Pre najrýchlejší kontakt volajte našu hotline +421.41.5555.888


Hlavná navigácia


Informujeme o našich aktivitách
Publikovaním článkov, oznamov a aktualít týkajúcich sa našej spoločnosti chceme prezentovať našim súčasným klientom i návštevníkom stránok našu vysokú odbornosť. Zároveň ponúkame možnosť byť informovaný o všetkých dôležitých udalostiach týkajúcich sa našej firmy.


Predchádzajúca strana


Návrh nového stavebného zákona - časť 1.

Bratislava (18. júla 2013) – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dnes predstavilo návrh znenia nového stavebného zákona a odštartovalo širokú verejnú diskusiu. Cieľom novej legislatívy je urobiť poriadok v územnom plánovaní, zefektívniť rozhodovanie  a profesionalizovať stavebné úrady.

(Návrh)

ZÁKON

z ......................2013,

o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon)

Národná rady Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje

a) územné plánovanie,

b) klasifikáciu a kategorizáciu stavieb,

c) umiestňovanie, povoľovanie, uskutočňovanie, kolaudovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb,

d) reklamné stavby,

e) činnosti a osoby vo výstavbe,

f) verejnú správu v územnom plánovaní a vo výstavbe.

 

§ 2

Všeobecné povinnosti

(1) Orgány verejnej moci pri plnení svojich zákonných úloh sú povinné rešpektovať priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia podľa územnoplánovacej dokumentácie, dbať o vyvážený udržateľný územný rozvoj v záujme územnej súdržnosti, sociálnej súdržnosti, šetrného využívania prírodných zdrojov a iných daností územia a o ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy, programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie rozvoja územnej samosprávy musia byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.

(2) Orgány verejnej správy sú povinné umiestňovať výstavbu a povoľovať činnosti, ktoré majú vplyv na územie, len v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a zastavovacími podmienkami pri rešpektovaní zásad a regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, koordinovať územné prejavy odvetvových a prierezových zámerov a ochranu prírodných a kultúrnych hodnôt územia.

(3) Ak ide o novú stavbu alebo o obnovu existujúcej stavby, ktorá je určená, aby ju užívala verejnosť, stavebník je povinný časť investičných prostriedkov z verejného rozpočtu vyčleniť a použiť na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v takejto stavbe; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu.

(4) Vlastníci dopravnej infraštruktúry sú povinní viesť v aktuálnom stave dokumentáciu o umiestnení, technických parametroch a kapacitách využiteľnosti stavieb dopravnej infraštruktúry a o ich súčastiach a ochranných pásmach.

(5) Vlastníci inžinierskych sietí sú povinní viesť v aktuálnom stave dokumentáciu , ktorá obsahuje presnú priestorovú polohu umiestnenia inžinierskych sietí vrátane výškového a hĺbkového umiestnenia a vymedzenie ich ochranných pásiem.

(6) Na žiadosť orgánov verejnej správy, ktoré plnia úlohy v územnom plánovaní podľa tohto zákona, (ďalej len „orgán územného plánovania“) a projektantov stavieb (ďalej len „projektant“) sú vlastníci dopravnej infraštruktúry a vlastníci inžinierskych sietí povinní poskytnúť potrebné údaje z dokumentácie podľa odsekov 4 a 5 a spolupracovať pri navrhovaní možných miest pripojenia, navrhovať technické podmienky pripojenia a ochrany vedení, konštrukcií a vytyčovacích bodov.

 

§ 3

Územnoplánovacia dokumentácia

(1) V územnoplánovacej dokumentácii sa komplexne rieši urbanistická koncepcia rozvoja územia, zlaďujú sa záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, územnú súdržnosť, životné prostredie a ekologickú stabilitu a určujú sa zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia; obsahuje najmä riešenie bývania, dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí, územné predpoklady pre hospodársky a sociálny rozvoj a krajinnoekologickú problematiku.

(2) Zásadou priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa rozumie textovo a graficky vyjadrené usmernenie umiestňovania výstavby a uskutočňovania inej činnosti v území.

(3) Regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa rozumie textovo, číselne alebo graficky vyjadrený parameter alebo limit, ktorým sa v medziach územnoplánovacích zásad určuje umiestňovanie výstavby a určuje najmä prevládajúca činnosť alebo funkcia v území.

(4) Územnoplánovacia dokumentácia má záväznú textovú a grafickú časť a dôvodovú správu.

(5) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny a zastavovací plán.

(6) Územnoplánovacia dokumentácia nie je predmetom autorského práva.

 

§ 4

Územnoplánovacie podklady

(1) Územnoplánovacími podkladmi sú územnoplánovacia štúdia a územnotechnické podklady.

(2) Územnoplánovacie podklady obsahujú textovú časť a grafickú časť a majú smerný charakter.

 

§ 5

Spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

Spracovaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie sa na účely tohto zákona rozumie ucelený koordinovaný súbor odborných činností potrebných na vypracovanie územnoplánovacej štúdie, územnotechnických podkladov, problémového výkresu a analýz a na spracovanie konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

 

§ 6

Stavebný pozemok

(1) Stavebným pozemkom je pozemok určený územnoplánovacou dokumentáciou alebo rozhodnutím stavebného úradu na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

(2) Nezastavaný pozemok možno určiť za stavebný pozemok, ak svojou polohou v obci, tvarom, veľkosťou, druhom a základovými pomermi umožňuje uskutočnenie stavby, ktorá je spôsobilá byť v súlade so základnými požiadavkami na stavby1), so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a so zastavovacími podmienkami.

1) Príloha I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú.v. EÚ L88, 4.4.2011).

(3) Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov, možno určiť ako stavebný pozemok, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho vyňatie z takéhoto fondu, alebo ak ide o pozemok v zastavanom území.

(4) Výstavbu v zastavanom území treba prednostne umiestňovať na nezastavaných stavebných pozemkoch; to neplatí, ak ide o stavby dopravnej infraštruktúry a stavby inžinierskych sietí, pri ktorých to neumožňujú technické požiadavky na ich umiestnenie a prevádzku.

§ 7

Pozemok vylúčený zo zastavania

(1) Pozemok vylúčený zo zastavania je plocha alebo pozemok, ktorý je v územnoplánovacej dokumentácii dočasne alebo trvalo vylúčený zo zastavania z dôvodu

a) hrozby negatívnych prírodných vplyvov, najmä pozemok v záplavovom území, v území geologickej nestability svahov, v území ohrozenom pádom skál alebo lavín,

b) potreby ochrany chráneného územia, kultúrneho dedičstva alebo prírodnej scenérie alebo jedinečného výhľadu alebo panorámy.

(2) Na pozemkoch vylúčených zo zastavania z dôvodu

a) podľa odseku 1 písm. a) možno umiestniť len

1. ochranné stavby, najmä ochranné siete, oporné múry, vodné stavby,

2. meracie a monitorovacie zariadenia vodného hospodárstva a geológie,

3. stavby dopravnej infraštruktúry a

4. stavby inžinierskych sietí,

b) podľa odseku 1 písm. b) možno umiestniť drobné stavby a zariadenia umožňujúce čiastočné využívanie pozemkov na účely ochrany prírody, výkonu poľovníctva a rybárstva, alebo na účely oddychových aktivít, turistiky a rekreačného športu, ak nie je priamo takéto umiestnenie stavieb, zariadení alebo využitie pozemkov v ochrannom pásme vylúčené.

§ 8

Zastavovacie podmienky

(1) Zastavovacími podmienkami je súbor záväzných regulatívov vyjadrených slovne, číselne a graficky, ktoré vyjadrujú prípustné podmienky a neprípustné podmienky zastavania pozemku, a konkrétne architektonické a urbanistické požiadavky na zastavanie stavebného pozemku a na umiestňovanú stavbu.

(2) Zastavovacími podmienkami sú najmä

a) vyznačenie uličnej čiary, ktorou sa vymedzuje hranica verejného priestranstva,

b) vyznačenie stavebnej čiary, ktorá určuje polohu obrysu nadzemných podlaží stavby vo vzťahu k uličnej čiare; osobitne možno určiť stavebnú čiaru pre nadzemné časti budovy a osobitne pre podzemné časti budovy,

c) vymedzenie možnej zastavanej plochy na pozemku ohraničujúcej plochu, v ktorej možno umiestniť stavbu, s uvedením odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a od existujúcich stavieb,

d) vyznačenie plochy alebo koridoru umiestnenia stavby pozemnej komunikácie alebo inej líniovej stavby,

e) určenie indexu zastavanosti nadzemných podlaží stavby ako pomeru pôdorysného priemetu plochy nadzemných podlaží budovy na terén k celkovej ploche pozemku,

f) určenie indexu zastavanosti podzemných podlaží stavby ako pomeru pôdorysného priemetu plochy podzemných podlaží budovy nad rámec obrysu nadzemných častí budovy na terén k celkovej ploche pozemku,

g) určenie podielu zelene na nezastavaných plochách pozemku,

h) určenie najvyššej prípustnej výšky stavby,

i) určenie základných architektonických prvkov, najmä tvaru strechy a fasády stavby vzhľadom na okolité stavby,

j) určenie prípustného a neprípustného funkčného užívania stavby,

k) riešenie statickej dopravy vo vzťahu k spôsobu užívania stavby,

l) vyznačenie prípustného pripojenia stavby na dopravnú infraštruktúru a na inžinierske siete s uvedením bilančných požiadaviek na kapacity.

(3) Ak ďalej nie je ustanovené inak, zastavovacie podmienky sú priamym záväzným podkladom na projektovú činnosť a na umiestňovanie a povoľovanie stavieb.

(4) Zastavovacie podmienky sa určujú zastavovacím plánom, rozhodnutím o umiestnení stavby alebo rozhodnutím o zmene využívania pozemkov.

§ 9

Stavba

(1) Stavba je stavebná konštrukcia pevne spojená so zemou alebo osadená na upravenom podklade zhotovená zo stavebných výrobkov bez ohľadu na stavebnotechnické vyhotovenie, použité stavebné výrobky, účel využitia a trvanie. Podľa okolností sa za stavbu považuje aj časť stavby, ak je samostatne predmetom umiestňovania, povoľovania alebo kolaudácie.

(2) Na účely tohto zákona sa za stavbu považuje aj stavebný výrobok, ktorý plní funkciu stavby. Stavebný výrobok, ktorý plní funkciu stavby, nevzniká stavebnými prácami na stavenisku, ale možno ho premiestniť a osadiť na upravený podklad, alebo pripojiť na inžinierske siete bez potreby úpravy podkladu, najmä predajné stánky, ubytovacie bunky, prefabrikované haly a garáže, nádrže a silá a reklamné stavby.

(3) Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o stavbe sa vzťahujú aj na zariadenie. Zariadením sa rozumie pevná konštrukcia pevne spojená so zemou bez ohľadu na konštrukčné vyhotovenie, účel využitia a trvanie, najmä stožiare verejného osvetlenia, konštrukcie a podpery trolejových vedení dráh a vodičov a káblov vzdušných vedení, antény a zvody stavieb elektronických komunikačných sietí, bleskozvody, signálne veže.

(4) Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na inžinierske siete a

e) umiestnenie pod zemou.

(5) Upraveným podkladom na osadenie stavby sa rozumie najmä plocha po odstránení pôdnej vrstvy, spevnená plocha, podpery, prefabrikované podklady.

(6) Novostavbou je stavba, ktorá je novo zhotovená vo všetkých častiach vrátane základu.

(7) Dočasnou je stavba, ktorej čas trvania je obmedzený na určitý čas rozhodnutím stavebného úradu alebo je obmedzený účelom a spôsobom užívania, napríklad zariadenie staveniska.

(8) Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu využitia členia na budovy a na inžinierske stavby.

 

§ 10

Budova

(1) Budova je priestorovo sústredená trojrozmerná zastrešená konštrukcia, ktorá je stavebnotechnicky vhodná a určená na ochranu ľudí, zvierat a vecí. Na účely tohto zákona sa za budovu považujú aj zastrešené trojrozmerné konštrukcie, ktoré nemajú všetky steny alebo sú bez stien.

(2) Budovy sa podľa účelu a spôsobu užívania členia na bytové budovy a nebytové budovy.

(3) Bytovou je budova, v ktorej je viac ako polovica plochy všetkých podlaží určená na bývanie, a to

a) na trvalé bývanie v domoch, bytoch a obytných miestnostiach, najmä rodinné domy, bytové domy, detské domovy, domovy dôchodcov a ostatné budovy na trvalé bývanie,

b) na prechodné bývanie v pobytových miestnostiach, najmä robotnícke ubytovne, študentské internáty, útulky a iné ubytovacie zariadenia prechodného bývania.

(4) Nebytovou je budova, v ktorej je viac ako polovica plochy všetkých podlaží určená na nebytové účely.

(5) Ak je budova účelovo určená na rôzne účely, jej druh sa určí podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť plochy všetkých podlaží. Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť budovy požiadavky na bytové budovy.

(6) Rodinný dom je svojím vnútorným usporiadaním určený na trvalé rodinné bývanie; môže mať najviac tri byty a dve nadzemné podlažia, podkrovie a podzemné podlažie. Súčasťou rodinného domu môže byť aj pobytová miestnosť alebo prevádzkareň, ak jej plocha nepresahuje celkovú plochu podlaží určených na bývanie.

(7) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaných do funkčného celku s vlastným uzavretím umožňujúci trvalé celoročné obývanie. Príslušenstvom bytu sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske a hygienické funkcie len pre užívateľov bytu. Súčasťou bytu môže byť aj miestnosť, ktorú užíva užívateľ bytu na výkon svojho povolania.

(8) Obytná miestnosť je priamo denným svetlom osvetlená a vykurovaná miestnosť s trvalým prísunom čerstvého vzduchu umožňujúca trvalé celoročné obývanie s plochou najmenej 8 m2 a svetlou výškou najmenej 2,4 m; v podkroví najmenej 2,3 m.

(9) Pobytová miestnosť je priamo denným svetlom osvetlená a vykurovaná miestnosť s trvalým prísunom čerstvého vzduchu umožňujúca krátkodobý pobyt osôb s plochou najmenej 8 m2 a svetlou výškou najmenej 2,3 m.

 

§ 11

Podlažie

(1) Podlažím je horizontálna časť budovy vymedzená podlahovou konštrukciou, stropnou konštrukciou a obvodovými konštrukciami. Do podlažia sa nezahŕňajú konštrukcie, ktoré sú mimo obvodového plášťa a strešného plášťa z exteriérovej strany budovy.

(2) Podkrovie sa považuje za podlažie, ak má svetlú výšku najmenej 2,3 m na viac ako polovici podlahovej plochy a priestor podkrovia a konštrukcia krovu umožňuje jeho využitie.

(3) Podlažia sú nadzemné a podzemné. Nadzemné podlažie má podlahovú konštrukciu nad úrovňou upraveného terénu alebo najviac 0,8 m pod úrovňou upraveného terénu najviac na polovici dĺžky obvodu podlažia. Podzemné podlažie má podlahovú konštrukciu pod úrovňou požadovanou pre nadzemné podlažie.

(4) Prízemnou je budova, ktorá má jedno nadzemné podlažie.

(5) Podzemná budova má jedno alebo viac podzemných podlaží a jej súčasťou sú východy, výjazdy, vetracie otvory a potrubia a iné nadzemné zariadenia umožňujúce jej prevádzku.

(6) Plochou podlažia sa rozumie plocha pôdorysného rezu na úrovni horného okraja podlahy podlažia ohraničená vonkajším okrajom obvodových konštrukcií podlažia.

 

§ 12

Inžinierske stavby

(1) Inžinierskymi stavbami sú

a) stavby dopravnej infraštruktúry,

b) stavby inžinierskych sietí,

c) komplexné priemyselné stavby a

d) ostatné inžinierske stavby.

(2) Stavbami dopravnej infraštruktúry sú najmä diaľnice a ostatné pozemné komunikácie, parkoviská a odstavné plochy, mosty, nadjazdy, podjazdy a tunely, železničné a mestské dráhy, lanové dráhy, letiská a pozemné letecké zariadenia, prístavy, priehrady a iné vodné diela.

(3) Stavbami inžinierskych sietí sú diaľkové a miestne potrubné rozvody ropy, plynu, tepla a vody, elektronické komunikačné siete, elektrické vedenia a káblové rozvody a vedenia a zvody kanalizácie, vrátane súvisiacich stavieb a zariadení potrebných na ich prevádzku, najmä rozvodní, prečerpávacích staníc, vpustov a oporných bodov.

(4) Komplexnými priemyselnými stavbami sú

a) banské stavby a ťažobné zariadenia,

b) energetické stavby, najmä elektrárne, spaľovne odpadu, teplárne a výhrevne,

c) úložiská jadrového materiálu a podzemné zásobníky plynu,

d) stavby chemického priemyslu a

e) stavby ťažkého priemyslu, najmä koksovne, oceliarne, valcovne a zlievarne.

(5) Ostatnými inžinierskymi stavbami sú

a) stavby pre šport a rekreáciu, najmä športové ihriská, zábavné parky, zoologické záhrady, golfové ihriská, lyžiarske trate a skokanské mostíky, automobilové pretekárske dráhy a

b) iné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadov, vyhliadkové veže a rozhľadne a reklamné stavby.

(6) Líniovými stavbami sú stavby dopravnej infraštruktúry, stavby inžinierskych sietí a ďalšie inžinierske stavby, ktoré tvoria súvislú horizontálnu stavebnotechnicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu; prípojky stavieb a pozemkov na inžinierske siete nie sú líniové stavby.

(7) Inžinierske stavby uvedené v odsekoch 2 až 5 sa rozumejú vrátane súčastí stavieb, ktoré k nim technicky, technologicky a prevádzkovo patria a nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa inžinierska stavba neznehodnotila alebo neznefunkčnila.

(8) Tento zákon sa vzťahuje na povoľovanie a kolaudovanie inžinierskych stavieb uvedených v odsekoch 2 až 5, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 13

Reklamné stavby

(1) Reklamná stavba na účely tohto zákona je inžinierska stavba, stavebný výrobok, ktorý plní funkciu stavby, a zariadenie, ak ich základnou funkciou je šírenie reklamy alebo sprístupňovanie propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov alebo z vnútorných priestorov stavieb prístupných verejnosti a ak spĺňajú základné konštrukčné znaky podľa § 9 ods. 1 až 5.

(2) Reklamné stavby sa na účely povoľovania a kolaudácie členia podľa konštrukcie a veľkosti informačnej plochy

a) na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m²,

b) na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m² do 20 m² a

c) na reklamné zariadenia, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť do 3 m²,

(3) Najväčšou informačnou plochou sa rozumie informačná plocha, ktorá tvorí spolu logicky ucelený funkčný celok informačnej plochy, aj keď tento celok tvoria konštrukčne dve a viaceré informačné plochy umiestnené na reklamnej stavbe vedľa seba alebo nad sebou.

§ 14

Kategorizácia stavieb

(1) Stavby sa na účely projektovania, umiestňovania a povoľovania členia na drobné stavby, jednoduché stavby, vyhradené stavby a ostatné stavby.

(2) Drobné stavby sú stavby, ktoré nie sú určené na bývanie a nemajú podstatný vplyv na okolie; spravidla majú doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Drobnými stavbami sú

a) prízemné budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m od najnižšej úrovne okolitého terénu alebo spevnenej plochy, najmä domáce dielne, kôlne, záhradné altánky a chatky, sklady náradia a skleníky, letné kuchyne, prístrešky na nádoby na odpad, stavby na chov drobného zvieratstva, poľnohospodárske senníky, sauny, vrátnice, garáže, stavby športových zariadení a detské ihriská,

b) prízemné stavby elektronických komunikačných sietí, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m,

c) podzemné stavby, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, najmä žumpy, pivnice, sklady zeleniny a ovocia,

d) výrobky, ktoré plnia funkciu stavby, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m,

e) stavby na účely lesníctva a poľovníctva na lesných pozemkoch, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, najmä sklady krmiva, krmníky pre lesnú zver, poľovnícke posedy a prístrešky,

f) poľnohospodárske stavby na poľnohospodárskej pôde, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, najmä senníky, sklady krmiva, náradia a hnojív,

g) stavby v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 3 m, najmä sklady náradia,

h) pomníky, pamätníky, podstavce umeleckých diel a drobnej architektúry, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 15 m2 a výška vrátane podstavca 5 m ,

i) oplotenie do výšky 2 m,

j) nástupné ostrovčeky, označníky a prístrešky pre cestujúcich verejnej dopravy,

k) prípojky stavieb a pozemkov na inžinierske siete,

l) zariadenia, napríklad

1. antény a bleskozvody,

2. rozvody a zvody elektronických komunikačných sietí na stavbách,

3. reklamné zariadenia.

(3) Jednoduchými stavbami sú

a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a ktoré majú najviac dve nadzemné podlažia a podzemné podlažie,

b) budovy na rekreáciu, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 80 m2 a výšku 9 m,

c) prízemné nebytové budovy, ktorých zastavaná plocha je najviac 300 m2 a výška 15 m a ich užívanie nie je určené na pobyt viac ako 30 osôb,

d) garáže, ktorých úžitková plocha je najviac 300 m2 a majú najviac dve podlažia,

e) podzemné budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a majú najviac dve podzemné podlažia a ich užívanie nie je určené na pobyt viac ako 30 osôb,

f) oporné múry a protihlukové steny, ktorých výška nepresahuje 2 m a dĺžka 25 m,

g) zariadenie staveniska,

h) reklamné stavby.

(4) Za drobné stavby a za jednoduché stavby sa nepovažujú ani keď spĺňajú znaky podľa odsekov 2 a 3

a) stavby civilnej ochrany, najmä úkryty a sklady prostriedkov civilnej ochrany,

b) stavby požiarnej ochrany, najmä požiarne stanice, požiarne zbrojnice, garáže a sklady,

c) stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení,

d) stavby, ktoré svojou prevádzkou predstavujú požiarne nebezpečenstvo pre užívateľov alebo pre okolie stavby, najmä sklady výbušnín, horľavín a tlakových nádob, stavby čerpacích staníc pohonných hmôt a dobíjania elektromobilov, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, plniarne tlakových nádob horľavým plynom alebo plynom podporujúcim horenie plynov,

e) stavby s výrobnou prevádzkou, ktoré na pohon strojového vybavenia využívajú elektrickú energiu alebo spaľovací motor,

f) tepelné prípojky.

(5) Vyhradené stavby sú stavby, ktoré z hľadiska mechanickej odolnosti a stability, požiarnej bezpečnosti a vplyvu na užívateľov a na okolie predstavujú zvýšené riziko. Vyhradenými stavbami sú

a) mosty a nadjazdy s dĺžkou nosnej konštrukcie najmenej 10 m,

b) lávky a nadchody s rozpätím najmenej 20 m,

c) oporné múry, zárubné steny a zemné konštrukcie s výškou najmenej 5 m,

d) tunely, podjazdy a podchody,

e) protihlukové steny s výškou najmenej 5 m,

f) priehrady a iné vodné stavby s výškou najmenej 3 m,

g) inžinierske stavby s výškou presahujúcou 30 m,

h) stožiare elektronických komunikačných sietí s výškou presahujúcou 60 m,

i) výškové budovy s najvyšším podlažím vo výške presahujúcej 22 m,

j) nebytové budovy so zastavanou plochou viac ako 3 000 m2 alebo s priestorom určeným na zhromaždenie viac ako 100 osôb,

k) obchodné, veľtržné a výstavné budovy s plochou všetkých podlaží väčšou ako 3 000 m2,

l) športové haly, kryté štadióny a tribúny so zastavanou plochou presahujúcou 400 m2 alebo s viac ako 400 miestami na sedenie pre divákov,

m) budovy nemocníc,

n) garáže s viac ako 1 000 m2 úžitkovej plochy,

o) budovy a inžinierske stavby so zvýšeným rizikom požiaru alebo výbuchu a so zvýšeným zdravotným, emisným alebo dopravným ohrozením,

p) stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením v areáli stavby jadrového zariadenia,

q) skládky nebezpečných odpadov.

(6) Zastavanou plochou sa rozumie plocha ohraničená ortogonálnym priemetom vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých podlaží stavby do vodorovnej roviny okrem izolačných prímuroviek.

§ 15

Zmena stavby

(1) Zmenou stavby je zmena pôdorysného alebo výškového usporiadania stavby, zmena stavebnej konštrukcie a zmena účelu stavby. Zmena stavby sa môže uskutočniť pred dokončením stavby alebo v dokončenej stavbe počas jej životnosti.

(2) Zmenou stavby je

a) nadstavba, ak sa stavba nadstavuje ďalším podlažím alebo podlažiami alebo podkrovím pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby,

b) prístavba, ak sa stavba pôdorysne rozširuje pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty prístavby so stavbou,

c) stavebná úprava, ktorou sa zasahuje do nosnej stavebnej konštrukcie stavby, do jej technického vybavenia alebo sa podstatne mení jej architektonický výraz alebo vzhľad, ak sa zachováva konštrukčná a prevádzková jednota stavby a nemení sa pôdorysne ani výškovo ani spôsobom užívania,

c) zmena účelového určenia a spôsobu užívania stavby alebo jej časti, najmä ak sa tým mení druh stavby alebo kategória,

d) zmena konštrukčného systému nosných konštrukcií mostov a nadjazdov, oporných múrov, zárubných stien a protihlukových stien a

e) zmena smerového vedenia, výškového vedenia alebo dispozičného usporiadania líniovej stavby, ktorá zasahuje do práv vlastníkov iných pozemkov a stavieb,

(3) Za zmenu stavby sa nepovažujú

a) nepodstatné stavebné úpravy, ktorými sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby, ani do obalových konštrukcií budovy, podstatne sa nemení vzhľad stavby, neovplyvňuje okolie stavby ani neohrozuje životné prostredie pri zachovaní pôdorysného a výškového usporiadania stavby a spôsobu užívania,

b) upevnenie a odstránenie reklamného zariadenia,

c) udržiavacie práce.

(4) Stavebnou úpravou sú stavebné práce, ktorými sa pri zachovaní pôdorysného a výškového usporiadania stavby zasahuje do nosnej konštrukcie stavby alebo do obalových konštrukcií budovy, mení vzhľad stavby, prevádzkové usporiadanie stavby alebo technické vybavenie stavby, alebo sa ovplyvňuje okolie stavby alebo ohrozuje životné prostredie.

(5) Stavebnou úpravou je najmä

a) umiestnenie alebo upevnenie stavby alebo zariadenia na inej stavbe, ktoré netvorí so stavbou konštrukčný ani prevádzkový celok, nemá rovnaké účelové určenie, ani rovnaký spôsob užívania, najmä stavby elektronických komunikačných sietí, letecké prekážkové značenie,

b) vstavba, ak sa v stavbe umiestňuje iná stavba so samostatným účelovým určením alebo spôsobom užívania,

c) obnova stavby, ak sa obnovujú alebo menia technické alebo úžitkové parametre existujúcej stavby zásahom do jej konštrukcie alebo do jej technického vybavenia.

(5) Udržiavacie práce sú odborné činnosti, ktorými sa konštrukčná a prevádzková funkčnosť stavby a jej technického vybavenia udržiava v dobrom stavebnotechnickom stave počas jej životnosti bez zásahu do nosnej konštrukcie a bez zmeny spôsobu užívania a vonkajšieho vzhľadu najmä vzhľadu hlavných tvaroslovných architektonických prvkov.

(6) Udržiavacími prácami sú najmä

a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny a povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov,

b) opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,

c) opravy a údržba líniových stavieb zabezpečujúca ich požadovanú konštrukčnú a prevádzkovú funkčnosť,

d) opravy a prestavba vnútorných priečok, opravy a výmena omietok a obkladov stien, podláh a dlažieb,

e) oprava komínov,

f) oprava a výmena schodiskových zábradlí, okien a dverí a iných nepodstatných stavebných prvkov,

g) údržba a opravy technických systémov a ich súčastí, vrátane výmeny vykurovacieho kotla a klimatizačného zariadenia, ak sa tým nemení miesto, spôsob a kapacita napojenia stavby na inžinierske siete, nezhorší vplyv na okolie stavby ani neohrozí životné prostredie,

h) výmena vnútorného zariadenia, najmä kuchynských liniek, sporákov, vaní a vstavaných skríň,

i) údržba a výmena strešných antén a iných telekomunikačných zariadení, anténnych zvodov a bleskozvodov,

j) oprava a výmena rozvodov elektronických komunikačných sietí a elektrických rozvodov v uzavretých priestoroch a uzavretých areáloch,

k) maliarske a natieračské práce,

l) údržba a opravy pomníkov, pamätníkov, podstavcov sôch a drobnej architektúry,

m) údržba a opravy zariadení a stavebných výrobkov, ktoré plnia úlohu stavby,

n) údržba a opravy reklamných stavieb.

§ 16

Stavenisko

(1) Stavenisko je priestor, ktorý je na čas uskutočňovania stavby určený na stavebné práce, na uskladnenie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a na umiestnenie zariadenia staveniska. Zariadením staveniska sú dočasné stavby určené na prevádzku staveniska, skladovanie, a ubytovanie, ako aj dielne a sociálne zariadenia.

(2) Staveniskom je najmä stavebný pozemok a stavba na ňom. Ak to nepostačuje, ako stavenisko môže byť určený aj iný pozemok.

(3) Stavenisko musí

a) byť zabezpečené pred vstupom cudzích osôb najmä ohradením alebo oplotením; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu,

b) byť označené ako stavenisko s uvedením potrebných údajov o stavbe,

c) spĺňať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko podľa plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

d) mať zriadený uzamknuteľný vstup osôb a vjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na príjazd hasičských vozidiel a vozidiel záchrannej zdravotníckej služby až k stavbe, ktorý musí byť trvalo bezbariérový; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu,

e) umožňovať bezpečné a racionálne uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov bez obmedzenia prevádzky zariadení staveniska,

f) mať zabezpečený prívod vody a elektrickej energie; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu,

g) mať zabezpečenú likvidáciu alebo odvoz odpadu zo staveniska a zo stavby,

h) mať vybavenie potrebné na uskutočňovanie stavebných prác, na používanie stavebných mechanizmov a na pobyt osôb uskutočňujúcich stavebné práce,

i) byť prevádzkované tak, aby neohrozovalo bezpečnosť ľudí a zvierat v okolí staveniska a aby nezaťažovalo okolie nadmerným hlukom, otrasmi, prachom a pachom.

(4) Označenie staveniska obsahuje

a) označenie stavby názvom a druhom,

b) základné údaje o stavebníkovi, najmä meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno a adresu bydliska alebo sídla,

c) označenie stavebného povolenia a stavebného úradu, ktorý ho vydal,

d) údaje o stavbyvedúcom alebo o osobe oprávnenej na výkon stavebného dozoru, ak ide o stavbu svojpomocou,

e) lehotu výstavby.

(5) Na stavenisko je oprávnený vstupovať s upovedomením stavbyvedúceho

a) stavebník a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom,

b) generálny projektant a projektanti čiastkových projektov,

c) osoba oprávnená na výkon stavebnotechnického dozoru,

d) osoba oprávnená na výkon štátneho stavebného dohľadu, osoba oprávnená na výkon štátneho dozoru alebo odborného dozoru nad prevádzkou vyhradených technických zariadení,

e) osoba oprávnená na výkon environmentálneho dozoru,

f) hlavný geodet stavby,

g) koordinátor projektovej dokumentácie a koordinátor bezpečnosti práce,

h) zhotoviteľ stavby a jeho zmluvní dodávatelia stavebných prác, stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov (ďalej len „zmluvný dodávateľ“),

i) osoba zabezpečujúca odvoz alebo likvidáciu odpadu.

(6) Iné osoby než uvedené v odseku 5 môžu vstúpiť na stavenisko a na stavbu len so súhlasom stavbyvedúceho a môžu sa pohybovať po stavenisku a po stavbe len v sprievode stavbyvedúceho alebo ním určenej osoby.

§ 17

Stavebný denník

(1) Stavebný denník je dokumentačným záznamom priebehu uskutočňovania stavby od začatia stavby do jej úplného stavebného dokončenia.

(2) Do stavebného denníka sa zaznamenávajú v časovom slede podstatné skutočnosti a udalosti na stavbe a na stavenisku, ktoré dokumentujú čas a priebeh stavebných prác, dodávky stavebných výrobkov, odvoz alebo likvidácia odpadu, kontrolné prehliadky, výkon štátneho stavebného dohľadu a štátneho dozoru, zistené skutočnosti a uskutočnené opatrenia a iné okolnosti, ktoré majú význam na posúdenie právnej zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, za ochranu pred požiarmi, za dodržanie podmienok stavebného povolenia a iných rozhodnutí a za súlad s vykonávacím projektom.

(3) Stavebný úrad po povolení stavby označí stavebný denník overovacou doložkou a ak ide o rozsiahlu líniovú stavbu, overí hlavný stavebný denník. Strany stavebného denníka musia byť číslované vzostupným číselným radom a zviazané, aby sa nemohli vymieňať. Ak sa k stavebnému denníku pripájajú prílohy, najmä zápisnice z kontrolných prehliadok stavby, z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru a odborného dozoru nad prevádzkou vyhradených technických zariadení, v stavebnom denníku sa uvedie dátum priloženia a označenie prílohy názvom a číslom.

(4) Stavebný denník vedie stavbyvedúci. Do stavebného denníka sú oprávnené robiť zápisy tieto osoby:

a) stavbyvedúci,

b) generálny projektant a projektanti čiastkových projektov,

c) stavebník a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom,

d) geodet a hlavný geodet stavby,

e) osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru, ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou alebo drobnú stavbu alebo jednoduchú stavbu uskutočňovanú dodávateľsky,

f) osoba oprávnená na výkon stavebno-technického dozoru,

g) osoba oprávnená na výkon štátneho stavebného dohľadu,

h) osoba oprávnená na výkon štátneho dozoru alebo odborného dozoru nad prevádzkou vyhradených technických zariadení,

i) koordinátor projektovej dokumentácie a koordinátor bezpečnosti práce.

(5) Ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, namiesto stavebného denníka môže stavebník alebo osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru viesť jednoduchý záznam o stavbe, v ktorom eviduje jednotlivé fázy a podstatné okolnosti uskutočňovania stavby.

 

§ 18

Susedné pozemky a susedné stavby

(1) Susedným pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie priľahlý pozemok so spoločnou hranicou. Za susedný pozemok môže stavebný úrad podľa okolností a miesta stavby uznať aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu, ak stavba alebo obvyklá činnosť na jednom z nich má trvalý výrazný vplyv na užívanie pozemku, najmä obťažovaním hlukom alebo zápachom, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí alebo nárokmi na statickú dopravu.

(2) Susednou stavbou sa na účely tohto zákona rozumie stavba v radovej zástavbe, dvojdom a stavba na susednom pozemku, ak je priamo ovplyvnená prevádzkou navrhovanej stavby.

 

§ 19

Projektová dokumentácia

(1) Projektovou dokumentáciou je ucelený súbor dokumentov, ktoré textovo opisujú a graficky znázorňujú stavbu; je potrebná na umiestňovanie, povoľovanie, uskutočňovanie, kolaudovanie a užívanie stavieb, povolenie terénnych úprav a na zmenu vo využívaní pozemkov podľa tohto zákona.

(2) Projektovú dokumentáciu tvorí projekt a dokladová časť. Projekt obsahuje textovú časť a grafickú časť. Dokladová časť obsahuje súvisiace záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a ďalšie dokumenty potrebné v konaní, ktoré boli obstarané pri príprave projektu alebo v súvislosti s ním.

(3) Projektovú dokumentáciu územného zámeru tvorí projekt zmeny využívania pozemkov a dokladová časť potrebná na účely konania o zmene využívania pozemkov. Obsahuje základné údaje o pozemkoch a ich súčasnom využívaní, návrh nového využívania pozemkov, predpokladané vplyvy na územie po uskutočnení zmeny v užívaní, vybavenie pozemkov spevnenými plochami, drobnou architektúrou alebo doplnkovými drobnými stavbami a pripojenie na dopravnú infraštruktúru a inžinierske siete na zabezpečenie osvetlenia a údržbu porastov.

(4) Projektovú dokumentáciu ohlásenia stavby tvorí projekt ohlasovanej stavby alebo projekt ohlasovaných stavebných úprav a dokladová časť potrebná na účely ohlásenia. Obsahuje jednoduchý situačný výkres s grafickým zobrazením a technickým opisom stavby, vyznačenie pôdorysu umiestnenia stavby na pozemku s vyznačenými odstupmi od hraníc susedných pozemkov a od susedných stavieb, údaje o stavebnom pozemku a o ohlasovanej stavbe alebo stavebných úpravách, architektonické riešenie stavby a urbanistické začlenenie stavby do okolia, predpokladané vplyvy stavby alebo stavebných úprav na územie a okolie stavby a vyznačenie umiestnenia prípojok na inžinierske siete.

(5) Projektovú dokumentáciu umiestnenia stavby tvorí projekt umiestnenia stavby a dokladová časť potrebná na účely konania o umiestnenie stavby. Obsahuje údaje o stavebnom pozemku a širších vzťahoch, o urbanistických parametroch umiestňovanej stavby v rámci zastavovacích podmienok s vyznačením pôdorysu umiestnenia na stavebnom pozemku a odstupov od hraníc susedných pozemkov a susedných stavieb, o základných pôdorysných a výškových parametroch umiestňovanej stavby, o predpokladanom vplyve stavby na okolie, o polohe prípojok na inžinierske siete a predpokladaných nárokoch stavby na inžinierske siete s kapacitnými požiadavkami, o mieste a spôsobe pripojenia na dopravnú infraštruktúru a s riešením statickej dopravy. Projektová dokumentácia umiestnenia stavby je vyhotovená v platnej realizácii národného súradnicového systému.

(6) Projektovú dokumentáciu stavby tvorí projekt stavby a dokladová časť potrebná na účely stavebného konania. Projekt stavby je textové a grafické vyjadrenie architektonického, stavebno-technického a technologického riešenia stavby. Projektom stavby sa rozumie aj projekt zmeny stavby na účely konania o zmene stavby pred dokončením alebo dokončenej stavby. Obsahuje sprievodnú správu a súhrnnú technickú správu, technické správy jednotlivých častí projektu stavby, posúdenie mechanickej odolnosti a stability stavby a odolnosti nosnej konštrukcie pri požiari, vytyčovacie výkresy a stavebné výkresy, projekt požiarnej ochrany, projekt organizácie výstavby a plán bezpečnosti a ochrany zdravia.

(7) Súčasťou projektovej dokumentácie stavby je aj

a) projektové energetické hodnotenie2), ak ide o budovu podliehajúcu energetickej certifikácii,

b) kontrolné posúdenie dokumentácie nosnej konštrukcie stavby (ďalej len „kontrolné statické posúdenie“), ak ide o vyhradenú stavbu alebo o stavbu, o ktorej tak rozhodol stavebný úrad.

(8) Vykonávaciu projektovú dokumentáciu tvorí vykonávací projekt a jeho súčasti. Vykonávací projekt je podrobným textovým a grafickým rozpracovaním projektu stavby na potreby zhotovenia stavby a jej kolaudáciu, navrhuje skladbu stavebných prác, stavebných výrobkov, stavebných mechanizmov a vybavenie staveniska. Vykonávacím projektom sa rozumie aj vykonávací projekt na uskutočnenie zmeny stavby. Obsahuje podrobné stavebné výkresy, výkresy na podrobné vytýčenie stavby, výkresy detailov stavebných konštrukcií, výpis prvkov a popisy všetkých častí stavby, harmonogram fáz uskutočňovania stavby a rozpočet stavby, ako aj podrobné riešenie jednotlivých montážnych štádií konštrukcie počas uskutočňovania stavby a posúdenie stability podperných a oporných konštrukcií použitých na uskutočňovanie stavby.

(9) Súčasťou vykonávacej projektovej dokumentácie je spravidla aj

a) plán organizácie výstavby,

b) výkaz výmer,

c) rozpočet a

d) prevádzkový poriadok stavby, ktorý obsahuje limity a pokyny na optimálnu prevádzku a údržbu stavby, vrátane harmonogramu pravidelných kontrol statiky nosných konštrukcií stavby a generálnych opráv na celý čas navrhovanej životnosti stavby.

(10) Projektovou dokumentáciou stavby na kolaudačné konanie je projekt skutočného vyhotovenia stavby a dokladová časť potrebná na účely kolaudačného konania. Projekt stavby na kolaudačné konanie je textové a grafické zdokumentovanie skutočného zhotovenia stavby pre potreby kolaudácie. Obsahuje výkresy a popisy stavby podľa stavu dokončenej stavby s vyznačením všetkých zmien v porovnaní s overeným projektom stavby, ktoré boli povolené alebo uskutočnené počas uskutočňovania stavby.

(11) Súčasťou projektovej dokumentácie stavby na kolaudačné konanie je aj

a) vykonávací projekt, ak ide o vyhradenú stavbu, alebo ak bol obstaraný na základe rozhodnutia stavebného úradu,

b) geodetická dokumentácia a

c) doklady k dodaným stavebným výrobkom preukazujúce ich vhodnosť na zamýšľané použitie.

(12) Súčasťou projektovej dokumentácie podľa odsekov 3, 5 a 6 je aj záverečné stanovisko z posudzovania vplyvu stavby na životné prostredie (ďalej len „záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov“), ak ide o stavbu podliehajúcu takémuto posudzovaniu povinne alebo na základe výsledku zisťovacieho konania3).

§ 20

Stavebná dokumentácia

(1) Stavebnou dokumentáciou sa na účely tohto zákona rozumie súbor dokumentov o stavbe, ktoré musia byť počas uskutočňovania stavby na stavenisku u stavbyvedúceho; pri stavbe svojpomocou u stavebníka.

(2) Stavebnú dokumentáciu tvoria najmä

a) overený projekt stavby a vykonávací projekt, ak sa vyhotovil,

b) prvopis alebo osvedčená kópia stavebného povolenia, rozhodnutia o zmene stavby alebo iného rozhodnutia stavebného úradu súvisiaceho so stavbou alebo staveniskom,

c) stavebný denník a zápisnice z kontrolných prehliadok,

d) dokumentácia preukazujúca vhodnosť dodaných stavebných výrobkov na zamýšľané použitie, najmä návody na použitie a vyhlásenia výrobcov o parametroch stavebných výrobkov,

e) doklady o množstve a skladbe stavebných výrobkov dodaných na stavenisko, najmä súpisy vykonaných stavebných prác a dodacie listy,

f) záznamy o množstve odvezenej zeminy a stavebného odpadu zo staveniska,

g) rozhodnutia, súhlasy a vyjadrenia orgánov verejnej správy, vlastníka dopravnej infraštruktúry a vlastníkov inžinierskych sietí, ktoré sú potrebné na zriadenie a prevádzku staveniska a na uskutočňovanie stavby.

(3) Stavebná dokumentácia je súčasťou podkladov na kolaudáciu stavby.

(4) Stavebná dokumentácia sa po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vydá vlastníkovi stavby na trvalú úschovu.

 

§ 21

Informačný systém o územnom plánovaní a výstavbe

(1) Informačný systém o územnom plánovaní a výstavbe (ďalej len „informačný systém“) je elektronicky vedený systém informácií, ktorý slúži na informačnú podporu procesov územného plánovania a výstavby; je informačným systémom verejnej správy.

(2) V informačnom systéme sú vedené registre územného plánovania a registre výstavby . Údaje z týchto registrov sú elektronicky sprístupňované verejnosti.

(3) Využívanie priestorových informácií a služieb v rámci informačného systému upravujú predpisy o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie 4).

 

DRUHÁ ČASŤ

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

Prvá hlava

Úlohy orgánov územného plánovania

§ 22

Základné ustanovenia

(1) Základnou úlohou orgánov územného plánovania je usmerňovať územný rozvoj určovaním koncepcie rozvoja územia a organizácie územia a sústavne a komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia tak, aby vytváralo kvalitné sídelné prostredie a utváralo podmienky pre udržateľný územný rozvoj, výstavbu, územnú súdržnosť, sociálnu súdržnosť, zachovanie a zlepšenie životného prostredia a zladenie všetkých činností v území.

(2) Orgány územného plánovania plnením úloh v územnom plánovaní vo verejnom záujme utvárajú podmienky na zachovanie a rozvoj hodnôt územia, vrátane urbanistických, architektonických a pamiatkových hodnôt s cieľom dosiahnuť všeobecne prospešný súlad verejných záujmov a súkromných záujmov na rozvoj územia a rozvoj a ochranu krajiny.

(3) Úlohami orgánov územného plánovania sú najmä

a) určenie koncepcie rozvoja územia štátu a regiónov a určenie urbanistických koncepcií rozvoja sídiel a ich častí,

b) sledovanie a posudzovanie stavu územia, jeho kultúrnych, prírodných a civilizačných hodnôt a možností jeho využívania,

c) určovanie podmienok rozvoja osídlenia a obnovy sídiel,

d) koordinovanie zámerov v území a určovanie postupnosti uskutočňovania zmien v území,

e) posudzovanie zmien priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, verejného záujmu na ich uskutočňovaní, ich potrebu, prínos a riziká v nadväznosti na ich priestorové, územnotechnické a environmentálne dôsledky,

f) určovanie urbanistických, architektonických a estetických požiadaviek a podmienok umiestňovania stavieb pri zohľadňovaní súčasného charakteru a hodnôt územia a krajiny,

g) určovanie podmienok na uskutočňovanie zmien vo využívaní územia, vrátane využívania prírodných zdrojov a životného prostredia a vplyv týchto zmien na zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie a na kvalitné bývanie,

h) určovanie nevyhnutných asanačných a rekonštrukčných zásahov na obnovu sídiel a rozvoj územia a na tvorbu kvalitného sídelného prostredia,

i) vytvorenie podkladov na tvorbu koncepcií výstavby, dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí, občianskeho vybavenia sídiel a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja,

j) utvorenie územných podmienok na odstraňovanie negatívnych následkov hospodárskych zmien,

k) utvorenie územných podmienok na uskutočnenie opatrení na ochranu pred povodňami a na zadržanie vody v urbanizovanom území a v krajine,

l) podpora rôznorodosti charakteru urbanizovaného prostredia a nezastavaného územia a osobitostí identity sídiel,

m) hodnotenie územných vplyvov navrhovaného rozvoja na vyvážený vzťah podmienok pre územnú súdržnosť, priaznivý stav životného prostredia a na sociálnu súdržnosť,

n) utváranie podmienok na ochranu kultúrneho dedičstva v sídlach a kultúrnej rozmanitosti,

o) určovanie verejného záujmu v území.

(4) Orgány územného plánovania plnia úlohy podľa odsekov 1 až 3

a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území,

b) vedením registrov územného plánovania,

c) obstarávaním územnoplánovacích podkladov a

d) obstarávaním a schvaľovaním územnoplánovacej dokumentácie, jej zmien a doplnkov.

(5) Udržateľným územným rozvojom sa utvárajú podmienky na vyvážený vzťah podmienok na kvalitné životné prostredie a územných podmienok na sídelné prostredie a uspokojujú potreby súčasnej generácie bez toho, aby ohrozovali podmienky života budúcich generácií. Sídelným prostredím sa rozumie súhrn sociálnych, ekonomických a kultúrno-historických podmienok na zabezpečenie kvalitného života obyvateľov sídiel.

§ 23

Územnoplánovacia štúdia

(1) Orgán územného plánovania obstaráva územnoplánovaciu štúdiu z vlastného alebo iného podnetu.

(2) Účelom územnoplánovacej štúdie je posúdiť možnosti územného rozvoja, overiť podmienky zmien v území a navrhnúť možné riešenia vybraných problémov v území, ktoré môžu podstatne ovplyvniť alebo podmieniť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, územný rozvoj jednotlivých funkčných zložiek osídlenia alebo osobitné podmienky ochrany a využívania krajiny. Podrobný obsah, účel a rozsah riešeného územia určí orgán územného plánovania v zadaní pre vypracovanie územnoplánovacej štúdie v závislosti od účelu, na ktorý ju obstaráva.

(3) Územnoplánovacia štúdia zameraná na funkčnú zložku osídlenia sa obstaráva ako prehĺbenie riešenia určitej zložky osídlenia navrhnuté v územnoplánovacej dokumentácii počas jej prípravy alebo po jej schválení, najmä na dopravu, bývanie, verejnú zeleň a podobne.

(4) Územnoplánovacia štúdia so zameraním na rozvoj a ochranu krajiny sa spracúva ako krajinná štúdia. Krajinnou štúdiou sa navrhuje a overuje optimálne priestorové usporiadanie

a funkčné využitie územia z hľadiska podmienok ochrany a využitia krajiny a prírodných zdrojov.

 

§ 24

Územnotechnické podklady

(1) Územnotechnické podklady charakterizujú a hodnotia stav a vývoj v území. Obsahujú súbor údajov o aktuálnom stave využívania územia, o jeho urbanistických a architektonických hodnotách, o možnostiach ďalšieho využívania, o obmedzeniach využívania územia z dôvodu zákonnej ochrany časti územia alebo z dôvodu vlastností a daností územia a zámerov na uskutočnenie zmien v území.

(2) Orgán územného plánovania obstaráva územnotechnické podklady v rozsahu potrebnom

a) na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie, najmä na vypracovanie zadania územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „zadanie“), konceptu územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „koncept“) a návrhu územnoplánovacej dokumentácie,

b) na zistenie potreby zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie,

c) ako podklad pre správu o stave územnoplánovacej dokumentácie, alebo

d) ako podklad na vypracovanie územnoplánovacej štúdie.

(3) Územnotechnické podklady sa obstarávajú na základe prieskumu územia a na základe údajov o území. Údajmi o území sú údaje o stave územia, o právach, povinnostiach a obmedzeniach vyplývajúcich z právnych predpisov a územných plánov a údaje o zámeroch na uskutočnenie potrebných zmien v území. Údaje o území sa viažu k určitej časti územia, napríklad k ploche, k pozemku, k stavbe alebo k prírodnému útvaru.

(4) Údaje o území sú povinní poskytovať do územnotechnických podkladov bezodkladne po ich vypracovaní alebo získaní

a) orgány štátnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov plnia úlohy na ochranu verejných záujmov v území,

b) vlastníci dopravnej infraštruktúry a vlastníci inžinierskych sietí, vrátane grafického vyhotovenia polohopisnej situácie,

c) iné osoby, ak im taká povinnosť vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy s obstarávateľom,

d) stavebné úrady.

(5) Dotknuté orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie, vlastníci dopravnej infraštruktúry a vlastníci inžinierskych sietí a iné osoby, ktoré poskytli údaje o území sú zodpovedné za aktuálnosť, správnosť a úplnosť poskytnutých údajov.

(6) Orgán územného plánovania použije údaje o území na vypracovanie územnotechnických podkladov a ich aktualizácie. Územnotechnické podklady slúžia na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, správy o stave územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov.

(7) Orgán územného plánovania je povinný obstarané územnotechnické podklady trvalo udržiavať v aktuálnom stave dopĺňaním o nové údaje o území z vlastnej činnosti, z činnosti osôb uvedených v odseku 4 a z prieskumu územia a najmenej raz za štyri roky obstarať aktualizáciu územnotechnických podkladov.

(8) Osoby uvedené v odseku 4 sú povinné poskytnúť orgánu územného plánovania údaje o území bezodkladne po ich získaní za úhradu nevyhnutných nákladov na ich rozmnoženie a doručenie. Vlastníci dopravnej infraštruktúry a vlastníci inžinierskych sietí sú povinní poskytnúť orgánu územného plánovania aj grafické vyhotovenie polohopisnej situácie dopravnej infraštruktúry a koridorov inžinierskych sietí.

§ 25

Koncepcia územného rozvoja Slovenska

(1) Koncepcia územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacia dokumentácia, ktorá rieši celé územie Slovenska. Určuje úlohy a ciele dlhodobého komplexného územného rozvoja Slovenska a utvára predpoklady pre udržateľný rozvoj.

(2) Koncepcia územného rozvoja Slovenska obsahuje najmä

a) smerovanie hlavných urbanizačných osí, usporiadanie sídelnej štruktúry v medzinárodných súvislostiach a hierarchizáciu ťažísk osídlenia a sídelných aglomerácií v celoštátnych súvislostiach,

b) zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na celom území Slovenska, utvárať územné predpoklady pre územnú súdržnosť, zlepšenie životného prostredia, ochranu a tvorbu krajiny, ochranu prírody a prírodných zdrojov a ochranu pamiatkového fondu celoštátneho významu,

c) vymedzenie koridorov pre stavby dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí medzinárodného, celoštátneho alebo nadregionálneho významu,

d) vymedzenie území so špecifickými hodnotami vyplývajúcimi z medzinárodných záväzkov a z nadregionálnych vzťahov.

(3) Koncepcia územného rozvoja Slovenska je strategickým dokumentom, ktorý povinne podlieha postupu odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej len „posudzovanie vplyvov“)5).

(4) Koncepcia územného rozvoja Slovenska je záväzná pre obsah územného plánu regiónu.

 

§ 26

Územný plán regiónu

(1) Územný plán regiónu sa obstaráva pre územie vyššieho územného celku alebo jeho časti. Vyšší územný celok obstaráva územný plán regiónu z vlastného rozhodnutia alebo ak je územný plán regiónu potrebné dať do súladu s Koncepciou územného rozvoja Slovenska.

(2) Územný plán regiónu vychádza z účelu územnoplánovacej dokumentácie a úloh verejnej správy v územnom plánovaní, z Koncepcie územného rozvoja Slovenska a z potrieb územného rozvoja vyššieho územného celku.

(3) Územný plán regiónu obsahuje koncepciu územného rozvoja a zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia najmä z hľadiska

a) udržateľného rozvoja a územnej súdržnosti,

b) štruktúru osídlenia,

c) vymedzenie plôch a koridorov líniových stavieb dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí regionálneho významu a ich ochranných pásiem a území a zásady ich usporiadania a využívania,

d) územných podmienok účelnej a hospodárnej organizácie územia regiónu a vymedzenie územia na umiestnenie nových investícií a rozvojových plôch celoštátneho a regionálneho významu,

e) ochrany prírody, ochrany a tvorby krajiny, podmienok pre kvalitné životné prostredie, ochrany poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov a využívania prírodných zdrojov a nerastného bohatstva,

f) ochrany pamiatkového fondu, kultúrneho dedičstva a archeologických nálezísk,

g) uplatňovania limitov využitia územia najmä z hľadiska nežiaducich geodynamických procesov a ochrany pred povodňami.

(4) Územný plán regiónu musí zabezpečiť vzájomnú previazanosť územného rozvoja regiónu a obcí v regióne.

(5) Územný plán regiónu je strategickým dokumentom, ktorý povinne podlieha posudzovaniu vplyvov.

(6) Územný plán regiónu je záväzný pre obsah územných plánov obcí v regióne.

 

§ 27

Územný plán obce

(1) Územný plán obce je územnoplánovacia dokumentácia, ktorá rieši celé územie obce. Obec ho obstaráva z vlastného rozhodnutia, alebo ak je potrebné zladiť ho s územným plánom regiónu. Obec je povinná mať územný plán.

(2) Územný plán obce vychádza z účelu územnoplánovacej dokumentácie a úloh verejnej správy v územnom plánovaní a premieta ich do podrobnosti potrebnej na riešenie územia obce, z územnotechnických požiadaviek na stavby a na činnosti v území; musí byť v súlade s územným plánom regiónu.

(3) Územný plán obce určuje urbanistickú koncepciu rozvoja územia obce, regulatívy funkčného využitia a priestorového usporiadania územia obce najmä z hľadiska

a) prevládajúceho, prípustného a zakázaného funkčného využitia,

b) nadväznosti na susediace obce,

c) umiestnenia stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb inžinierskych sietí, vrátane ochranných pásiem a území,

d) umiestnenia občianskej vybavenosti a využívania verejných priestorov,

e) usporiadania krajiny a plôch a koridorov verejnej zelene,

f) ochrany prírody a krajiny, poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov a racionálneho využívania prírodných zdrojov a nerastného bohatstva,

g) záchrany, ochrany a využívania národných kultúrnych pamiatok, archeologických nálezísk, pamiatkových území, miestnych pamätihodností a ostatného kultúrneho dedičstva,

h) vymedzenia hranice územia možného zastavania s vyznačením jej priebehu na podklade katastrálnej mapy,

i) vyznačenie pozemkov vylúčených zo zastavania,

j) ochrany územia obce pred povodňami,

k) plochy na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,

l) vymedzenia časti obce, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny alebo zastavovací plán.

(4) Základné princípy urbanistickej koncepcie rozvoja obce sa premietnu do územného plánu obce ako strategický regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia územia.

(5) Občianskym vybavením územia sú stavby slúžiace na vzdelávanie a výchovu, zdravotné služby, sociálne služby, kultúru, šport, verejnú správu a civilnú ochranu obyvateľstva.

(6) Verejným priestorom sú námestia, ulice, verejné parky a verejné priestranstvá vytvorené kompaktnou alebo rozvoľnenou zástavbou.

(7) Na účely územnoplánovacej dokumentácie územím možného zastavania sa rozumie plocha ohraničená hranicou premietnutou do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990 a plochy určené územným plánom obce ako vhodné na zastavanie.

(8) Existujúce ochranné pásma zriadené podľa osobitných predpisov a ochranné pásma navrhnuté v územnom pláne obce sa premietnu do regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využitia územia.

(9) Obsah územného plánu obce je záväzný pre obstaranie a schválenie územného plánu zóny a zastavovacieho plánu, pre rozhodovanie o území a je podmienkou na poskytnutie prostriedkov z verejného rozpočtu na investičné zámery na území obce. Ak je časť územného plánu zóny v rozpore s neskôr schváleným územným plánom obce, v územnom pláne obce sa určí, ktorá časť územného plánu zóny je neplatná.

(10) Ak sa obce dohodnú, územnoplánovaciu dokumentáciu môžu obstarať aj ako spoločný územný plán pre niekoľko obcí, ktoré majú spoločné hranice územia alebo urbanisticky splynuli, sú prepojené dopravnou infraštruktúrou a základným systémom inžinierskych sieti alebo boli do nich vložené investície, od ktorých sú závislé. Základom dohody môžu byť morfologické hranice územia, významná spoločná pracovná príležitosť pre obyvateľov obcí, spoločná občianska vybavenosť, usporiadanie osídlenia alebo iný aglomeračný faktor. Ustanovenia tohto zákona o územnom pláne obce sa vzťahujú aj na spoločný územný plán obcí.

(11) Územný plán obce je strategickým dokumentom, ktorý povinne podlieha posudzovaniu vplyvov.

(12) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na obsah územného plánu vojenského obvodu.

§ 28

Územný plán zóny

(1) Územný plán zóny vychádza z účelu územnoplánovacej dokumentácie a úloh verejnej správy v územnom plánovaní a premieta ich do podrobnosti riešenia územia zóny, z územnotechnických požiadaviek na stavby a na činnosti v území; musí byť v súlade s územným plánom obce.

(2) Zónou sa rozumie časť územia obce vymedzená územným plánom obce.

(3) Územný plán zóny sa obstaráva najmä, ak sa ukáže potreba podrobne riešiť rozvojové zámery alebo činnosti, ktoré majú vplyv na funkčné využívanie územia časti obce, alebo ak ide o pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu. Územný plán zóny možno obstarávať aj súbežne s obstarávaním územného plánu obce.

(4) Obec môže územný plán zóny obstarávať aj na návrh osoby oprávnenej uskutočniť stavbu, využívať pozemky alebo uskutočňovať inú činnosť v území. Rozsah a spôsob spoluúčasti na úhrade nákladov na obstaranie územného plánu zóny sú súčasťou zmluvy obce s navrhovateľom.

(5) Územný plán zóny obsahuje urbanistickú koncepciu rozvoja zóny, regulatívy podrobnejšieho využitia pozemkov a určenia prípustného funkčného využitia zástavby, alebo stavieb najmä z hľadiska

a) podrobného začlenenia stavieb do okolitej zástavby a do krajiny,

b) umiestnenia blokovej zástavby prostredníctvom uličnej čiary, stavebnej čiary a maximálnej výšky zástavby,

c) prípustného pripojenia stavieb na dopravnú infraštruktúru a na inžinierske siete, vrátane ochranných pásiem a území,

d) vytvárania priaznivého obytného prostredia a plôch verejnej zelene a určenie podielu zelene na stavebných pozemkoch,

e) vyznačenia pozemkov, ktoré sú vylúčené zo zastavania,

f) vyznačenie pozemkov určených pre stavby vo verejnom záujme.

(6) Stavby a pozemky významné z hľadiska obrany štátu a bezpečnosti štátu sa v územnom pláne zóny vyznačia iba vtedy, ak sú zapísané v katastri nehnuteľností; inak len vtedy, ak s ich vyznačením súhlasil orgán oprávnený dať návrh na ich zápis do katastra nehnuteľností.

(7) Územný plán zóny sa spracúva na podklade katastrálnej mapy.

§ 29

Zastavovací plán

(1) Zastavovací plán je územnoplánovacia dokumentácia, ktorá je podrobným určením zastavovacích podmienok stavebných pozemkov určených na zastavanie v súlade so schváleným územným plánom obce alebo územným plánom zóny a vychádza z územnotechnických požiadaviek na stavby a činnosti v území.

(2) Zastavovací plán obstaráva obec na účely umiestňovania a povoľovania stavieb v zastavanej časti. Zastavovací plán nahrádza v riešenom území rozhodnutia o umiestnení stavby a o zmene využívania pozemkov a je záväzným podkladom pre rozhodovanie v území.

(3) Zastavovací plán obsahuje najmä

a) podrobné zastavovacie podmienky pre využitie jednotlivých pozemkov a pre priestorové usporiadanie a umiestňovanie stavieb na jednotlivých pozemkoch,

b) umiestnenie stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb inžinierskych sietí,

c) regulatívy na minimalizáciu negatívnych vplyvov stavieb alebo využitia územia na zdravie ľudí, na požiarnu ochranu alebo na životné prostredie alebo na ochranu územia,

d) regulatívy vymedzenia podielu zelene na jednotlivých stavebných pozemkoch , podielu spevnených nepriepustných plôch a úpravy nezastavaných plôch,

e) vyznačenie pozemkov na vykonanie asanácie alebo revitalizácie a pozemkov so stavebnou uzáverou,

f) vymedzenie pozemkov určených na stavby vo verejnom záujme.

(4) Zastavovací plán sa obstaráva vždy, ak ide o miestne sústredenú výstavbu

a) územia, ktoré tvorí najmenej 15 % zastavaného územia,

b) obytného územia, rekreačného územia alebo zmiešaného územia v obci, ktoré je väčšie ako 2 ha, alebo

c) výrobného územia v obci, ktoré je väčšie ako 3 ha, alebo ak tým výrazne stúpnu nároky na dopravnú infraštruktúru alebo na kapacitu inžinierskych sietí v obci.

(5) Zastavovací plán možno obstarávať aj súbežne s obstarávaním územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Zastavovací plán možno schváliť až po schválení územného plánu obce.

(6) Obec môže zastavovací plán obstarávať aj na návrh osoby oprávnenej uskutočniť stavbu, využívať pozemky alebo uskutočňovať inú činnosť v území. Táto osoba obstará podľa druhej hlavy pod dohľadom obce a na základe schváleného zadania návrh zastavovacieho plánu i jeho úpravu podľa výsledku prerokovania. Rozsah a spôsob spoluúčasti na obstarávaní a na úhrade nákladov na obstaranie zastavovacieho plánu sú súčasťou zmluvy.

(7) Zastavovací plán je dokumentom, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov.

(8) Zastavovací plán sa vypracúva na podklade katastrálnej mapy.

(9) Ak obec neurčila inak, zastavovací plán je platný štyri roky odo dňa vzniku jeho platnosti.

 

Druhá hlava

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie

§ 30

Základné ustanovenia

(1) Orgán územného plánovania je povinný obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu, sledovať jej aktuálnosť a včas pripravovať jej zmeny a doplnky a raz za štyri roky aj správu o stave územnoplánovacej dokumentácie.

(2) Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce a územný plán zóny, zahŕňa tieto etapy:

a) prípravné práce,

b) zabezpečenie vypracovania návrhu zadania, jeho prerokovanie a schválenie,

c) zabezpečenie vypracovania konceptu, dohľad nad jeho vypracovaním a jeho prerokovanie,

d) vypracovanie súborného stanoviska a jeho schválenie,

e) zabezpečenie vypracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jej vypracovaním a jej prerokovanie,

f) prípravu podkladov a predloženie na schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie a schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie,

g) uloženie schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

h) vloženie schválenej územnoplánovacej dokumentácie do registrov územného plánovania.

(3) Obstarávanie zastavovacieho plánu zahŕňa tieto etapy:

a) oznámenie o začatí obstarávania zastavovacieho plánu,

b) zabezpečenie vypracovania návrhu zadania pre spracovanie zastavovacieho plánu a jeho schválenie,

c) zabezpečenie vypracovania návrhu zastavovacieho plánu, dohľad nad jeho spracovaním a prerokovanie,

d) prípravu podkladov a predloženie na schválenie návrhu zastavovacieho plánu a jeho schválenie,

e) uloženie schváleného zastavovacieho plánu,

f) vloženie schváleného zastavovacieho plánu do registrov územného plánovania.

(4) Podkladom pre obstaranie územnoplánovacej dokumentácie sú územnotechnické podklady. Ako ďalšie podklady sa využívajú územnoplánovacia štúdia a priestorové informácie, existujúce krajinné, urbanistické a iné štúdie o území, schválené odvetvové stratégie, projekty, programy a iné koncepčné dokumenty a súbory informácií orgánov verejnej správy, ktoré obsahujú informácie o území týkajúce sa riešeného územia.

(5) Orgán územného plánovania môže na zabezpečenie budúceho využitia územia podľa pripravovanej územnoplánovacej dokumentácie najneskôr pred začatím prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie vyhlásiť na časť riešeného územia všeobecne záväzným nariadením stavebnú uzáveru. Všeobecne záväzné nariadenie stráca platnosť dňom schválenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie najneskôr uplynutím piatich rokov odo dňa jeho účinnosti.

(6) Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie sa musí uskutočňovať v súlade s najnovšími poznatkami spoločenských, prírodných a technických vied a s aktuálnymi poznatkami o stave životného prostredia.

§ 31

Prerokovanie s dotknutými orgánmi

(1) Dotknutými orgánmi štátnej správy v prerokovaniach územnoplánovacej dokumentácie sú orgány štátnej správy, ktoré chránia záujmy podľa právnych predpisov vo veciach ochrany zdravia, utvárania zdravých životných podmienok, ochrany vôd, ochrany prírody a krajiny ochrany prírodných liečivých zdrojov, ochrany poľnohospodárskej pôdy , lesov a ochrany lesných pozemkov, ochrany ovzdušia, ochrany využívania nerastného bohatstva, pamiatkového fondu, požiarnej ochrany, odpadov, veterinárnej starostlivosti, vplyvov na životné prostredie, jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, prevencie závažných priemyselných havárií, obrany štátu, bezpečnosti štátu, správy štátnych hraníc, pozemných komunikácií, dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva, vnútrozemskej plavby, energetiky a tepelnej energetiky, verejných vodovodov a kanalizácií, civilnej ochrany, inšpekcie práce a štátnej geologickej správy.

(2) Dotknuté orgány štátnej správy v rozsahu svojich zákonných úloh majú právo byť upovedomené o začatí prerokovania zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie a povinnosť podávať stanoviská v prerokúvaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie; stanovisko nie je rozhodnutím v správnom konaní.

(3) Dotknutý orgán štátnej správy v stanovisku podľa odseku 2 je oprávnený uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojich zákonných úloh a len na ochranu verejných záujmov vyplývajúcich z plnenia týchto úloh. V stanovisku je povinný uviesť ustanovenia právneho predpisu, na ktorého základe uplatňuje svoje požiadavky a svoje požiadavky dostatočne odôvodniť. Dotknutý orgán štátnej správy je viazaný svojím stanoviskom z predchádzajúcej etapy prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak došlo k zmene jeho zákonných úloh, k podstatnej zmene stavu územia alebo k zmene v obsahu ďalšej etapy prerokúvanej územnoplánovacej dokumentácie.

(4) Orgán územného plánovania dohodne v prerokúvaní návrh zadania územnoplánovacej dokumentácie a návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy.

(5) Ak dôjde v prerokúvaní návrhu zadania a návrhu územnoplánovacej dokumentácie k rozporu medzi orgánom územného plánovania a dotknutým orgánom štátnej správy alebo medzi dotknutými orgánmi štátnej správy navzájom o obsahu uplatnenej požiadavky zo stanoviska, ktorý nedokážu odstrániť dohodou, orgán územného plánovania požiada o rozhodnutie nadriadený orgán dotknutého orgánu štátnej správy. Ak ani tento postup neviedol k odstráneniu rozporu, orgán územného plánovania požiada o jeho vyriešenie orgán štátnej správy podľa § 90. Ak ide o rozpor medzi orgánmi štátnej správy, rozhodne o rozpore sám, a ak ide o rozpor medzi orgánom územného plánovania a dotknutým orgánom, požiada o jeho vyriešenie príslušné ministerstvo, do ktorého pôsobnosti patrí dotknutý orgán štátnej správy.

§ 32

Prípravné práce

(1) Prípravné práce uskutočňuje orgán územného plánovania v spolupráci s dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými vyššími územnými celkami a dotknutými obcami, s vlastníkmi dopravnej infraštruktúry a vlastníkmi inžinierskych sietí, s osobami, ktoré výsledkami svojej činnosti významne ovplyvňujú využívanie územia alebo sa podieľajú na jeho využívaní.

(2) Obsahom prípravných prác je

a) zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie,

b) sústredenie územnoplánovacích podkladov a iných relevantných existujúcich podkladov, ktoré možno použiť na prípravu územnoplánovacej dokumentácie,

c) vyhodnotenie podkladov podľa písmena b) a možnosti ich použitia a určenie ich záväznosti na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie,

d) určenie účelu a predmetu riešenia územnoplánovacej dokumentácie,

e) vymedzenie hranice riešeného územia,

f) výber spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie.

(3) Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie obsahuje najmä

a) účel, na ktorý sa obstaráva územnoplánovacia dokumentácia,

b) vymedzenie riešeného územia,

c) výzvu na podanie písomných podnetov a návrhov s uvedením miesta a lehoty na ich podanie; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia a ak bolo doručované aj jednotlivo, odo dňa doručenia.

(4) Orgán územného plánovania je povinný zverejniť oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie na webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom spolu s výzvou na podávanie podnetov a návrhov; oznámenie je zverejnené najmenej na 30 dní.

(5) Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie sa doručuje dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým orgánom územnej samosprávy, vlastníkom dopravnej infraštruktúry a vlastníkom inžinierskych sietí jednotlivo.

 

§ 33

Zadanie

(1) Orgán územného plánovania na základe územnotechnických podkladov a výsledku prípravných prác zabezpečí spracovanie analýzy zistených údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia a problémového výkresu, ktorý definuje strety záujmov v riešenom území a analýzu získaných údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia ako východiskový podklad na zabezpečenie spracovania zadania.

(2) Zadanie obsahuje vymedzenie riešeného územia, strategické zámery rozvoja riešeného územia, hlavné ciele a požiadavky na obsah územnoplánovacej dokumentácie, vrátane územných vplyvov programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, vymedzenia hlavných problémov, ktoré má územnoplánovacia dokumentácia riešiť, podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Grafickou prílohou zadania je problémový výkres. Súčasťou zadania pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu a územný plán obce je aj oznámenie o posudzovaní vplyvov.

(3) Orgán územného plánovania prerokuje návrh zadania s dotknutými obcami, s vyššími územnými celkami, s vlastníkmi dopravnej infraštruktúry, s vlastníkmi inžinierskych sietí, a s dotknutými orgánmi štátnej správy. Na podávanie pripomienok a návrhov orgán územného plánovania určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak sa v tejto lehote nevyjadria, predpokladá sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky a návrhy. Ak je na to vážny dôvod, orgán územného plánovania môže na žiadosť dotknutej osoby

primerane predĺžiť lehotu na uplatnenie pripomienok a návrhov alebo odpustiť zmeškanie lehoty.

(4) Obec dohodne návrh zadania pre územný plán obce a návrh zadania pre územný plán zóny s vyšším územným celkom.

(5) Prerokovanie návrhu zadania orgán územného plánovania oznámi verejnosti zverejnením na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým účinným spôsobom najmenej na 30 dní spolu s výzvou vyjadriť sa k nemu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

(6) Ak sa do uplynutia lehoty nevyjadria právnické osoby podľa odseku 3 a verejnosť podľa odseku 5, predpokladá sa, že k návrhu zadania nemajú pripomienky ani návrhy.

(7) Po skončení prerokovania orgán územného plánovania vyhodnotí došlé pripomienky a návrhy z prerokovania a upraví zadanie podľa výsledku prerokovania a elektronicky doručí návrh zadania orgánu posudzovania vplyvov na účel hodnotenia vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie (ďalej len „hodnotenie vplyvu“) a spolupracuje pri určovaní rozsahu hodnotenia vplyvu.

(8) Orgán územného plánovania zverejní schválené zadanie na 30 dní na webovom sídle a na úradnej tabuli do piatich pracovných dní odo dňa schválenia.

(9) Schválené zadanie je záväzným podkladom na vypracovanie konceptu alebo návrhu územnoplánovacej dokumentácie, ak sa koncept neobstaráva.

§ 34

Koncept

(1) Koncept je komplexný pracovný návrh koncepcie územného rozvoja alebo urbanistickej koncepcie riešenia územia, ktorý obsahuje aj vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovaného územného rozvoja alebo urbanistického rozvoja na životné prostredie. Koncept spravidla obsahuje variantné riešenia.

(2) Účelom prerokovania je vyhodnotenie únosnosti zaťaženia územia, navrhnutých možností šetrného využívania prírodných zdrojov a nerastného bohatstva a spôsob zabezpečenia územného systému ekologickej stability, overenie umiestnenia a kapacity dopravnej infraštruktúry, inžinierskych sietí a občianskej vybavenosti územia, vyhodnotenie predpokladaných vplyvov na životné prostredie a výber variantu. Orgán územného plánovania prerokuje koncept rovnakým spôsobom, akým prerokoval návrh zadania. Dotknutým fyzickým osobám a právnickým osobám sa oznámenie o prerokovaní doručuje verejnou vyhláškou.

(3) Pripomienky a návrhy, ktorým orgán územného plánovania nevyhovel, prerokuje pred spracovaním súborného stanoviska individuálne s tými, ktorí ich uplatnili; vysvetlí im dôvody neakceptovania pripomienok a návrhov.

(4) Pred uplynutím lehoty na prerokovanie uskutoční orgán územného plánovania verejné prerokovanie konceptu, na ktoré zabezpečí výklad riešenia spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie. Orgán územného plánovania oznámi miesto a čas verejného prerokovania konceptu najmenej 15 dní pred verejným prerokovaním konceptu a najmenej sedem dní pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa ku konceptu a zabezpečí, aby odo dňa oznámenia o verejnom prerokovaní bol koncept vystavený na verejné nahliadnutie aj na webovom sídle a určí lehotu najmenej 30 dní, v ktorej sa verejnosť môže ku konceptu vyjadriť.

(5) Orgán územného plánovania oznámi verejné prerokovanie konceptu zverejnením na webovom sídle a na úradnej tabuli. Ak ide o verejné prerokovanie územného plánu regiónu, bvyšší územný celok oznámi verejné prerokovanie zverejnením aj v regionálnej tlači a požiada obce o zverejnenie oznámenia na webových sídlach a úradných tabuliach. Ak ide o verejné prerokovanie územného plánu obce, obec zverejnení oznámenie prípadne aj v miestnej tlači. Oznámenie o verejnom prerokovaní konceptu je súčasne aj oznámením o prerokovaní strategického dokumentu.

(6) Orgán územného plánovania po skončení prerokovania doručí orgánu posudzovania vplyvov elektronicky oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu spolu s konceptom a s pripomienkami a stanoviskami z prerokovania na účel hodnotenia vplyvu. Orgán územného plánovania je povinný spolupracovať s orgánom posudzovania vplyvov pri určovaní rozsahu hodnotenia vplyvu a pri hodnotení vplyvu.

(7) Ak v dôsledku vyhodnotenia došlých pripomienok a stanovísk alebo na základe správy o hodnotení vplyvu strategického dokumentu je nevyhnutné podstatne zmeniť koncept, orgán územného plánovania pri prerokovaní zmeneného konceptu postupuje podľa odsekov 2 až 5.

(8) Vypracovanie konceptu nie je potrebné, ak ide o územný plán obce s počtom obyvateľov menším ako 2000 a o územný plán zóny.

§ 35

Súborné stanovisko

(1) Na základe správy o hodnotení vplyvu strategického dokumentu orgán územného plánovania v spolupráci so spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie vypracuje návrh súborného stanoviska ako podkladu na vypracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(2) Prílohou súborného stanoviska je odôvodnenie, ktoré obsahuje najmä

a) vyhodnotenie stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, dožiadaných obcí, vlastníkov dopravnej infraštruktúry a vlastníkov inžinierskych sietí a vyšších územných celkov a z verejného prerokovania z hľadiska súladu obsahu s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou,

b) odôvodnenie vybratých variantov z hľadiska územných podmienok hospodárskeho rozvoja, súdržnosti a územnej súdržnosti,

c) záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov o hodnotení vplyvu strategického dokumentu a

d) vyhodnotenie pripomienok verejnosti.

(3) Súborné stanovisko schvaľuje orgán územného plánovania.

 

§ 36

Návrh územnoplánovacej dokumentácie

(1) Návrh územnoplánovacej dokumentácie je návrhom riešenia rozvoja územia podľa súborného stanoviska alebo na základe zadania, ak ide o územnoplánovaciu dokumentáciu podľa § 34 ods. 8. Návrh územnoplánovacej dokumentácie neobsahuje variantné riešenia. Súčasťou dôvodovej správy podľa § 34 ods. 8 je správa o hodnotení vplyvu strategického dokumentu.

(2) Orgán územného plánovania prerokuje návrh s dotknutými obcami, s vyššími územnými celkami, s dotknutými orgánmi štátnej správy, s dotknutými právnickými osobami, s vlastníkmi dopravnej infraštruktúry a s vlastníkmi inžinierskych sietí a návrh zastavovacieho plánu aj s vlastníkmi pozemkov, ktoré majú byť schválením územnoplánovacej dokumentácie priamo dotknuté, najmä regulatívmi neprípustného využívania pozemkov, stavebnou uzáverou alebo umiestnením stavby dopravnej infraštruktúry alebo inžinierskej siete. Na uplatnenie pripomienok a návrhov im určí primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak sa v tejto lehote nevyjadria, predpokladá sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky a návrhy. Ak je na to vážny dôvod, orgán územného plánovania môže na žiadosť dotknutej osoby primerane predĺžiť lehotu na uplatnenie pripomienok a návrhov alebo odpustiť zmeškanie lehoty.

(3) Obec dohodne návrh územného plánu obce s vyšším územným celkom.

(4) Orgán územného plánovania oznámi prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie zverejnením na webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom najmenej na 30 dní spolu s výzvou verejnosti na uplatnenie pripomienok a návrhov s určením lehoty najmenej 30 dní od posledného dňa jeho oznámenia a miesta a spôsobu ich uplatnenia. Prerokovanie návrhu územného plánu zóny a návrhu zastavovacieho plánu sa oznamuje aj doručením verejnou vyhláškou. Oznámenie o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie podľa § 34 ods. 8 je súčasne aj oznámením o vypracovaní strategického dokumentu. Orgán územného plánovania elektronicky doručí oznámenie spolu s návrhom územnoplánovacej dokumentácie orgánu posudzovania vplyvov.

(5) Na účel podrobnejšieho vysvetlenia cieľov a obsahu návrhu územného plánu obce, územného plánu zóny alebo zastavovacieho plánu obec zvolá zhromaždenie obyvateľov obce, na ktorom sa zúčastní odborne spôsobilá osoba na obstarávanie územného plánu a spracovateľ návrhu územnoplánovacej dokumentácie, aby podali zhromaždeným obyvateľom obce odborný výklad obsahu návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Miesto a čas konania verejného zhromaždenia obyvateľov obce musí byť zverejnené najmenej 15 dní vopred. Zápisnica zo zhromaždenia obyvateľov obce je súčasťou podkladovej dokumentácie na schvaľovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(6) Uplatnené pripomienky a návrhy, ktoré nemožno zohľadniť, orgán územného plánovania prerokuje s tými, ktorí ich uplatnili; na prerokovaní im vysvetlí dôvody neakceptovania pripomienok a návrhov.

(7) Orgán územného plánovania po skončení prerokovania doručí elektronicky pripomienky a stanoviská z prerokovania na vypracovanie záverečného stanoviska orgánu posudzovania vplyvov.

(8) Orgán územného plánovania vyhodnotí pripomienky a návrhy so spracovateľom návrhu územnoplánovacej dokumentácie a vypracuje správu o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie s návrhom na rozhodnutie o nich. Správa o prerokovaní obsahuje aj vyhodnotenie, či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie

a) je v súlade s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou,

b) a postup jeho obstarania je v súlade s týmto zákonom a inými predpismi, ktoré majú vzťah k územiu,

c) je v súlade so zadaním a so súborným stanoviskom,

d) je v súlade so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov.

(9) Orgány územného plánovania, ktorých hranica územného obvodu susedí s iným štátom, oznámia prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie príslušnému orgánu štátu spolu s výzvou na uplatnenie pripomienok a návrhov.

(10) Ak sa na základe výsledku prerokovania podstatne zmení návrh územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania upravený návrh územnoplánovacej dokumentácie opätovne prerokuje podľa odsekov 2 až 6.

 

§ 37

Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie

(1) Orgán územného plánovania prerokuje návrh územnoplánovacej dokumentácie upravený podľa výsledku prerokovania spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie s príslušnými orgánmi štátnej správy podľa § 90 ods. 1 písm. g) , ak ide o územný plán regiónu, a podľa § 92 ods. 1 písm. c), ak ide o územný plán obce, územný plán zóny a zastavovací plán.

(2) Orgány štátnej správy v prerokovaní posúdia, či návrh územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska obsahu a postupu jeho obstarania je v súlade s právnymi predpismi, so zadaním a s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou a či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.

(3) Ak je výsledok prerokovania s orgánmi štátnej správy kladný, orgán územného plánovania schváli návrh územnoplánovacej dokumentácie; inak ho schváliť nesmie. Uznesenie o schválení návrhu územnoplánovacej dokumentácie, ktorý nie je v súlade s týmto zákonom alebo s iným predpisom, s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou alebo so záverečným stanoviskom, je neplatné.

(4) Orgán územného plánovania schváli návrh územnoplánovacej dokumentácie najneskôr dva roky od skončenia prerokovania konceptu alebo od schválenia zadania, ak sa koncept neobstaráva. Obec s počtom obyvateľov presahujúcim 200 000 schváli návrh územného plánu obce najneskôr do štyroch rokov od skončenia prerokovania konceptu.

(5) Orgán územného plánovania zverejní schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu na webovom sídle a jej schválenie oznámi na úradnej tabuli s uvedením miesta a spôsobu, kde možno do nej nahliadnuť. Dotknutým orgánom štátnej správy a osobám, s ktorými návrh územnoplánovacej dokumentácie jednotlivo prerokoval, schválenie oznámi jednotlivo.

(6) Orgán územného plánovania označí textovú časť, hlavné výkresy schválenej územnoplánovacej dokumentácie a dôvodovú správu schvaľovacou doložkou, v ktorej uvedie názov schvaľovacieho orgánu, číslo uznesenia a dátum schválenia, odtlačok pečiatky, meno a priezvisko a funkciu oprávnenej osoby a jej podpis.

(7) Územnoplánovacia dokumentácia je účinná najskôr dňom vloženia registračného listu spolu s kópiou uznesenia o schválení územnoplánovacej dokumentácie a so všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlásila územnoplánovacia dokumentácia, a so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou do registrov územného plánovania. Jej druhopis je uložený na orgánoch štátnej správy podľa odseku 1.

(8) Orgán územného plánovania vyhotoví o obsahu schválenej územnoplánovacej dokumentácie registračný list. Kópiu uloží ako súčasť územnoplánovacej dokumentácie. Lehota na uloženie je tri mesiace odo dňa schválenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(9) Schválená územnoplánovacia dokumentácia je súčasťou registratúry orgánu územného plánovania a možno do nej nahliadnuť.

(10) Orgán územného plánovania je povinný zabezpečiť vklad registračného listu do registrov územného plánovania.

§ 38

Aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie

(1) Orgán územného plánovania je povinný sústavne sledovať, či koncepcia územného rozvoja v Koncepcii územného rozvoja Slovenska a v územnom pláne regiónu a urbanistická koncepcia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny je v súlade s územnotechnickými, hospodárskymi, sociálnymi a ekologickými podmienkami v území a či prípadná potrebná zmena vyžaduje obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie alebo obstaranie novej územnoplánovacej dokumentácie. Orgán územného plánovania obstará novú územnoplánovaciu dokumentáciu, ak požadované zmeny v území sú v rozpore so zadaním, na ktorého základe bola územnoplánovacia dokumentácia obstaraná, alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov, alebo ak je potrebné zmeniť strategický regulatív urbanistickej koncepcie.

(2) Orgán územného plánovania pravidelne, najmenej raz za štyri roky, preskúma schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, či nie je potrebné obstarať jej zmeny a doplnky alebo novú územnoplánovaciu dokumentáciu, a vypracuje správu o stave územnoplánovacej dokumentácii. Ak zo správy vyplýva, že je potrebné obstarať zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, jej súčasťou je aj návrh smernice pre spracovanie zmien a doplnkov.

(3) Orgán územného plánovania požiada dotknuté vyššie územné celky, dotknuté obce a dotknuté orgány štátnej správy o vyjadrenie k správe o stave územnoplánovacej dokumentácie v lehote najmenej 15 dní.

(4) Ak sa dotknuté vyššie územné celky, dotknuté obce a dotknuté orgány štátnej správy nevyjadria v určenej lehote, predpokladá sa, že k správe o stave územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky. Na neskôr uplatnené pripomienky a stanoviská orgán územného plánovania neprihliada.

(5) Správa o stave územnoplánovacej dokumentácie je podkladom pre rozhodnutie o zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie alebo o obstaraní novej územnoplánovacej dokumentácie.

(6) Ak orgán územného plánovania rozhodne o obstaraní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, zabezpečí spracovanie smernice pre zmeny a doplnky,

a) odsúhlasí ju s príslušnými orgánmi štátnej správy podľa § 90 ods. 1 písm. g) , ak ide o územný plán regiónu, a podľa § 92 ods. 1 písm. c), ak ide o územný plán obce, územný plán zóny a zastavovací plán,

b) oznámi verejnosti obstaranie zmien a doplnkov na webovom sídla a na úradnej tabuli.

(7) Orgán územného plánovania po odsúhlasení smernice pre zmeny a doplnky podľa odseku 6 písm. a) a zapracovaní výsledku prerokovania podľa odseku 6 písm. b) smernicu pre zmeny a doplnky schváli.

(8) Orgán územného plánovania doručí elektronicky oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu spolu so správou o stave územnoplánovacej dokumentácie a schválenou smernicou pre zmeny a doplnky orgánu posudzovania vplyvov.

(9) Pri obstarávaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa § 34 až 37.

(10) Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie možno obstarať len raz ročne; to neplatí, ak ide o obstaranie zmien a doplnkov územného plánu obce na základe záverečného stanoviska orgánu posudzovania vplyvov, ak právnická osoba, ktorá vyvolala potrebu zmien a doplnkov uhradila náklady na ich obstaranie. Ak obec neobstará zmeny a doplnky územného plánu obce podľa záverečného stanoviska orgánu posudzovania vplyvov k výberu variantu dopravnej infraštruktúry s úhradou nákladov na ich obstaranie, stavba dopravnej infraštruktúry sa umiestni v súlade so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov.

§ 39

Obstarávanie zastavovacieho plánu

(1) Zastavovací plán možno obstarať, ak obec má územný plán obce a v súlade s ním

a) na základe vlastného podnetu,

b) na podnet orgánu verejnej správy alebo

c) na návrh osoby, ktorá má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom alebo k stavbám na území navrhovanom na riešenie zastavovacím plánom, z ktorého vyplýva oprávnenie na uskutočnenie stavby alebo na opatrenie podľa zastavovacieho plánu po schválení, alebo poukázanie na právo vyplývajúce zo zákona.

(2) Návrh na obstaranie zastavovacieho plánu obsahuje údaje o navrhovateľovi, dôvody pre obstaranie zastavovacieho plánu, identifikáciu pozemkov navrhovaného riešeného územia, návrh zadania pre spracovanie návrhu zastavovacieho plánu a návrh zmluvy o obstaraní zastavovacieho plánu.

(3) Obec rozhodne o podnete orgánu verejnej správy na obstaranie zastavovacieho plánu alebo o návrhu a písomne to oznámi tomu, kto podnet alebo návrh podal.

(4) Ak obec súhlasí s obstaraním zastavovacieho plánu na návrh, uzavrie s navrhovateľom zmluvu o obstaraní zastavovacieho plánu. Náklady na spracovanie návrhu zastavovacieho plánu vrátane nákladov na úpravu návrhu zastavovacieho plánu podľa výsledkov jeho prerokovania uhrádza navrhovateľ.

(5) Obec zverejnení oznámenie o začatí obstarávania zastavovacieho plánu spolu s návrhom zadania na spracovanie zastavovacieho plánu upraveným podľa požiadaviek obstarávateľa verejnou vyhláškou, na webovom sídle a spôsobom v mieste obvyklým na riešenom území najmenej na 30 dní. Oznámenie možno zverejniť aj v miestnej tlači.

(6) Oznámenie o začatí obstarávania územného plánu zóny obsahuje najmä účel, na ktorý sa zastavovací plán obstaráva, vymedzenie riešeného územia, zadanie na spracovanie zastavovacieho plánu, výzvu na podanie písomných pripomienok a návrhov s uvedením lehoty a miesta na ich podanie; lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia.

(7) Po uplynutí lehoty na podanie návrhov obec sústredí všetky potrebné podklady, požiadavky, pripomienky a návrhy a vyhodnotí ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.

(8) Na základe vyhodnotenia podľa odseku 7 a územného plánu obce, obec upraví zadanie pre spracovanie návrhu zastavovacieho plánu.

(9) Zadanie pre spracovanie návrhu zastavovacieho plánu schvaľuje obec.

(10) Na základe schváleného zadania na spracovanie návrhu zastavovacieho plánu a v súlade s územným plánom obce obec zabezpečí spracovanie návrhu zastavovacieho plánu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj posudzovanie vplyvov.

(11) Obec návrh zastavovacieho plánu verejne prerokuje. Obec oznámi verejné prerokovanie návrhu zastavovacieho plánu a dátum a čas verejného prerokovania návrhu najmenej 15 dní pred prerokovaním doručením verejnou vyhláškou, na webovom sídle a na úradnej tabuli.

(12) Ak ide o návrh zastavovacieho plánu na návrh, navrhovateľ v spolupráci s obcou zabezpečí označenie na riešenom území tabuľou so základnými informáciami o návrhu zastavovacieho plánu najmenej 30 dní pred dňom verejného prerokovania.

(13) Obec zverejní návrh zastavovacieho plánu spolu s návrhom všeobecne záväzného nariadenia na webovom sídle, zabezpečí ich vystavenie na 30 dní na verejné nahliadnutie a vyzve verejnosť vyjadriť sa k nim. Pred uplynutím tejto lehoty obec zvolá verejné prerokovanie návrhu zastavovacieho plánu a návrhu všeobecne záväzného nariadenia s odborným výkladom spracovateľa. Verejnosť má právo podať pripomienky k návrhu zastavovacieho plánu a k návrhu všeobecne záväzného nariadenia do 30 dní od dňa oznámenia verejného prerokovania.

(14) Obec oznámi prerokovanie návrhu zastavovacieho plánu dotknutým orgánom štátnej správy, vlastníkom dopravnej infraštruktúry, vlastníkom inžinierskych sietí a príslušnému orgánu štátnej správy podľa § 92 jednotlivo s výzvou, aby svoje stanovisko oznámili do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak sa v určenej lehote nevyjadria, predpokladá sa, že s návrhom zastavovacieho plánu súhlasia.

(15) Obec po skončení prerokovania vyhodnotí pripomienky a návrhy so spracovateľom návrhu zastavovacieho plánu a vypracuje správu o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie s návrhom na rozhodnutie o nich. Správa o prerokovaní obsahuje aj vyhodnotenie, či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie je

a) v súlade s územným plánom obce,

b) postup jeho obstarania v súlade s týmto zákonom a inými predpismi, ktoré majú vzťah k územiu,

c) v súlade so zadaním,

d) v súlade so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov, ak bolo vydané.

(16) Ak ide o návrh zastavovacieho plánu obstaraného na návrh, obec doručí navrhovateľovi výsledky prerokovania. Na základe vyhodnotenia pripomienok a stanovísk z prerokovania navrhovateľ v spolupráci s obcou zabezpečí úpravu návrhu zastavovacieho plánu a návrhu všeobecne záväzného nariadenia obce a predloží ich obci.

(17) Pripomienky a návrhy z prerokovania návrhu zastavovacieho plánu, ktoré neboli zohľadnené, obec prerokuje s tými, ktorí ich uplatnili. Obec na rokovaní vysvetlí dôvody neprijatia návrhov a pripomienok.

(18) Ak sa na základe výsledku prerokovania podstatne zmení návrh zastavovacieho plánu, obec upravený návrh opätovne prerokuje podľa odsekov 11 až 17.

(19) Obec pri schvaľovaní zastavovacieho plánu postupuje podľa § 37.

 

§ 40

Registre územného plánovania

(1) Registre územného plánovania obsahujú územnoplánovaciu dokumentáciu a údaje o územnoplánovacích podkladoch.

(2) Podkladom na vklad územnoplánovacej dokumentácie do registrov územného plánovania je registračný list, kópia uznesenia o schválení územnoplánovacej dokumentácie, všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlásila územnoplánovacia dokumentácia, a schválená územnoplánovacia dokumentácia.

(3) Podkladom na vklad územnoplánovacích podkladov do registrov územného plánovania je registračný list.

§ 41

Územnoplánovacia informácia

(1) Územnoplánovacia informácia je dokument, ktorý obsahuje výpis zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie, najmä o podmienkach a stave využívania územia podľa územnotechnických podkladov, o podmienkach obstarávania novej územnoplánovacej dokumentácie alebo zmien alebo doplnkov platnej územnoplánovacej dokumentácie. Obsah, úplnosť a podrobnosť územnoplánovacej informácie musí byť v požadovanom rozsahu; ak je v žiadosti uvedený účel, na aký má byť použitá, musí byť dostatočná na splnenie účelu.

(2) Žiadateľ o územnoplánovaciu informáciu v žiadosti uvedie základné údaje identifikujúce plochu alebo pozemok, pre ktoré vyžaduje územnoplánovaciu informáciu.

(3) Orgán územného plánovania je povinný vydať územnoplánovaciu informáciu do 30 dní odo dňa podania žiadosti. Ak bola žiadosť o územnoplánovaciu informáciu podaná elektronicky, aj územnoplánovacia informácia sa poskytne v elektronickej forme.

(4) Územnoplánovacia informácia platí jeden rok odo dňa jej doručenia žiadateľovi. Ak počas jej platnosti bola schválená aktualizácia alebo nová územnoplánovacia dokumentácia, ktorá podstatne mení údaje a informácie v územnoplánovacej informácii v rozsahu, ktorý ovplyvňuje účel, na ktorý bola vydaná, stráca platnosť dňom schválenia aktualizácie alebo novej územnoplánovacej dokumentácie.

§ 42

Predkupné právo

(1) Na pozemky určené v schválenom územnom pláne obce na stavbu vo verejnom záujme okrem stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb inžinierskych sietí môže obec zriadiť predkupné právo ako vecné právo. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností podáva obec.

(2) Ak obec nevyužije ponuku vlastníka pozemku na kúpu takéhoto pozemku, predkupné právo zaniká dňom doručenia odmietnutia kúpy vlastníkovi pozemku alebo dňom uplynutia lehoty na prijatie návrhu, ktorá je 60 dní odo dňa doručenia ponuky obci. Obec je povinný požiadať o výmaz zápisu z katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa neprijatia alebo odmietnutia ponuky alebo od schválenia zmeny územného plánu obce, ktorou sa zmenil účel využívania pozemku; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla vlastníkovi pozemku.

§ 43

Vyvlastňovacie dôvody

(1) Vlastnícke právo k pozemku, vlastnícke právo k stavbe a právo stavby možno vo verejnom záujme obmedziť zriadením vecného bremena alebo vyvlastniť z dôvodu

a) umiestnenia a uskutočnenia stavby vo verejnom záujme podľa územnoplánovacej dokumentácie,

b) utvorenia podmienok na nevyhnutný prístup k pozemku alebo k stavbe,

c) utvorenie podmienok na umiestnenie a riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia.

(2) Na vyvlastňovanie, náhradu za vyvlastnenie a vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní6).

TRETIA ČASŤ

VÝSTAVBA

Prvá hlava

Činnosti vo výstavbe

 

§ 44

Základné ustanovenie

(1) Činnosťami vo výstavbe sú odborné činnosti potrebné na zhotovenie stavby.

(2) Ak sa podľa osobitných predpisov alebo podľa technických noriem vyžaduje na vykonávanie činností vo výstavbe odborná spôsobilosť, profesijná kvalifikácia, zdravotná schopnosť alebo povolenie orgánu verejnej správy, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá spĺňa takúto požiadavku.

(3) Právnické osoby môžu odborné činnosti vo výstavbe, na ktoré sa vzťahuje niektorá požiadavka podľa odseku 2, vykonávať len prostredníctvom fyzických osôb, ktoré spĺňajú takúto požiadavku.

§ 45

Stavebné práce

(1) Stavebné práce sú zemné práce, búracie práce, remeselné činnosti, montážne práce a iné odborné činnosti vo výstavbe potrebné na uskutočňovanie stavby. Montážne práce sú stavebnými prácami, ak sa nimi stavebný výrobok pevne zabuduje do stavby, alebo ak sa nimi stavba pripája na inžinierske siete. Inými odbornými činnosťami vo výstavbe sa rozumejú obsluha, údržba a opravy vyhradených technických zariadení a stavebných mechanizmov.

(2) Ak sa na určité stavebné práce alebo na spôsob použitia stavebného výrobku vzťahujú bezpečnostné, hygienické alebo technické predpisy, technické špecifikácie, návody výrobcov stavebných výrobkov alebo všeobecne zaužívané pracovné postupy, stavebné práce sa musia uskutočniť v súlade s nimi.

(3) Koordinovaný súbor stavebných prác a iných odborných činností vo výstavbe, ktorými sa komplexne zhotovuje stavba vo všetkých svojich častiach, konštrukciách a technických zariadeniach, je na účely tohto zákona uskutočňovaním stavby.

(4) Uskutočňovať stavbu možno dodávateľsky alebo svojpomocou.

§ 46

Stavebník

(1) Stavebníkom sa rozumie vlastník pozemku alebo stavby, alebo iný obstarávateľ stavby odo dňa začatia povoľovacieho konania až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Stavebníkom stavby, ktorú možno uskutočňovať na základe oznámenia stavebného úradu, že k ohláseniu nemá námietky a súhlasí s uskutočnením ohlasovanej stavby, (ďalej len „stavebný súhlas“) je ohlasovateľ odo dňa ohlásenia do skutočného zhotovenia stavby. Na účely § 65 ods. 1 sa za stavebníka považuje aj ten, kto uskutočňuje nepovolenú stavbu alebo obstaral uskutočnenie nepovolenej stavby.

(2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, stavebník môže uskutočňovať svojpomocou len drobnú stavbu, jednoduchú stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce.

(3) Ak stavebník uskutočňuje stavbu svojpomocou, je povinný zabezpečiť súlad vybavenia a prevádzky staveniska a uskutočňovania stavby s týmto zákonom a súlad stavby s projektovou dokumentáciou, so stavebným povolením alebo stavebným súhlasom a s inými rozhodnutiami stavebného úradu a iných orgánov verejnej správy, ktoré boli vydané v súvislosti s prípravou a uskutočňovaním stavby.

(4) Stavebník je ďalej povinný

a) obstarať projektovú dokumentáciu u oprávneného projektanta alebo u kvalifikovanej osoby, ak ide o stavbu svojpomocou,

b) zabezpečiť osobu oprávnenú na výkon stavebného dozoru alebo kvalifikovanú osobu na celý čas uskutočňovania stavby svojpomocou a rešpektovať jej pokyny,

c) zabezpečiť koordinátora projektovej dokumentácie a koordinátora bezpečnosti práce, ak ide o vyhradenú stavbu,

d) zabezpečiť oprávneného zhotoviteľa stavby pri stavbe uskutočňovanej dodávateľsky a osobu zhotoviteľa stavby oznámiť stavebnému úradu bezodkladne po uzavretí zmluvy s ním,

e) zabezpečiť oprávneného zhotoviteľa stavby a osobu oprávnenú na výkon stavebnotechnického dozoru pri vyhradenej stavbe,

f) zabezpečiť výkon činnosti hlavného geodeta stavby,

g) sledovať alebo zabezpečiť sledovanie, či sa stavba uskutočňuje v súlade s podmienkami stavebného povolenia a podľa overeného projektu stavby alebo stavebného súhlasu,

h) oznámiť alebo zabezpečiť oznámenie jednotlivých fáz uskutočňovania stavby stavebnému úradu podľa podmienok stavebného povolenia a vyčkať s pokračovaním uskutočňovania stavby na kontrolnú prehliadku; to neplatí, ak stavebný úrad oznámil, že sa kontrolnej prehliadky nezúčastní, alebo ak je nečinný viac ako sedem dní,

i) zabezpečiť, aby počas uskutočňovania stavby svojpomocou bola na stavenisku stavebná dokumentácia,

j) viesť stavebný denník alebo záznam o stavbe a zapisovať do neho podstatné udalosti na stavbe a priebeh uskutočňovania stavby uskutočňovanej svojpomocou,

k) zabezpečiť osobné ochranné prostriedky pre osoby vypomáhajúce na stavbe uskutočňovanej svojpomocou, dbať, aby tieto osoby boli dostatočne poučené o bezpečnosti práce na stavbe a kontrolovať, aby neboli pod vplyvom návykovej látky alebo liečiva, ktoré ovplyvňuje ich schopnosť pohybu alebo vnímania,

l) zabrániť vstupu na stavenisko a na stavbu cudzím osobám, maloletým osobám a zvieratám pri stavbe uskutočňovanej svojpomocou,

m) bezodkladne prerušiť pri stavbe uskutočňovanej svojpomocou stavebné práce a stavbu a stavenisko zabezpečiť pred znehodnotením , ak to prikázala osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru alebo kvalifikovaná osoba alebo štátny stavebný dohľad,

n) uskutočniť čo najskôr po výzve zhotoviteľa stavby prehliadku dokončenej stavby.

(5) Ak ide o stavbu, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov, stavebník je povinný dodať orgánu posudzovania vplyvov v elektronickej forme oznámenie o navrhovanej stavbe, zmene stavby, zmene v užívaní stavby a odstránení stavby ešte pred podaním návrhu na začatie konania stavebnému úradu. Prílohou oznámenia je projektová dokumentácia.

(6) Dodávateľsky sa stavba uskutočňuje na základe zmluvy stavebníka s oprávneným zhotoviteľom stavby, v ktorej sa dohodnú podstatné požiadavky ma uskutočnenie stavby najmä rozsah úloh zhotoviteľa stavby a súčinnosti stavebníka, harmonogram uskutočňovania stavby, financovanie uskutočňovania stavby a spôsob odovzdania zhotovenej stavby.

 

§ 47

Zhotoviteľ stavby

(1) Zhotoviteľ stavby na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý je oprávnený dodávateľsky zhotovovať stavby, ich zmeny, stavebné úpravy, terénne úpravy a udržiavacie práce a odstraňovať stavby.

(2) Fyzická osoba môže byť zhotoviteľom stavby, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa architektonické alebo stavebného zamerania a najmenej tri roky praxe vo výstavbe alebo úplné stredné odborné vzdelanie stavebného zamerania a najmenej päť rokov praxe vo výstavbe a osvedčenie o živnostenskom oprávnení uskutočňovať stavby.

(3) Právnická osoba môže byť zhotoviteľom stavby, ak má zhotovovanie stavieb zapísané v predmete podnikania a zamestnáva ako zodpovedného zástupcu osobu s kvalifikačnými predpokladmi podľa odseku 2; to neplatí, ak kvalifikačné predpoklady podľa odseku 2 spĺňa spoločník alebo konateľ.

(4) Zhotoviteľ stavby, ktorý uzavrel zmluvu so stavebníkom o zhotovení stavby, je priamy zhotoviteľ stavby. Ak je na uskutočnenie stavby potrebných viac druhov stavebných prác, ktoré nevykonáva jeden priamy zhotoviteľ stavby, stavebník môže určiť generálneho zhotoviteľa stavby, ktorý zabezpečuje uskutočňovanie stavby s pomocou zmluvných dodávateľov. Priamym zhotoviteľom stavby, generálnym zhotoviteľom stavby a zmluvným dodávateľom stavebných prác a iných činností vo výstavbe môže byť len podnikateľ s kvalifikačnými predpokladmi podľa odsekov 2 a 3 a s oprávnením na vymedzený druh stavebných prác, iných odborných činností vo výstavbe, alebo na dodávanie stavebných výrobkov alebo stavebných mechanizmov na stavbu.

(5) Generálny zhotoviteľ stavby určí hlavného stavbyvedúceho, ktorý zodpovedá za odborné vedenie celej stavby a koordinuje na stavenisku a na stavbe činnosť ostatných stavbyvedúcich, najmä stavbyvedúcich zmluvných dodávateľov. Za koordináciu a kontrolu stavbyvedúcich priamych zhotoviteľov stavby, ktorí sú v zmluvnom vzťahu so stavebníkom, zodpovedá osoba oprávnená na výkon stavebnotechnického dozoru.

(6) Zhotoviteľ stavby zodpovedá stavebníkovi, že zhotovená stavba je v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu bezpečnostnými, hygienickými a technickými predpismi, s overeným projektom, s vykonávacím projektom, s podmienkami stavebného povolenia a s inými rozhodnutiami stavebného úradu alebo iných orgánov verejnej správy vydanými v súvislosti s uskutočňovaním stavby. Zmluvní dodávatelia zodpovedajú za výsledky svojej činnosti generálnemu zhotoviteľovi stavby.

(7) Zhotoviteľ stavby je povinný

a) uzatvoriť zmluvu so stavebníkom len na stavbu alebo jej zmenu, na ktorú je vydané stavebné povolenie, ktoré je právoplatné, alebo stavebný súhlas,

b) uskutočňovať stavbu podľa overeného projektu stavby a vykonávacieho projektu, podmienok stavebného povolenia alebo stavebného súhlasu a podľa technických, hygienických a bezpečnostných predpisov a v súlade s technologickými postupmi, ktoré sa vzťahujú na stavebné práce,

c) zabezpečiť, aby stavbu viedol oprávnený stavbyvedúci, a rešpektovať jeho pokyny týkajúce sa organizácie, koordinácie a harmonogramu stavebných prác a iných činností na stavbe, udržiavania poriadku a čistoty na stavenisku, umiestňovania stavebných výrobkov na stavenisku a odvozu odpadu zo staveniska,

d) uplatňovať všeobecné zásady prevencie a požiadavky bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci podľa vypracovaného plánu bezpečnosti práce a podľa predpisov o bezpečnosti práce,

e) rešpektovať pokyny koordinátora bezpečnosti práce týkajúce sa uplatňovania pracovných postupov a používania ochranných pracovných pomôcok zamestnancami na stavbe,

f) použiť na uskutočnenie stavby stavebné výrobky, ktoré sú vhodné na zamýšľané použitie, a spôsobom, ktorý určil výrobca v návode na použitie,

g) zabezpečiť, aby vedenie stavby, stavebné práce a iné činnosti vo výstavbe uskutočňovali len osoby, ktoré majú potrebnú odbornú spôsobilosť, zdravotnú schopnosť alebo povolenie orgánu verejnej správy,

h) zabezpečiť, aby počas uskutočňovania stavby bola stavebná dokumentácia na stavenisku u stavbyvedúceho,

i) pripraviť zhotovenú stavbu na kontrolnú prehliadku a vyzvať na ňu stavebníka a pripraviť zápisnicu o odovzdaní a prevzatí stavby.

§ 48

Vyhradené činnosti vo výstavbe

(1) Vyhradenými činnosťami vo výstavbe sú odborné činnosti, ktorých kvalita a výsledok uskutočnenia majú rozhodujúci vplyv na základné požiadavky na stavby.

(2) Vyhradenými činnosťami vo výstavbe sú

a) projektová činnosť,

b) posudzovanie nosných konštrukcií stavby,

c) energetické hodnotenie budov,

d) výkon stavebného dozoru,

e) výkon stavebno-technického dozoru,

f) vedenie stavieb,

g) geodetické činnosti,

h) koordinácia bezpečnosti práce na stavenisku.

(3) Projektovou činnosťou je súbor odborných činností potrebných na vypracovanie projektovej dokumentácie.

(4) Posudzovaním nosných konštrukcií stavby je odborné posudzovanie mechanickej odolnosti a stability navrhnutých nosných konštrukcií stavby a požiarnej bezpečnosti stavby a vypracúvanie statických posudkov a kontrolných statických posúdení.

(5) Energetickým hodnotením budov je projektové energetické hodnotenie navrhovanej budovy podľa projektovej dokumentácie a vypracovanie energetického certifikátu dokončenej budovy.

(6) Stavebným dozorom je sledovanie, usmerňovanie a kontrola spôsobu a postupu uskutočňovania drobnej stavby, jednoduchej stavby, ich zmien a stavebných úprav a udržiavacích prác na nich a riadnej inštalácie technických zariadení na stavbe uskutočňovanej svojpomocou.

(7) Výkonom stavebnotechnického dozoru je kontrola uskutočňovania stavby zameraná na súlad postupu uskutočňovania stavby s overeným projektom stavby, s vykonávacím projektom a s podmienkami stavebného povolenia a kontrola súladu uskutočnených a fakturovaných stavebných prác.

(8) Vedením stavby je organizovanie, koordinovanie a riadenie stavebných prác a iných súvisiacich odborných činností na stavbe podľa overeného projektu stavby a vykonávacieho projektu a správa staveniska.

(9) Geodetickými činnosťami je zabezpečovanie geodetických podkladov a geodetických činností potrebných na umiestnenie stavby, geometrickej kontroly stavby a geodetickej dokumentácie stavby.

(10) Koordináciou bezpečnosti práce na stavenisku je uplatňovanie všeobecných zásad prevencie a požiadaviek bezpečnosti pri práci na stavbe a kontrola zamestnávateľov na stavenisku a na stavbe z hľadiska dodržiavania požiadaviek bezpečnosti práce, správneho uplatňovania pracovných postupov a používania ochranných pracovných prostriedkov zamestnancami.

 

§ 49

Oprávnenie na vyhradené činnosti vo výstavbe

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, vyhradené činnosti vo výstavbe môžu uskutočňovať len fyzické osoby, ktoré majú profesijnú kvalifikáciu, autorizáciu alebo iné oprávnenie podľa predpisov o regulovaných povolaniach a regulovaných činnostiach (ďalej len „oprávnenie“)7), a to len v rozsahu tohto oprávnenia.

7) § 4, 4a, 4b a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov..

§ 5 písm. d) až j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z.z..

(2) Odsek 1 sa nevzťahuje

a) na vypracovanie projektovej dokumentácie jednoduchej stavby, jej zmeny a stavebných úprav a projektu terénnych úprav malého rozsahu; to neplatí, ak ide o budovu na bývanie so zastavanou plochou viac ako 120 m2 alebo o stavbu so vzdialenosťou zvislých nosných prvkov konštrukcie väčším ako 6 m,

b) na vypracovanie projektu drobnej stavby a jej zmeny, stavebných úprav a umiestnenia výrobku, ktorý plní úlohu stavby, a upevnenia zariadenia,

c) na vedenie jednoduchej stavby a jej zmeny, stavebných úprav a umiestnenia výrobku, ktorý plní úlohu stavby, a

d) na vedenie drobnej stavby a jej zmeny, stavebných úprav a udržiavacích prác a upevnenia zariadenia.

(3) Projektovú dokumentáciu podľa odseku 2 písm. a) môže okrem osoby podľa odseku 1 vypracovať aj osoba, ktorá má odbornú prax v projektovej činnosti najmenej dva roky a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

a) architektonické alebo stavebné,

b) drevárskeho stavebného zamerania, ak ide o stavbu z dreva,

c) strojníckeho alebo elektrotechnického zamerania, ak ide o vnútorné rozvody a prípojky na inžinierske siete, o technické systémy, technické zariadenia a prevádzkové zariadenie stavby,

d) krajinného alebo ekologického zamerania, ak ide o stavby záhradnej a krajinnej architektúry alebo o ekologické stavby v krajine,

e) poľnohospodárskeho alebo lesníckeho stavebného zamerania, ak ide o stavby na poľnohospodárske alebo lesnícke účely.

(4) Ak nejde o stavbu na bývanie ani o stavbu na rekreáciu, projektovú dokumentáciu podľa odseku 2 písm. a) môže okrem osoby podľa odseku 1vypracovať aj osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa odseku 3 a najmenej tri roky praxe v projektovej činnosti alebo úplné stredné odborné vzdelanie zamerania podľa odseku 3 a najmenej päť rokov praxe v projektovej činnosti.

(5) Projekt stavby podľa odseku 2 písm. b) môže okrem osoby podľa odseku 1 vypracovať aj osoba podľa odsekov 3 a 4 aj keď nemá odbornú prax v projektovej činnosti.

(6) Vedenie jednoduchej stavby, jej zmeny a stavebných úprav na nej, ktoré sú uskutočňované svojpomocou, musí byť zabezpečené osobou podľa odseku 1 alebo osobou oprávnenou na výkon stavebného dozoru.

(7) Vedenie drobnej stavby, jej zmeny a stavebných úprav na nej, ktoré sú uskutočňované svojpomocou, nemusí byť zabezpečené osobou podľa odseku 1 alebo odseku 6; postačuje zabezpečenie osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa odseku 3 a najmenej dva roky praxe vo výstavbe, alebo stredné odborné vzdelanie stavebného zamerania a najmenej päť rokov praxe vo výstavbe.

(8) Kvalifikovanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady

a) podľa odsekov 3 až 5, ak ide o projektovú činnosť,

b) podľa odseku 7, ak ide o vedenie stavby.

(9) Kvalifikovanou osobou môže byť aj stavebník v rozsahu, v akom spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady.

(10) Právnická osoba môže mať zapísané v predmete podnikania činnosti uvedené v odseku 2, ak zamestnáva ako zodpovedného zástupcu osobu s oprávnením podľa odseku 1 alebo kvalifikovanú osobu; to neplatí, ak osobou s oprávnením podľa odseku 1 alebo kvalifikovanou osobou je spoločník alebo konateľ.

§ 50

Projektant

(1) Projektantovi je vyhradené vypracovanie projektu umiestnenia stavby, projektu stavby a vykonávacieho projektu.

(2) Projektant vykonáva projektovú činnosť v rozsahu svojho oprávnenia. Ak projektant nemá oprávnenie vypracovať niektorú časť projektu, je povinný na vypracovanie tejto časti projektu zabezpečiť projektanta, ktorý má oprávnenie na vypracovanie tejto časti. Projektant zodpovedá za úplnosť, uskutočniteľnosť a vecnú správnosť ním vypracovanej časti projektovej dokumentácie.

(3) Ak sa na projektovej činnosti podieľajú viacerí projektanti a výsledný projekt je závislý od ich súčinnosti, stavebník zabezpečí na vedenie projektovej činnosti a koordináciu projektantov nosných konštrukcií stavby a čiastkových projektov koordinátora projektovej dokumentácie alebo generálneho projektanta a hlavného geodeta stavby, prípadne aj iných špecialistov potrebných na vypracovanie projektovej dokumentácie. Generálny projektant spravidla zabezpečuje aj ďalšie obvyklé činnosti v predprojektovej príprave stavby, v rozpočtovaní a kontrole rozpočtu stavby, pri uskutočňovaní stavby a pri jej kolaudácii.

(4) Generálnym projektantom, koordinátorom projektovej dokumentácie a projektantmi čiastkových projektov môžu byť len osoby s oprávnením. Projektanti čiastkových projektov zodpovedajú generálnemu projektantovi v rozsahu vyhotovenej časti projektu.

(5) Projektant je povinný

a) navrhnúť stavbu v súlade s predpokladaným funkčným využitím a so zastavovacími podmienkami,

b) navrhnúť stavbu tak, aby bola po celý čas svojej ekonomicky opodstatnenej životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so všeobecnými technickými podmienkami na výstavbu,

c) navrhnúť stavbu v súlade s osobitnými podmienkami na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ak ide o stavbu určenú, aby ju užívali osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie alebo o stavbu určenú na užívanie verejnosťou,

d) navrhovať najnovšie konštrukčné riešenia nosných konštrukcií stavby, najlepšie dostupné technológie výstavby a progresívne stavebné výrobky v záujme dosiahnutia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov8) v rozsahu, v akom je to technicky, funkčne a ekonomicky možné,

e) navrhovať v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok budovy a ich zmeny s využitím alternatívnych technických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémoch,

f) navrhovať stavbu len zo stavebných výrobkov vhodných na zamýšľané použitie podľa vyhlásení výrobcov o parametroch stavebných výrobkov a návodov na použitie stavebných výrobkov,

g) utvárať v projektovej činnosti priestor pre umiestnenie umeleckých diel v rámci funkčných a ekonomických podmienok výstavby, najmä v stavbách určených na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách,

h) dbať v navrhovaní stavieb o ich architektonický a urbanistický súlad s okolím a s charakterom miesta stavby,

i) chrániť záujmy stavebníka alebo iného objednávateľa projektu a pravdivo a v zrozumiteľnej forme ho priebežne informovať o možnostiach vhodných stavebných konštrukcií a technických zariadení, o vhodných postupoch uskutočňovania stavby a o finančných možnostiach v záujme splnenia jeho požiadaviek na budúce užívanie stavby,

j) vypracovať vykonávací projekt podľa projektu stavby overeného stavebným úradom v stavebnom konaní, alebo osobne dohliadnuť na jeho vypracovanie iným projektantom a osvedčiť jeho súlad s overeným projektom stavby,

k) zúčastniť sa kontrolnej prehliadky stavby, na ktorú bol prizvaný z dôvodu potreby zmeny vykonávacieho projektu, zmeny v technickom zariadení a vybavení stavby alebo zámeny stavebných výrobkov a technických systémov.

(6) Projektant je oprávnený

a) vykonávať autorský projektový dohľad nad uskutočňovaním stavby z hľadiska súladu s architektonickým návrhom, s navrhnutým urbanistickým začlenením do okolia a s overeným projektom stavby,

b) zapisovať zistenia do stavebného denníka,

c) požadovať od stavbyvedúceho odstránenie zistených odchýlok od overeného projektu stavby alebo od vykonávacieho projektu.

(7) Projektant inžinierskych stavieb je povinný okrem povinností podľa odseku 5

a) posúdiť mechanickú odolnosť a stabilitu stavby a dokladovať ju kontrolovateľným statickým výpočtom v projektovej dokumentácii a v dokumentácii na vykonanie stavebných prác,

b) vykonávať prieskum statického zabezpečenia uskutočňovania stavby, používaných pomocných stavebných konštrukcií a zhotovených častí stavby a

c) uskutočňovať stavebné merania a stavebnú diagnostiku.

§ 51

Projektant nosných konštrukcií

(1) Projektantovi nosných konštrukcií je vyhradené posudzovať mechanickú odolnosť a stabilitu navrhnutých nosných konštrukcií stavby vrátane dočasných konštrukcií a ich odolnosť pri požiari a vypracovať projekt nosných konštrukcií stavby a statické posudky na účely projektovania, uskutočňovania a kolaudácie stavby.

(2) Projektant nosných konštrukcií je povinný

a) vypracovať projekt nosných konštrukcií stavby a vykonávací projekt nosných konštrukcií podľa návrhu stavebnotechnického a technologického riešenia stavby,

b) projekty podľa písmena a) overovať kontrolovateľnými statickými výpočtami z hľadiska mechanickej odolnosti a stability a odolnosti nosných konštrukcií pri požiari,

c) vykonávať prieskum statického zabezpečenia uskutočňovania stavby, používaných pomocných stavebných konštrukcií a zhotovených častí stavby,

d) uskutočňovať pravidelné kontroly statického stavu nosných konštrukcií užívaných stavieb podľa prevádzkového poriadku stavby a

e) uskutočňovať stavebné merania a stavebnú diagnostiku.

§ 52

Kontrolný statik

(1) Ak ide o vyhradenú stavbu, alebo o stavbu, o ktorej rozhodol stavebný úrad v stavebnom konaní alebo v konaní o zmene stavby pred dokončením, kontrolný statik je povinný vypracovať kontrolné statické posúdenie projektu nosných konštrukcií a statického posudku.

(2) Kontrolné statické posúdenie obsahuje hodnotiacu správu a certifikát osvedčujúci splnenie požiadaviek mechanickej odolnosti a stability navrhnutých nosných konštrukcií a ich požiarnu odolnosť a správnosť výpočtu statických a dynamických vlastností nosných konštrukcií stavby v projekte nosných konštrukcií, ktorý je súčasťou projektu stavby, a v statickom posudku.

(3) Kontrolný statik je oprávnený vykonávať autorský projektový dohľad nad uskutočňovaním stavby z hľadiska súladu s kontrolným statickým posúdením.

(4) Kontrolný statik nesmie vyhotoviť kontrolné statické posúdenie na svoj projekt nosných konštrukcií a statický posudok, ani na projekt nosných konštrukcií a statický posudok iného statika svojej kancelárie alebo spolupracujúceho statika na tej istej stavbe.

§ 53

Osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru

(1) Osobe oprávnenej na výkon stavebného dozoru je vyhradené sledovať spôsob a postup uskutočňovania drobnej stavby, jednoduchej stavby, ich zmien a stavebných úprav a udržiavacích prác na nich.

(2) Osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru je povinná

a) sledovať postup stavebných prác z hľadiska súladu s overeným projektom stavby alebo projektom ohlasovanej stavby a s podmienkami stavebného povolenia, so stavebným súhlasom, so stavebnými predpismi a so slovenskými technickými normami,

b) kontrolovať inštaláciu a prevádzku technických zariadení stavby,

c) kontrolovať odborné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a vhodnosť ich používania na uskutočnenie stavby,

d) kontrolovať, či je zaručená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

e) bezodkladne prerokovať zistené nezhody a iné nedostatky v uskutočňovaní stavby podľa ich druhu s projektantom a trvať na ich odstránení,

f) nariadiť okamžité zastavenie stavebných prác, ak zistí, že sa uskutočňujú v rozpore s podmienkami stavebného povolenia alebo stavebným súhlasom, overeným projektom stavby alebo vykonávacím projektom, bezpečnostnými alebo technickými predpismi, slovenskými technickými normami, návodmi výrobcov stavebných výrobkov alebo so zaužívanými postupmi a bezprostredne hrozí vznik škody alebo je ohrozené zdravie osôb; zastavenie stavebných prác je povinný bezodkladne oznámiť stavebnému úradu a zaznamenať v stavebnom denníku alebo v zázname o stavbe,

g) kontrolovať skutočný rozsah a kvalitu uskutočnených stavebných prác a iných odborných činností s fakturovanými údajmi a správnosť faktúry osvedčovať svojim podpisom,

h) sledovať vedenie stavebného denníka alebo záznamu o stavbe a zapisovať do neho svoje zistenia,

i) odsúhlasovať zmeny na stavbe, ktoré nezhoršujú parametre podstatných vlastností stavby, nevyžadujú rozhodnutie stavebného úradu ani ich ohlásenie a zaznamenať ich v stavebnom denníku,

j) kontrolovať vecnú správnosť a úplnosť oceňovacích podkladov a ich súlad s podmienkami uskutočňovania stavby a overovať správnosť výkazov uskutočnených stavebných prác.

 

§ 54

Osoba oprávnená na výkon stavebnotechnického dozoru

(1) Osobe oprávnenej na výkon stavebnotechnického dozoru je vyhradené priebežne dohliadať na uskutočňovanie stavby, najmä vykonávať kontrolné prehliadky stavby a stavebných prác z hľadiska dodržiavania vhodnosti použitých stavebných výrobkov a technologických procesov. Osoba oprávnená na výkon stavebnotechnického dozoru zodpovedá na stavbe za súlad priestorovej polohy stavby so stavebnou dokumentáciou a za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.

(2) Osoba oprávnená na výkon stavebnotechnického dozoru je povinná

a) sledovať postup uskutočňovania stavby z hľadiska súladu s overeným projektom stavby a vykonávacím projektom a s podmienkami stavebného povolenia, so stavebnými predpismi a s technickými normami,

b) kontrolovať inštaláciu a prevádzku technických zariadení a prevádzkových zariadení na stavbe,

c) kontrolovať odborné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a vhodnosť ich používania na uskutočnenie stavby,

d) kontrolovať, či je zaručená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a spolupracovať s koordinátorom bezpečnosti práce,

e) bezodkladne prerokovať zistené nezhody a iné nedostatky v uskutočňovaní stavby podľa ich druhu so stavbyvedúcim, projektantom, projektantom nosných konštrukcií alebo koordinátorom bezpečnosti práce a trvať na ich odstránení,

f) nariadiť okamžité prerušenie stavebných prác, ak zistí, že sa uskutočňujú v rozpore s podmienkami stavebného povolenia, overeným projektom stavby alebo vykonávacím projektom, bezpečnostnými, hygienickými alebo technickými predpismi, návodmi výrobcov stavebných výrobkov alebo so zaužívanými technologickými postupmi a bezprostredne hrozí vznik škody alebo je ohrozené zdravie osôb; prerušenie stavebných prác je povinný bezodkladne oznámiť stavebnému úradu a projektantovi a zaznamenať v stavebnom denníku,

g) kontrolovať skutočný rozsah a kvalitu uskutočnených stavebných prác a iných činností s podkladmi fakturovaných údajov a správnosť podkladov osvedčovať svojim podpisom,

h) sledovať vedenie stavebného denníka a zapisovať do neho svoje zistenia,

i) spolupracovať s hlavným geodetom pri východiskových vytyčovacích a následných kontrolných meraniach na stavbe a uskutočňovať kontrolné merania na overenie geodetickej kvality stavby,

j) zúčastňovať na kontrolných prehliadkach uskutočnených na základe podmienok stavebného povolenia alebo zvolaných v rámci štátneho stavebného dohľadu a podieľať sa na vyhotovení zápisnice pre stavebný úrad a pre stavebnú dokumentáciu,

k) kontrolovať, či všetky zmeny projektu stavby alebo vykonávacieho projektu navrhnuté zhotoviteľom stavby alebo stavebníkom , boli odsúhlasené projektantom ešte pred ich uskutočnením a ak ide o vyhradenú stavbu, či boli posúdené kontrolným statikom,

l) kontrolovať vecnú správnosť cien a úplnosť oceňovacích podkladov a platobných dokladov, ich súlad s podmienkami zmlúv a overovať správnosť úhrady pre stavebníka,

m) vykonať záverečnú kontrolnú prehliadku stavby a vypracovať odborný posudok o spôsobilosti užívať stavbu.

§ 55

Stavbyvedúci

(1) Stavbyvedúcemu je vyhradené organizovať, riadiť, koordinovať a kontrolovať uskutočňovanie stavby a odstraňovanie stavby, použitie stavebných výrobkov a spravovať stavenisko a riadiť jeho prevádzku a viesť stavebný denník.

(2) Stavbyvedúci je povinný

a) určovať poradie stavebných prác a súvisiacich iných odborných činností na stavbe a začatie a skončenie jednotlivých fáz uskutočňovania stavby,

b) dohodnúť so zhotoviteľom stavby, ak nie je jeho zamestnancom, a s osobou oprávnenou na výkon stavebnotechnického dozoru harmonogram jednotlivých fáz uskutočňovania stavby,

c) vydávať pokyny týkajúce sa času a spôsobu uskutočňovania stavebných prác v závislosti od poveternostných podmienok, zásobovania stavebnými výrobkami a rozvrhu práce zamestnancov zhotoviteľa stavby a jeho zmluvných dodávateľov,

d) kontrolovať, či sa stavebné práce uskutočňujú podľa bezpečnostných, hygienických a technických predpisov zaužívaných technologických postupov a či sa stavebné výrobky použili v súlade s návodmi výrobcov stavebných výrobkov na ich použitie,

e) koordinovať, preberať, kontrolovať a evidovať dodávky stavebných výrobkov na stavenisko a odvoz odpadu zo stavby a zo staveniska a uchovávať doklady o dodávke stavebných výrobkov a o odvoze odpadu,

f) určovať miesto a spôsob uloženia a ochrany stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a umiestnenie a napojenie zariadení staveniska na inžinierske siete,

g) uchovávať doklady o vhodnosti stavebných výrobkov na zamýšľané použitie v stavbe,

h) organizovať pohyb osôb, stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov po stavenisku a príjazd k stavbe,

i) zabezpečiť ochranu umeleckých diel, stromov a iných vecí, ktoré požívajú ochranu alebo sú podľa projektu stavby alebo podmienok stavebného povolenia určené na zachovanie na účely užívania uskutočňovanej stavby,

j) viesť stavebný denník a umožniť do neho nahliadnuť a vykonať zápis len oprávneným osobám,

k) nariadiť okamžité zastavenie stavebných prác alebo iných činností, ak sa na stavenisku alebo na stavbe zistil nález munície alebo ľudské kostrové pozostatky a oznámiť nález polícii, alebo ak sa zistil archeologický nález alebo iný významný kultúrny nález, oznámiť nález pamiatkovému úradu, a spravovať sa pokynmi polície a pamiatkového úradu,

l) zabezpečovať spojenie s integrovaným záchranným systémom na zabezpečenie zdravotnej záchrannej služby a hasičského zásahu,

m) zakázať vstup na stavenisko a na stavbu osobe, ktorá nie je účastná na uskutočňovaní stavby, na výkone iných činností vo výstavbe, ani na štátnom stavebnom dohľade alebo na štátnom dozore, a vykázať takúto osobu zo staveniska a zo stavby,

n) vykázať z miesta výkonu práce osobu, ktorá je pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva.

(3) Ak ide o rozsiahlu stavbu, na ktorej je potrebný väčší počet stavbyvedúcich, hlavný stavbyvedúci určí pre jednotlivé úseky alebo časti stavby alebo pre jednotlivé stavby súboru stavieb jedného alebo niekoľkých pomocných stavbyvedúcich, ktorí plnia uložené úlohy; určenie osoby pomocného stavbyvedúceho hlavný stavbyvedúci poznamená v stavebnom denníku.

§ 56

Geodet

(1) Geodetovi je vyhradené uskutočňovať geodetické činnosti na stavbe.

(2) Geodet je povinný

a) spolupracovať na príprave podkladov na územný zámer a v projektovej činnosti na príprave projektovej dokumentácii umiestnenia stavby, projektovej dokumentácie ohlásenia stavby a projektovej dokumentácie stavby,

b) vybudovať vytyčovaciu sieť,

c) uskutočniť v teréne merania potrebné na vytýčenie stavby priestorovej polohy stavby a podrobné vytýčenie stavby,

d) vykonávať priebežne kontrolné merania geometrických parametrov stavby a priestorovej polohy stavby,

e) vykonávať kontrolné merania na účely fakturácie prác a na účely evidencie v registroch výstavby,

f) vypracovať geodetickú časť dokumentácie skutočného zhotovenia stavby,

(3) Ak nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu, na stavbu sa určuje hlavný geodet stavby. Hlavný geodet stavby riadi a kontroluje výkon prác podľa odseku 1 uskutočnených geodetmi.

(4) Hlavný geodet stavby zodpovedá za správnosť a úplnosť obsahu geodetickej dokumentácie a geodetickej časti projektovej dokumentácie.

(5) Hlavným geodetom môže byť len geodet s oprávnením na inžiniersku geodéziu.

 

Druhá hlava

Povoľovanie a uskutočňovanie stavieb

 

§ 57

Všeobecné technické požiadavky na výstavbu

Všeobecné technické požiadavky na výstavbu vrátane osobitných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie určujú územno-technické riešenie výstavby a stavebnotechnické a účelové riešenie stavieb, ktoré sú orgány verejnej správy a osoby vo výstavbe povinné zohľadňovať pri navrhovaní, projektovaní, umiestňovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb.

 

§ 58

Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb

Stavby sa musia navrhovať a projektovať v súlade so zastavovacími podmienkami tak, aby po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti stavby zodpovedali základným požiadavkám na stavby, boli zhotovené zo stavebných výrobkov vhodných na zamýšľané použitie a spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, najmä aby

a) stavba bola začlenená do územia v súlade s architektonickými, urbanistickými, krajinárskymi a environmentálnymi zásadami a s požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej ochrany,

b) stavba bola prístupná z miestnej komunikácie alebo z verejnej účelovej komunikácie; to neplatí, ak ide o zariadenia a vedenia inžinierskych sietí v teréne,

c) stavba stavebnotechnickým vyhotovením a vybavením zodpovedala účelovému určeniu a predpokladanému spôsobu užívania a aby sa vylúčili alebo obmedzili na prípustnú mieru negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia ľudí a zvierat a ochrany životného prostredia,

d) bytová budova a stavba, ktorá je účelovo určená na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie alebo určená, aby ju navštevovala verejnosť, spĺňali aj osobitné technické a prevádzkové požiadavky na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti,

e) stavba bola pripojená na verejný vodovod a na verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby je verejný vodovod a verejná kanalizácia s dostatočnou kapacitou, a aby odpadové vody zo stavby vypúšťané do verejnej kanalizácie boli v súlade s miestnym kanalizačným poriadkom; zariadenia a vedenia elektronických komunikačných sietí nemusia byť pripojené na verejný vodovod ani na verejnú kanalizáciu,

f) stavby inžinierskych sietí mali dostatočnú kapacitnú rezervu pre ďalší územný rozvoj v priľahlom okolí podľa územnoplánovacej dokumentácie,

g) každá prípojka stavby na inžinierske siete rozvodu vody, plynu, tepla a elektriny bola samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a meracích zariadení boli trvalo prístupné a viditeľne označené,

h) dispozičné a prevádzkové riešenie budov zohľadňovalo klimatické podmienky a možnosti stavebného pozemku, najmä aby sa čo najlepšie využilo slnečné žiarenie a denné svetlo a bola zabezpečená čo najlepšia ochrana budovy pred vplyvom vetra, dažďa a snehu,

i) obalové konštrukcie budov, najmä obvodový a strešný plášť, a otvorové výplne umožnili splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a ak je to technicky a funkčne možné, aby sa dosiahla ich nákladovo optimálna úroveň9),

j) technické systémy budovy umožňovali v rámci technických, funkčných a ekonomických možností dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky a umiestnenie stavby a spôsob jej užívania využívaním vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémoch,

k) stavba bola čo najlepšie chránená pred hlukom, vibráciami a otrasmi z vonkajšieho prostredia, pred ionizačným žiarením z geologického podložia, pred vplyvom geopatogénnych zón a bludných prúdov a pred účinkami podzemných a povrchových vôd a zemnej vlhkosti,

l) bol zabezpečený odvoz alebo iný spôsob zneškodňovania odpadu z užívania stavby,

m) sa minimalizovali emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a svetelné, tepelné a elektromagnetické žiarenie zo stavby a aby podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia boli v súlade s aktuálnym stavom najlepších dostupných techník10),

n) stavby mostných konštrukcií, ktoré sú súčasťou dopravnej infraštruktúry, spĺňali požiadavky seizmickej odolnosti zodpovedajúce miere možného seizmického ohrozenia v území a požiadavke odolať dôsledkom prietoku definovanému ako storočná voda a ak ide o vyhradenú stavbu, definovanému ako tisícročná voda,

o) statická doprava sa riešila predovšetkým v stavbe alebo na stavebnom pozemku a aby mala dostatočnú kapacitu pre užívateľov stavby i pre jej návštevníkov,

p) stavba pozemnej komunikácie mala dostatočnú kapacitu a zabezpečenú nadväznosť na dopravnú infraštruktúru územia, na existujúcu a plánovanú miestnu zástavbu a na iné druhy dopravy v území podľa územnoplánovacej dokumentácie.

 

§ 59

Umiestňovanie stavieb

(1) Stavby na pozemkoch sa musia umiestňovať v súlade so zastavovacími podmienkami a s regulatívmi územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

(2) V pochybnostiach, či je potrebné na umiestnenie konkrétnej stavby rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebný úrad vydá na žiadosť záujemcu záväzné stanovisko do 15 dní odo dňa podania žiadosti.

(3) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje umiestnenie stavby na pozemku a spresňujú sa zastavovacie podmienky jej umiestnenia, určujú sa požiadavky na urbanistické začlenenie stavby do okolia a architektonické riešenie stavby vrátane jej pripojenia na dopravnú infraštruktúru a na inžinierske siete a určujú sa požiadavky na vypracovanie projektovej dokumentácie stavby.

(4) Rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby sa nevyžaduje

a) na stavby, ktorých zastavovacie podmienky sú podrobne určené v zastavovacom pláne,

b) na stavby v uzavretých priestoroch a areáloch existujúcich stavieb,

c) na drobné stavby, stavebné úpravy a zariadenia, ktoré podliehajú ohláseniu,

d) na reklamné stavby,

e) na zmeny stavby okrem nadstavby a prístavby,

f) na upevnenie elektronických komunikačných zariadení na strechách budov a na rozvody elektronických komunikačných sietí a zvody antén v uzavretých priestoroch stavieb,

g) na povrchové stavby zariadení na zvod, rozvod alebo odvod vody na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch,

h) na banské diela a banské stavby pod povrchom a stavby v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách, na sklady výbušnín používaných na banskú činnosť, ktoré podliehajú dozoru štátnej banskej správy,

i) na brány a rampy,

j) na stavebné výrobky, ktoré plnia úlohu stavby,

k) na dočasné konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,

l) na scénické stavby a kulisy,

m) na cirkusové stany a prenosné dočasné haly pre najviac 200 divákov,

n) na prenosné montované turistické budovy a stany a na sezónne prekrytia bazénov a otvorených športovísk, ktorých čas umiestnenia na pozemku alebo na stavbe nepresiahne 150 dní,

o) na pomníky, pamätníky v areáloch cintorínov a pohrebísk,

p) na udržiavacie práce.

(5) Ak ide o jednoduchú stavbu alebo jej zmenu a podmienky umiestnenia stavby sú jednoznačné, stavebný úrad spojí umiestňovanie stavby s povoľovaním stavby; zastavovacie podmienky sú súčasťou stavebného povolenia.

 

§ 60

Zmena využívania pozemkov

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, zmeniť využívanie pozemkov možno len v medziach územného plánu a na základe rozhodnutia stavebného úradu.

(2) Rozhodnutím o zmene využívania pozemkov sa určuje účel a podmienky nového využívania pozemkov.

(3) Rozhodnutie o využívaní pozemkov je potrebné

a) na uskutočnenie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkopy, na zasypanie priekop, na násypy a na meliorácie,

b) na zmenu druhu využívania pozemku nad 300 m2 celkovej výmery, najmä na zriadenie a zrušenie sadov, parkov, okrasných záhrad a inej verejnej zelene, ak sú spojené s terénnymi úpravami alebo so zemnými prácami, s odstraňovaním alebo umiestnením verejnej zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej architektúry, s rozvodmi a prípojkami na inžinierske siete a technickým systémom na osvetlenie a na údržbu porastu,

c) na zriadenie, zmenu a zrušenie chránených území ochrany prírody a krajiny a kúpeľných území a ochranných pásiem inžinierskych stavieb a zdrojov podzemných vôd; to neplatí, ak sú určené rozhodnutím iného správneho orgánu alebo ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením obce,

d) na zriadenie a zrušenie viníc, chmeľníc a lesov a na delenie a sceľovanie pozemkov, ak nie sú určené projektom pozemkových úprav alebo iným rozhodnutím alebo opatrením iného správneho orgánu,

e) na zriadenie a zrušenie nezakrytých športovísk, kúpalísk, golfových ihrísk, lyžiarskych tratí, detských ihrísk, autokempingov a oddychových priestorov,

f) na zriadenie a zrušenie verejných trhovísk a predajných, odstavných, manipulačných a skladovacích plôch nad 200 m2,

g) na zriadenie a zrušenie cintorínov a pohrebísk,

h) na zriadenie a zrušenie dobývacích ložísk nevyhradených nerastov,

i) na určenie, zmenu a zrušenie dobývacieho priestoru,

j) na ťažobné práce a im podobné a súvisiace práce; to neplatí, ak ich povoľuje štátna banská správa.

(4) Ak sa na pozemku, ktorého sa týka zmena využívania pozemkov, má umiestniť stavba, ktorá vyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebný úrad spojí rozhodovanie o zmene v užívaní pozemkov s rozhodovaním o umiestnenie stavby a vydá jedno rozhodnutie; to neplatí, ak o zmene využívania pozemkov rozhoduje iný správny orgán.

(5) Stavebný úrad môže v rozhodovaní o zmene využívania pozemkov rozhodnúť, že na uskutočnenie terénnych úprav sa nevyžaduje povolenie.

§ 61

Povoľovanie stavby

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny je potrebné stavebné povolenie.

(2) Stavebné povolenie nie je potrebné na uskutočnenie stavby, na ktorú postačuje stavebný súhlas alebo rozhodnutie o umiestnení stavby, ak ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie nie je potrebné stavebné povolenie, ani stavebný súhlas.

(3) Stavebné povolenie, ani stavebný súhlas nie sú potrebné

a) na uskutočnenie banskej stavby, banského diela a stavby v povrchovom lome, pieskovni, štrkovisku a v skrývke, ak podliehajú schvaľovaniu a dozoru štátnej banskej správy,

b) na sezónne trhy a na krátkodobé umiestnenie stavebného výrobku, ktorý plní úlohu stavby,

c) na umiestnenie stavebného výrobku, ktorý plní úlohu reklamnej stavby, na čas nie dlhší ako 30 dní,

d) na konštrukcie na slávnostnú výzdobu a zariadenia na osvetlenie budov,

e) na scénické stavby a kulisy,

f) na geodetické trvalé a prenosné meračské veže, signály a pyramídy,

g) na oporné konštrukcie viníc a chmeľníc,

h) na stavebné úpravy elektrických vedení bez obmedzenia napätia, ak sa nemení ich výška ani trasa,

i) na stavebné úpravy a udržiavacie práce na vedeniach plynárenskej siete, ak sa nemení ich trasa,

j) na rozvody elektronických komunikačných sietí a zvody antén v uzavretých priestoroch stavieb,

k) na nepodstatné stavebné úpravy, ktorými sa nezasahuje do nosnej konštrukcie stavby a nemení spôsob jej užívania ani vzhľad,

l) na upevnenie zariadenia alebo označenia prevádzkarne na stavbu alebo na iné zariadenie,

m) na upevnenie reklamného zariadenia s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 na stĺp verejného osvetlenia alebo trakčného vedenia,

n) na umiestnenie dopravných smerových tabúľ a značiek v cestnej premávke alebo v doprave na dráhach,

o) na udržiavacie práce; to neplatí, ak ide o udržiavacie práce na stavbe, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, a na stavbe, ktorá je na území pamiatkovej rezervácie, pamiatkovej zóny alebo v ich ochranných pásmach.

(4) V pochybnostiach o tom, či je potrebné stavebné povolenie alebo postačuje stavebný súhlas, stavebný úrad vydá na žiadosť záujemcu záväzné stanovisko do 15 dní odo dňa podania žiadosti, pritom vyhodnotí regulatívy územného plánu a zastavovacie podmienky vzťahujúce sa na miesto stavby alebo na stavbu.

 

§ 62

Povoľovanie zmeny stavby pred dokončením

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, pred dokončením stavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, možno uskutočniť zmenu stavby len na základe povolenia zmeny stavby pred dokončením. Povolením zmeny stavby pred dokončením sa pôvodné stavebné povolenie nahradí alebo doplní.

(2) Stavebný úrad môže povoliť zmenu stavby pred dokončením, ak je navrhovaná zmena stavby v súlade so zastavovacími podmienkami a zmenou sa nezmení účel využitia stavby podľa stavebného povolenia.

(3) Na povoľovanie zmeny stavby pred dokončením sa postupuje podľa ustanovení o povoľovaní stavieb.

(4) Zmenu stavby pred dokončením, na ktorú sa vyžaduje stavebný súhlas, možno uskutočniť na základe stavebného súhlasu so zmenou stavby. Na vydanie stavebného súhlasu so zmenou stavby sa použijú ustanovenia o ohlasovaní stavieb a o stavebnom súhlase.

 

§ 63

Všeobecné požiadavky na povoľovanie stavieb a zmien stavieb

(1) Povoliť stavbu možno, ak podľa projektovej dokumentácie stavby

a) jej umiestnenie na stavebnom pozemku je v súlade so zastavovacími podmienkami,

b) je na stavbu prístup z miestnej komunikácie alebo z verejnej účelovej komunikácie, ktorý umožňuje bezpečný príchod a príjazd užívateľom a predpokladaným návštevníkom a príjazd hasičských vozidiel a vozidiel zdravotnej záchrannej služby k stavbe; to neplatí, ak ide o povolenie stavby elektronickej komunikačnej siete,

c) spĺňa základné požiadavky na stavby,

d) sú zohľadnené oprávnené požiadavky dotknutých orgánov a účastníkov konania (ďalej len „účastník“),

e) je prispôsobená osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ak ide o stavbu určenú na užívanie takýmito osobami, bytovú budovu alebo o stavbu určenú, aby ju navštevovala verejnosť,

f) je v súlade s obsahom záverečného stanoviska z posudzovania vplyvu, ak ide o stavbu, ktorá povinne podlieha hodnoteniu vplyvov, alebo ktorá bola hodnotená na základe rozhodnutia orgánu posudzovania vplyvov zo zisťovacieho konania,

g) ju možno pripojiť na inžinierske siete v mieste stavby, najmä na verejný vodovod, na verejnú kanalizáciu a na rozvodnú sieť elektrickej energie.

(2) Povoliť stavbu možno stavebníkovi, ktorý má oprávnenie na uskutočnenie stavby.

(3) Ak sa stavba skladá z prevádzkovo samostatných častí alebo zo súboru prevádzkovo samostatných stavieb, možno povoľovať všetky stavby spoločne, postupne po jednotlivých častiach súboru alebo po jednotlivých stavbách súboru.

(4) Ak sa stavba skladá zo súboru prevádzkovo súvisiacich stavieb, možno ju povoľovať spoločne alebo postupne po jednotlivých stavbách s prihliadnutím na prevádzkovú závislosť stavieb.

(5) Ak je v súbore prevádzkovo súvisiacich stavieb najmenej jedna, ktorú možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, povoľuje sa celý súbor stavieb spoločne, keď sa majú uskutočniť súčasne alebo v bezprostrednej časovej nadväznosti.

(6) S povolením hlavnej stavby možno povoliť aj inú stavbu, ktorú je príslušný povoľovať špeciálny stavebný úrad, ak ide o stavbu, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ak s tým súhlasil špeciálny stavebný úrad v záväznom stanovisku.

 

§ 64

Ohlasovanie stavieb

(1) Stavebný súhlas postačuje

a) na umiestnenie a uskutočnenie drobnej stavby a jej zmeny, ak sa ňou nemení rozsah drobnej stavby,

b) na stavebné úpravy, ak sa nimi nezasahuje do nosných stavebných konštrukcií, podstatne sa nemení vzhľad stavby a neohrozuje sa okolie stavby ani životné prostredie,

c) na obnovu jednoduchej stavby,

d) na nepodstatné stavebné úpravy a udržiavacie práce na stavbe, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, a na stavbe, ktorá je v pamiatkovej rezervácii, pamiatkovej zóne alebo v ich ochranných pásmach,

e) na nadzemné a podzemné vedenie elektronických komunikačných sietí a ich oporných a vytyčovacích bodov,

f) na uskutočnenie stavby elektronickej komunikačnej siete, ktorej výška nepresahuje 6 m, a zastavaná plocha 25 m2, na existujúcej stavbe, ak tým nezasahuje do jej nosných konštrukcií,

g) na doplnenie a odstránenie telekomunikačného zariadenia na existujúcej stavbe elektronickej komunikačnej siete, ak tým nedôjde k zmene stavby,

h) na umiestnenie zariadenia na stavbe alebo na inom zariadení,

i) na umiestnenie a uskutočnenie reklamného zariadenia.

(2) Ohlásenie obsahuje základné údaje

a) o stavebníkovi, o pozemku, o ohlasovanej stavbe, o stavebnej úprave alebo o zariadení, najmä o rozsahu a účele,

b) o spôsobe a čase uskutočnenia,

c) o osobe, ktorá bude vykonávať stavebný dozor, ak sa stavba, stavebná úprava alebo zariadenie bude uskutočňovať svojpomocou,

d) o oprávnení na uskutočnenie stavby.

(3) Prílohou ohlásenia stavby je projektová dokumentácia ohlasovanej stavby alebo jej zmeny, z toho projekt ohlasovanej stavby alebo zmeny stavby v dvoch vyhotoveniach. Prílohou ohlásenia zariadenia je situácia umiestnenia zariadenia na pozemku, na stavbe alebo na inom zariadení v dvoch vyhotoveniach.

(4) Ak sa na umiestnenie alebo prevádzku ohlasovanej stavby alebo zariadenia, alebo na stavebnú úpravu vzťahuje príslušnosť dotknutých orgánov, ich záväzné stanoviská musia byť zohľadnené v projektovej dokumentácii alebo v situácii umiestnenia zariadenia a pripojené k ohláseniu.

(5) Ak sa má ohlasovaná stavba alebo zariadenie umiestniť na streche budovy, upevniť na obalovej konštrukcii na mieste viditeľnom z verejnej komunikácie alebo na priestranstve pred priečelím budovy, ktorá je architektonickým dielom chráneným autorským právom, ohlasovateľ musí preukázať aj súhlas autora architektonického diela11) s ohlasovaným spôsobom umiestnenia alebo upevnenia; to neplatí, ak autor nežije alebo nie je známy, uplynul čas autorskej ochrany diela, alebo ide o zariadenie a vedenia elektronickej komunikačnej siete, o anténu a zvody z nej alebo o bleskozvod.

 (6) Ak ohlásenie nie je úplné alebo má iný nedostatok, pre ktorý nemožno posúdiť vhodnosť ohlasovanej stavby, stavebnej úpravy alebo zariadenia, stavebný úrad vyzve ohlasovateľa na doplnenie ohlásenia a určí mu primeranú lehotu. Márnym uplynutím lehoty sa ohlasovanie skončilo a stavebný úrad vráti ohlasovateľovi ohlásenie so všetkými prílohami.

(7) Ak má ohlásenie všetky potrebné náležitosti a ohlasovaná stavba, stavebná úprava alebo zariadenie je v súlade so zastavovacími podmienkami a súhlasmi podľa odsekov 4 a 5 a nie je v rozpore ani so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov, stavebný úrad vydá do 15 dní odo dňa, keď je ohlásenie úplné, stavebný súhlas, ktorého prílohou je overený projekt ohlasovanej stavby alebo jej zmeny alebo situácia umiestnenia zariadenia . Ak stavebný úrad neurčil dlhší čas platnosti stavebného súhlasu, stavebný súhlas platí dva roky odo dňa jeho doručenia ohlasovateľovi; stavebný súhlas týkajúci sa reklamného zariadenia platí jeden rok.

(8) Ak ďalej nie je ustanovené inak, počas uskutočňovania stavby alebo zariadenia, na ktorú bol vydaný stavebný súhlas, možno uskutočniť zmenu stavby len na základe stavebného súhlasu so zmenou stavby, ktorým sa povolí zmena ohlásenej stavby pred dokončením. Zmenu stavby alebo zariadenia treba ohlásiť rovnakým spôsobom a s dokumentmi, ktoré sa vzťahujú na zmenu stavby alebo zariadenia.

(9) Ak stavebný úrad zistí, že ohlasovanú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, vyzve ohlasovateľa, aby ohlásenie doplnil o náležitosti žiadosti o stavebné povolenie. Dňom doplnenia ohlásenia o náležitosti žiadosti o stavebné povolenie sa začalo stavebné konanie.

 

N e p o v o l e n á s t a v b a

§ 65

(1) Nepovolenou stavbou je

a) stavba uskutočňovaná bez stavebného povolenia alebo bez stavebného súhlasu,

b) zmena stavby podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b) uskutočňovaná bez rozhodnutia o zmene stavby,

c) zmena stavby podľa § 15 ods. 2 písm. c) a d) uskutočňovaná bez rozhodnutia o zmene stavby alebo stavebného súhlasu so zmenou stavby,

d) stavebná úprava podľa § 15 ods. 3 uskutočňovaná bez stavebného súhlasu, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona.

(2) Za nepovolenú stavbu sa považuje aj stavba alebo jej časť uskutočňovaná bez rozhodnutia o umiestnení stavby alebo v podstatnom rozpore s takýmto rozhodnutím, ak sa takéto rozhodnutie vyžaduje a ak sa na jej uskutočnenie nevyžaduje stavebné povolenie ani stavebný súhlas podľa tohto zákona.

(3) Za nepovolenú stavbu sa považuje aj predčasné uskutočňovanie stavby, keď stavebné povolenie ešte nie je právoplatné alebo keď od podania ohlásenia ešte neuplynula lehota na vydanie stavebného súhlasu podľa § 62 ods. 5; to neplatí, ak stavebný úrad vydal predbežné stavebné povolenie alebo povolil uskutočniť niektoré prípravné práce.

(4) Za nepovolenú stavbu sa považuje aj dočasná stavba, ktorej uplynul čas trvania alebo pominul jej účel a nebola odstránená. Dočasná stavba sa nepovažuje za nepovolenú, ak pre nečinnosť stavebného úradu nebolo rozhodnuté o predĺžení času trvania, hoci vlastník stavby podal žiadosť o predĺženie času trvania včas, a to až do času rozhodnutia stavebného úradu.

(5) Stavba sa nepovažuje za nepovolenú, ak počas jej uskutočňovania, počas kolaudácie alebo po kolaudácii bolo stavebné povolenie alebo rozhodnutie o zmene stavby zrušené správnym orgánom v rámci prieskumu rozhodnutia alebo súdom v správnom súdnictve z dôvodu, ktorý stavebník nezavinil. O takejto stavbe sa rozhodne v novom stavebnom konaní alebo v kolaudačnom konaní.

(6) Za nepovolené stavby sa nepovažujú stavby zhotovené a stavebné úpravy uskutočnené pred 1. októbrom 1976.

 

§ 66

(1) Stavebný úrad je povinný vydať rozhodnutie, ktorým stavebníkovi nariadi, aby bezodkladne zastavil stavebné práce na nepovolenej stavbe. Odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení zastaviť stavebné práce nemá odkladný účinok.

(2) Stavebník je povinný bezodkladne vykonať nariadené zastavenie stavebných prác na nepovolenej stavbe, uzavrieť stavbu a stavenisko a zabezpečiť stráženie stavby a staveniska pred vstupom cudzích osôb.

(3) Rozhodnutie o nariadení zastaviť stavebné práce na stavbe sa oznamuje aj zhotoviteľovi stavby a vlastníkom inžinierskych sietí, ktorí dodávajú vodu a energie na stavbu. Vlastníci inžinierskych sietí sú povinní bezodkladne odstaviť stavbu od dodávky vody a energie; to neplatí v rozsahu, v akom stavebný úrad povolil ešte dokončenie rozrobenej časti stavebných prác alebo zabezpečenie stavby uskutočnením bezodkladných zabezpečovacích prác.

(4) Na zabezpečenie zastavenia stavebných prác na nepovolenej stavbe môže stavebný úrad zhotoviteľovi stavby, ktorý napriek rozhodnutiu stavebného úradu pokračuje v stavebných prácach, zakázať prístup na stavbu, môže dať na náklady zhotoviteľa stavby uzavrieť, uzamknúť a strážiť strážnou službou stavebné výrobky uložené na stavenisku, zadržať a uschovať alebo uskladniť stavebné mechanizmy na stavenisku, a môže dať podnet živnostenskému úradu na odňatie oprávnenia na živnostenské podnikanie.

(5) Stavebný úrad je povinný nariadiť stavebníkovi, aby odstránil nepovolenú stavbu alebo jej nepovolenú časť podľa § 65 ods. 1 písm. a) až c) alebo podľa § 65 ods. 2. Stavebník je povinný odstrániť nepovolenú stavbu na vlastné náklady v lehote určenej stavebným úradom v rozhodnutí stavebného úradu, ktorým nariadil odstrániť nepovolenú stavbu.

(6) Ak stavebník v určenej lehote neodstránil nepovolenú stavbu, stavebný úrad nariadi zhotoviteľovi nepovolenej stavby, aby ju na náklady stavebníka odstránil; to neplatí, ak ide o nepovolenú reklamnú stavbu. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote neodstránil nepovolenú reklamnú stavbu, stavebný úrad môže rozhodnúť, že nepovolenú reklamnú stavbu odstráni na náklady vlastníka stavby združenie poskytovateľov reklamy, ktoré je účastníkom konania o odstránenie reklamnej stavby.

(7) Ak nemožno nariadiť odstránenie nepovolenej stavby ani jej zhotoviteľovi, stavebný úrad ju nariadi odstrániť vlastníkovi pozemku alebo vlastníkovi stavby, ak ide o odstránenie zmeny stavby. Ak to nie je možné, stavebný úrad navrhne uskutočniť dražbu nepovolenej stavby; vydražiteľ je povinný stavbu na vlastné náklady odstrániť.

(8) Ak je na odstránenie nepovolenej stavby potrebné obnoviť dodávku vody alebo elektrickej energie na stavbu, vlastníci inžinierskych sietí sú povinní v rozsahu určenom stavebným úradom na náklady stavebníka dočasne obnoviť ich dodávku.

(9) Ak ide o nepovolenú stavbu podľa § 65 ods. 1 písm. d) alebo podľa § 65 ods. 3 a 4, stavebný úrad je povinný stavebníkovi uložiť pokutu a vyzvať ho, aby v určenej lehote na vlastné náklady odstránil uskutočnenú nepovolenú zmenu stavby alebo stavebnú úpravu, ak je to stavebnotechnicky možné; inak, aby podal návrh na začatie konania o povolenie zmeny stavby alebo stavebnej úpravy, a to aj vtedy, ak ide o zmenu stavby alebo stavebné práce, na ktoré postačuje stavebný súhlas. Stavebník je povinný v určenej lehote odstrániť uskutočnenú nepovolenú zmenu stavby alebo stavebnú úpravu, ak je to stavebnotechnicky možné, alebo podať návrh na začatie konania o povolenie zmeny stavby alebo stavebnej úpravy.

(10) Postup podľa odsekov 1 až 9 sa vzťahuje aj na zariadenia upevnené bez stavebného povolenia alebo bez stavebného súhlasu.

§ 67

Všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb

(1) Stavby sa musia uskutočňovať v súlade s technickými požiadavkami navrhnutými v overenom projekte stavby, vo vykonávacom projekte alebo vyplývajúcimi z bezpečnostných, hygienických a technických predpisov a zo slovenských technických noriem a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

(2) Stavby sa zakladajú spôsobom zodpovedajúcim základovým pomerom stavebného pozemku a režimu podzemných vôd. Pri zakladaní stavby sa musí dbať o to, aby sa zakladaním stavby neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery priľahlých pozemkov. Susedné stavby, ktorých stabilita alebo základové pomery by sa mohli zakladaním stavby ohroziť, treba zabezpečiť ešte pred začatím zemných prác.

(3) Zemné práce pri zakladaní stavby a pri umiestňovaní podzemných stavieb, ktoré sa uskutočňujú v rovnakom čase a na rovnakom mieste, sa musia koordinovať. Výkopy a skládky nesmú znemožňovať prístup a príjazd k susedným pozemkom a k susedným stavbám. Výkopy na verejných komunikáciách sa musia primerane vybaviť dostatočne bezpečnými a kapacitne vyhovujúcimi priechodmi, priecestiami alebo obchádzkami a musia sa označiť dopravnými značkami a musia sa uskutočňovať tak, aby nenarušili stabilitu okolitých stavieb a využívanie pozemkov.

(4) Pevný základ stavby musí bezpečne prenášať do podložia zaťaženie vyvolané stavebnou konštrukciou a úžitkovým zaťažením. Základová škára sa musí založiť v nepremŕzajúcej hĺbke.

(5) Stavby na pozemkoch v dosahu účinkov banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo v dosahu podzemných stavieb musia spĺňať požiadavky na zakladanie stavieb a na stavebné konštrukcie zodpovedajúce aj týmto podmienkam.

(6) Stavby na území so seizmickým ohrozením musia spĺňať požiadavky zodpovedajúce stupňu možného seizmického ohrozenia územia. Stavby na území, ktoré môže ohroziť povodeň, zosuv pôdy alebo iné nežiaduce geodynamické javy, musí spĺňať požiadavky zabezpečenia zodpovedajúce stupňu ohrozenia územia.

(7) Obvodový plášť a strešný plášť budovy musí podľa druhu stavieb vykazovať potrebné izolačné vlastnosti, odolávať vonkajším klimatickým vplyvom a spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

(8) Strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážkové vody a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných konštrukcií a musia byť odolné voči zaťaženiu spôsobenému snehom.

(9) Vonkajšie i vnútorné schodiská musia byť prevádzkovo bezpečné a ich počet, šírka a sklon primerané druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby. Priestory schodiska musia byť dostatočne osvetlené a musia byť vybavené bezpečným zábradlím konštrukčne primeraným druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby.

(10) Komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo zariadení na spaľovanie palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať účinkom spalín. Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.

(11) Vnútorné rozvody musia byť bezpečné a musia umožňovať užívanie stavby na účel, na ktorý je určená. Vnútorné rozvody energií a vody rozľahlých alebo viacpodlažných budov musia mať aj vo vnútri budovy uzávery umožňujúce uzavrieť alebo prerušiť prívod energie alebo vody do časti budovy pri poruche, oprave alebo údržbe.

(12) Stavebnotechnické, prevádzkové a technologické vybavenie stavieb musí umožňovať prevádzku a technologický proces, na ktorý je stavba určená.

 

§ 68

Prípravné práce

(1) Prípravnými prácami potrebnými na uskutočnenie stavby sú najmä vytýčenie stavby v teréne, ohradenie miesta stavby a zriadenie staveniska, vybavenie staveniska potrebným zariadením, zabezpečenie prístupu a príjazdu na stavenisko, zabezpečenie prívodu vody a elektrickej energie na stavenisko, odstránenie porastov, odvoz ornice a stavebného odpadu z búracích prác, označenie stavby.

(2) So zemnými prácami a výkopmi, ktorými sa podstatne menia odtokové pomery, ovplyvňuje životné prostredie v okolí stavby alebo inak mení reliéf terénu miesta stavby v rozsahu, ktorý neumožňuje alebo podstatne sťažuje navrátenie do pôvodného stavu, možno začať až po právoplatnosti stavebného povolenia; to neplatí, ak stavebný úrad vydal predbežné stavebné povolenie alebo v stavebnom konaní niektorú z prípravných prác povolil uskutočniť ešte pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia.

(3) Ak na uskutočnenie stavby postačuje stavebný súhlas, s prípravnými prácami možno začať ihneď po doručení stavebného súhlasu. Ak ohlásenie nemalo všetky potrebné náležitosti a na výzvu stavebného úradu bolo potrebné ho doplniť, lehota podľa § 64 ods. 7 začína plynúť odo dňa, keď ohlásenie bolo úplné.

(4) Uskutočniť novostavbu, prístavbu a terénne úpravy možno až po ich vytýčení v teréne. Stavebné úpravy nepodliehajú vytýčeniu.

(5) Vytýčenie priestorovej polohy stavby musí zodpovedať zastavovacím podmienkam a overenému projektu na vytýčenie priestorovej polohy stavby.

(6) Vytýčenie jednotlivých častí stavby sa uskutoční na základe vytyčovacích výkresov. O vytýčení stavby a o vyznačení polohy vytýčených pevných bodov v teréne vyhotoví geodet stavby výsledný operát a vytýčenie poznamená v stavebnom denníku.

(7) Stavebný úrad môže upustiť od požiadavky na vytýčenie drobných stavieb, zariadení a ich zmien podliehajúcich ohláseniu, jednoduchých stavieb a ich zmien, dočasných stavieb, terénnych úprav malého rozsahu a ich zmien a zariadení. Za súlad priestorovej polohy s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom pri týchto stavbách a ich zmenách, terénnych úpravách a zariadeniach zodpovedá stavebník.

 

§ 69

Kontrolné prehliadky stavby

(1) Stavebný úrad môže v stavebnom povolení určiť, že pred začatím niektorej fázy uskutočňovania stavby alebo pred začatím niektorých stavebných práce, najmä pred prekrytím konštrukcií alebo častí stavby, ktoré nebude možné neskoršie skontrolovať, sa uskutoční kontrolná prehliadka.

(2) O dosiahnutí stupňa uskutočňovania stavby, pred ktorým sa má uskutočniť kontrolná prehliadka, upovedomí stavbyvedúci v dostatočnom časovom predstihu stavebný úrad, projektanta, projektanta nosných konštrukcií a osobu oprávnenú na výkon stavebno-technického dozoru.

(3) Kontrolnú prehliadku stavby môže zvolať aj osoba oprávnená na výkon stavebno-technického dozoru, ak zistí nesúlad priestorovej polohy stavby s overeným projektom stavby alebo nedodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu alebo iný závažný nedostatok, ktorý nemožno odstrániť na stavbe bez prerokovania, alebo ak je to potrebné na zmenu vykonávacieho projektu, zámenu stavebných výrobkov alebo zmenu technológie v rozsahu, ktorý nevyžaduje rozhodnutie o zmene stavby.

(4) Z kontrolnej prehliadky stavby spíše stavbyvedúci zápisnicu, ktorú podpisujú stavbyvedúci, projektant, projektant nosných konštrukcií a osoba oprávnená na výkon stavebno-technického dozoru, ako aj osoby, ktoré boli prizvané na kontrolnú prehliadku, napríklad stavebník, zhotoviteľ stavby, geodet stavby, koordinátor bezpečnosti práce na stavenisku. V zápisnici sa uvedie obsah kontrolnej prehliadky a dohodnutá zmena. Jedno vyhotovenie zápisnice patrí stavebnému úradu a jedno vyhotovenie je súčasťou stavebnej dokumentácie.

(5) Uskutočnenie kontrolnej prehliadky stavby sa zapíše do stavebného denníka aj s dohodnutým záverom.

(6) Ak sa kontrolnou prehliadkou zistí, že na stavbe sa uskutočňuje zmena stavby alebo stavebné úpravy podľa § 65 ods. 1, stavebný úrad postupuje podľa § 66.

 

§ 70

Ochrana kultúrneho dedičstva

(1) Ak pri uskutočňovaní stavby alebo zmeny stavby dôjde k nálezu kultúrne cenných predmetov alebo k archeologickému nálezu, stavbyvedúci je povinný ihneď prerušiť stavebné práce, urobiť opatrenia na uchovanie nálezu do jeho odborného posúdenia, nález bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu a zaznamenať do stavebného denníka čas a okolnosti nálezu, čas jeho ohlásenia a opis urobených opatrení. Na stavbe uskutočňovanej svojpomocou je povinný nález ohlásiť a zaznamenať vlastník stavby.

(2) Ak ide o mimoriadne vzácny nález, na ktorého uchovanie, zabezpečenie alebo odvoz je potrebné dočasne alebo natrvalo zastaviť uskutočňovanie stavby, stavebný úrad rozhodne o prerušení uskutočňovania stavby na nevyhnutný čas alebo o úplnom zastavení stavby. Vlastníkovi stavby patrí za toto obmedzenie práva primeraná náhrada od vlastníka nálezu. Ak vlastníctvo nálezu pripadne štátu, primeranú náhradu poskytne pamiatkový úrad.

(3) Ak sa má stavba uskutočniť na pozemku alebo na inej stavbe, na ktorých je umiestnené umelecké dielo, projektant vyzve autora umeleckého diela, aby mu oznámil, ako navrhuje s umeleckým dielom naložiť. Ak z projektovej dokumentácie vyplýva, že umelecké dielo sa nepoužije v navrhovanej stavbe, stavebný úrad prizve do konania o umiestnenie stavby alebo do stavebného konania aj autora umeleckého diela s cieľom zabezpečiť jeho odstránenie z miesta stavby. Ak autor umeleckého diela nie je známy, jeho pobyt sa nedá zistiť, nemá záujem zúčastniť sa na konaní a ani sám nezabezpečil odstránenie umeleckého diela zo stavby alebo zo staveniska, stavebný úrad uloží stavebníkovi, aby zabezpečil odvoz a odborné uskladnenie umeleckého diela na náklady autora umeleckého diela alebo držiteľa majetkových práv k umeleckému dielu.

(4) Ak sa má v súvislosti s uskutočňovaním stavby zo staveniska alebo zo stavby odstrániť umelecké dielo, stavebník je povinný bezodkladne po právoplatnosti stavebného povolenia alebo po doručení stavebného súhlasu upovedomiť autora umeleckého diela alebo držiteľa autorských práv o predpokladanom čase odstránenia a vyzvať ho, aby na vlastné náklady odstránil a odviezol umelecké dielo zo stavby alebo staveniska. Ak autor umeleckého diela nežije a držiteľ majetkových práv k umeleckému dielu nie je známy alebo nemožno zistiť jeho pobyt, stavebník je povinný postupovať podľa odseku 3.

(5) Ak sa odstránenie umeleckého diela predpokladá už v návrhu územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania prerokuje návrh zastavovacích podmienok v tejto časti s autorom umeleckého diela a s vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorých je umiestnené. Orgán územného plánovania je povinný ich upovedomiť o schválených zastavovacích podmienkach, ktoré sa týkajú odstraňovaného umeleckého diela, do 30 dní odo dňa schválenia územnoplánovacej dokumentácie.

(6) Na účely tohto zákona sa umeleckým dielom rozumie dielo výtvarného umenia, ktoré je pevne spojené so zemou na verejnom priestranstve, alebo je pevne zabudované do stavby ako súčasť jej obalovej konštrukcie alebo ako súčasť jej interiéru v časti prístupnej verejnosti. Tento zákon sa nevzťahuje na hnuteľné diela výtvarného umenia v exteriéri a interiéri stavby, ani na umelecké diela v časti stavby neprístupnej verejnosti.

§ 71

Skúšobná prevádzka

(1) Skúšobnou prevádzkou sa overuje funkčnosť, parametre a vlastnosti dokončenej stavby podľa overeného projektu stavby a podmienok stavebného povolenia, ak ich možno zistiť len prevádzkou stavby a jej technických zariadení a prevádzkového zariadenia spravidla v spojení s potrebnými skúškami a meraniami parametrov podstatných vlastností.

(2) Skúšobnú prevádzku môže stavebný úrad nariadiť na návrh stavebníka, budúceho užívateľa, alebo dotknutého orgánu alebo z vlastného podnetu, ak to vyplýva z podmienok stavebného povolenia alebo z bezpečnostného, hygienického alebo prevádzkového predpisu. Podmienky skúšobnej prevádzky vrátane času jej trvania určí stavebný úrad po prerokovaní s dotknutými orgánmi a obcou.

(3) Do dĺžky skúšobnej prevádzky sa nezapočíta čas nevyhnutný na uskutočnenie meraní a na vyhodnotenie skúšobnej prevádzky. Protokol o vyhodnotení skúšobnej prevádzky je súčasťou stavebnej dokumentácie a podkladom na kolaudáciu stavby.

§ 72

Predčasné užívanie stavby

(1) Stavebný úrad môže povoliť časovo obmedzené predčasné užívanie stavby pred dokončením všetkých stavebných prác a odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, ak to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby, na splnenie základných požiadaviek na stavby a predčasné užívanie neohrozuje život a zdravie ľudí, bezpečnosť technických zariadení a bezpečnosť pri práci.

(2) Podmienky predčasného užívania stavebný úrad určí po prerokovaní s dotknutými orgánmi.

(3) Predčasné užívanie možno povoliť najdlhšie na šesť mesiacov.

(4) Povolenie na predčasné užívanie stavby nie je kolaudačným rozhodnutím. Stavebník je povinný do 15 dní odo dňa skončenia predčasného užívania podať návrh na začatie kolaudačného konania.

 

§ 73

Kolaudovanie stavieb

(1) Dokončenú stavbu alebo jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo časť, na ktorej sa uskutočnila zmena stavby, možno začať užívať až po kolaudácii.

(2) Kolaudácii podliehajú

a) stavby a ich zmeny, na ktoré bolo potrebné stavebné povolenie,

b) stavby, na ktoré bolo potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby, ak ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie nie je potrebné stavebné povolenie ani stavebný súhlas,

c) reklamné stavby s najväčšou informačnou plochou nad 20 m2.

(3) Kolaudácii nepodliehajú

a) stavby, stavebné úpravy a zariadenia, na ktoré postačoval stavebný súhlas alebo nebolo potrebné ani ohlásenie,

b) reklamné stavby s najväčšou informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2,

c) stavby a stavebné úpravy, o ktorých tak určil stavebný úrad v stavebnom povolení,

d) neskolaudované stavby a stavebné úpravy, ktoré sa bez závad užívajú na rovnaký účel najmenej 20 rokov pred 1. júlom 2014.

(4) Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné práce alebo súvisiace práce podliehajú kolaudácii, ak tak určil stavebný úrad v ich povolení.

Tretia hlava

Reklamné stavby

 

§ 74

Základné ustanovenie

(1) Ak v tejto hlave nie je uvedené inak, ustanovenia o povoľovaní, odstraňovaní, kolaudácii a užívaní stavieb a ustanovenia o priestupkoch a iných správnych deliktoch sa vzťahujú aj na reklamné stavby.

(2) Na uskutočnenie reklamnej stavby sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby. Podmienky umiestnenia reklamnej stavby sú určené v stavebnom povolení alebo v stavebnom súhlase.

 

§ 75

Povoľovanie reklamných stavieb

(1) Reklamné stavby sa umiestňujú a uskutočňujú na základe stavebného povolenia.

(2) Reklamné zariadenia sa upevňujú na základe stavebného súhlasu.

(3) Stavebné povolenie ani stavebný súhlas sa nevyžaduje

a) na upevnenie reklamného zariadenia s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 na stĺpe verejného osvetlenia alebo trakčného vedenia, ani na jeho odstránenie,

b) na osadenie stavebného výrobku, ktorý plní funkciu reklamnej stavby, na čas najviac 30 dní,

c) na upevnenie firemného označenia, na označenia ulice a námestia názvom a na označenia stavieb súpisným a orientačným číslom.

(4) Účastníkom v konaní o povolenie reklamnej stavby je stavebník, vlastník pozemku, na ktorom má byť umiestnená, alebo vlastník stavby alebo zariadenia, na ktorom má byť umiestnená alebo upevnená. Účastníkmi nie sú nájomcovia informačnej plochy alebo reklamnej stavby, ak nie sú ich vlastníkmi.

(5) Stavebné povolenie reklamnej stavby platí jeden rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil dlhší čas platnosti. Stavebný súhlas na uskutočnenie reklamnej stavby, na osadenie stavebného výrobku, ktorý plní funkciu stavby, a na upevnenie reklamného zariadenia platí jeden rok odo dňa doručenia stavebného súhlasu, ak stavebný úrad neurčil dlhší čas platnosti.

 

§ 76

Povinnosti vlastníka reklamnej stavby

Vlastní reklamnej stavby je povinný 71

a) zabezpečiť počas životnosti reklamnej stavby jej označenie obchodným menom, registrovanou obchodnou známkou alebo zaužívaným logom alebo iným symbolom, ktorý umožňuje jeho identifikáciu,

b) oznámiť stavebnému úradu čas trvania dočasnej stavby a lehotu, v ktorej bude odstránená,

c) odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu v lehote určenej stavebným úradom,

d) udržiavať reklamnú stavbu v prevádzkyschopnom stave, najmä uskutočňovať bežnú údržbu a potrebné udržiavacie práce a nevyhnutné stavebné úpravy, aby bola po celý čas životnosti v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, ktoré sa týkajú konštrukcie reklamnej stavby; to neoplatí, ak ide o reklamné zariadenie s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2,

e) udržiavať bezprostredné okolie reklamnej stavby, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, najmä udržiavať pozemok bez odpadu, buriny a náletových drevín.

 

§ 77

Odstraňovanie nepovolených reklamných stavieb

(1) V konaní o odstránenie nepovolenej reklamnej stavby v zastavanom území, ktorá je predmetom záujmu verejnosti, je účastníkom aj záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb, ktoré je zapísané v registri podľa § 97.

(2) Ak stavebník neodstránil nepovolenú reklamnú stavbu v lehote určenej stavebným úradom na odstránenie nepovolenej reklamnej stavby, stavebný úrad nariadi záujmovému združeniu, aby ju na náklady stavebníka odstránilo.

(3) Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez stavebného súhlasu alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal

a) jej vlastník,

b) vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená,

c) vlastník stavby, na ktorej je umiestnená alebo upevnená,

d) ten, v koho prospech viazne na pozemku alebo stavbe vecné bremeno, alebo

e) záujmové združenie.

(4) Ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby podľa odseku 2 súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia.

(5) Ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá niektorej osobe podľa odseku 2 písm. b) až e) súhlas s odstránením reklamnej stavby. Osoba, ktorej bol vydaný súhlas, je oprávnená po jeho doručení oprávnená reklamnú stavbu odstrániť na náklady vlastníka reklamnej stavby.

(6) Povolenie stavebného úradu ani súhlas s odstránením reklamnej stavby sa nevyžaduje na odstránenie dočasnej reklamnej stavby, ktorej čas trvania uplynul.

 

Štvrtá hlava

Užívanie a odstraňovanie stavieb

§ 78

Údržba stavieb

(1) Vlastník stavby je povinný trvalo udržiavať stavbu v prevádzkyschopnom stave na účel, na ktorý bola povolená a skolaudovaná, a tak, aby bola po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby a so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu.

(2) Vlastník stavby je povinný

a) udržiavať stavbu v dobrom stavebno-technickom stave a starať sa o bežnú údržbu a zistené nedostatky odstraňovať udržiavacími prácami alebo stavebnými úpravami,

b) dbať, aby stavba nevytvárala nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad,

c) udržiavať technické systémy a ostatné technické zariadenia stavby vo funkčnom stave a pri ich výmene uprednostniť najlepšiu dostupnú techniku a monitorovacie, regulačné a meracie systémy,

d) dodržiavať režim pravidelných kontrol určených technickými predpismi, slovenskými technickými normami, prevádzkovými poriadkami stavieb a návodmi výrobcov stavebných výrobkov, najmä včas zabezpečiť plánované kontrolné prehliadky nosných konštrukcií stavby a technických systémov a revízie, údržbu, opravy a výmenu vyhradených technických zariadení,

e) uchovávať stavebnú dokumentáciu, energetický certifikát a doklady o vykonaných pravidelných kontrolných prehliadkach nosných konštrukcií stavby a technických systémov a o revíziách, údržbe, opravách a výmene vyhradených technických zriadení a pri predaji stavby ich odovzdať novému vlastníkovi,

f) vykonať udržiavacie práce na stavbe, nevyhnutné stavebné úpravy a neodkladné zabezpečovacie práce nariadené stavebným úradom,

g) dbať o práva a oprávnené záujmy vlastníkov stavieb a zariadení, ktoré sú súčasťou stavby, v stavbe alebo na stavbe na základe stavebného povolenia, stavebného súhlasu alebo oprávnenia na uskutočnenie stavby.

(3) Ak zo stavebnej dokumentácie nemožno zistiť účel, na ktorý bola stavba povolená alebo skolaudovaná, predpokladá sa, že je určená na účel, ktorý umožňuje jej skutočné stavebno-technické riešenie, prevádzkové usporiadanie a vybavenie. Ak stavebná konštrukcia, vnútorné prevádzkové usporiadanie a vybavenie umožňuje užívanie stavby na viac účelov, predpokladá sa, že je určená na účel, na ktorý sa skutočne bezproblémovo užíva.

(4) Ak sa nezachovala stavebná dokumentácia, najmä overený projekt stavby alebo vykonávací projekt, alebo ak projekt stavby je v nepoužiteľnom stave, vlastník stavby môže obstarať dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby. Ak nie je potrebné vypracovať úplný projekt stavby, postačí obstarať zjednodušenú dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby. Obstaranú dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby alebo zjednodušenú dokumentáciu overí stavebný úrad.

(5) Stavebný úrad môže nariadiť vlastníkovi stavby, aby obstaral dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby, ak má byť podkladom na povoľovanie zmeny dokončenej stavby alebo zmeny v užívaní dokončenej stavby.

 

§ 79

Zmena v užívaní dokončenej stavby

(1) Stavbu možno užívať len na účel určený v rozhodnutí o umiestnení stavby, v stavebnom povolení a v kolaudačnom rozhodnutí. Zmenu účelu a spôsobu užívania stavby alebo jej časti alebo podstatnú zmenu alebo rozšírenie výroby alebo inej prevádzkovej činnosti, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo životné prostredie, možno uskutočniť len na základe povolenia stavebného úradu o zmene v užívaní dokončenej stavby.

(2) Na zmenu v užívaní dokončenej stavby alebo jej časti sa vyžaduje

a) nová kolaudácia, ak na zmenu nie sú potrebné stavebné úpravy,

b) ohlásenie a nová kolaudácia, ak je zmena spojená s nepodstatnými stavebnými úpravami, na ktorých uskutočnenie postačuje stavebný súhlas,

c) nové stavebné povolenie a nová kolaudácia, ak je zmena spojená so zmenou stavby alebo so stavebnými úpravami, ktoré možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

(3) Ak ide o stavbu, ktorá povinne podlieha posudzovaniu vplyvov alebo bola posudzovaná na základe rozhodnutia orgánu posudzovania vplyvov v zisťovacom konaní, zmenu v užívaní dokončenej stavby možno povoliť na základe nového posúdenia vplyvu.

 

§ 80

Oprávnenia stavebného úradu na zabezpečenie užívania stavieb

Stavebný úrad je z dôvodu ochrany verejného záujmu oprávnený

a) nariadiť vlastníkovi stavby uskutočniť na vlastné náklady udržiavacie práce na stavbe, najmä opravy fasády, opravy alebo výmenu strešnej krytiny alebo odtokových zvodov, opravu komína alebo oplotenia,

b) nariadiť vlastníkovi pozemku uskutočniť na vlastné náklady neodkladné úpravy na pozemku, najmä odvoz stavebného alebo iného odpadu, terénne úpravy na zabezpečenie odtoku vôd, odstránenie náletových drevín alebo buriny,

c) nariadiť vlastníkovi stavby obstarať na vlastné náklady kontrolnú statickú prehliadku nosných konštrukcií stavby, ak je podozrenie na ich statickú nestabilitu alebo je viditeľné ich opotrebenie,

d) požadovať zastavanie nezastaveného stavebného pozemku v zastavanom území obce podľa regulatívov územného plánu obce alebo územného plánu zóny a podľa zastavovacích podmienok, alebo jeho predaj.

 

§ 81

Nevyhnutné stavebné úpravy

(1) Ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné stavebné úpravy alebo úpravy na stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

(2) Ak sa na uskutočnenie nevyhnutnej úpravy vyžaduje projektová dokumentácia alebo iné podklady, stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. Ak vlastník stavby nesplnení uloženú povinnosť, môže stavebný úrad obstarať potrebnú dokumentáciu alebo podklady na náklady povinného. Po ich zabezpečení stavebný úrad nariadi náhradné vykonanie nevyhnutných úprav a určí podmienky a lehotu na ich uskutočnenie. Na uskutočnenie náhradného plnenia obstará projektanta s oprávnením.

(3) Ak sa na uskutočnenie nevyhnutnej úpravy nevyžaduje projektová dokumentácia ani iné podklady, uloží stavebný úrad vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku povinnosť uskutočniť úpravy a určí rozsah, spôsob, podmienky a primeranú lehotu na ich uskutočnenie.

(4) Stavbu alebo jej časť, na ktorej boli nariadené nevyhnutné stavebné úpravy, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia; to neplatí, ak stavebný úrad od kolaudácie upustil.

 

§ 82

Zabezpečovacie práce

(1) Ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb alebo zvierat, alebo hrozí vznik škody na majetku alebo na kultúrnych hodnotách a ak nie je nevyhnutné stavbu okamžite odstrániť, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby vykonať vo verejnom záujme neodkladné zabezpečovacie práce.

(2) Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a vykonanie zabezpečovacích prác sa nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad aj bez prerokovania s vlastníkom stavby nariadi podnikateľovi, ktorý má oprávnenie na vykonávanie potrebných stavebných prác, okamžite vykonať zabezpečovacie práce v nevyhnutnom rozsahu a určí pre ne podmienky.

(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení zabezpečovacích prác nemá odkladný účinok.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane použijú, ak sa zabezpečovacie práce nariaďujú na terénne úpravy.

(5) Náklady na zabezpečovacie práce znáša vlastník stavby.

 

§ 83

Vypratanie stavby

(1) Ak je stavba v takom stave, že bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb, nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby jej vypratanie.

(2) Stavebný úrad nariadi užívateľom stavby bezodkladné opustenie stavby. Ak nedôjde k dobrovoľnému opusteniu stavby, vlastník stavby je povinný zabezpečiť jej vypratanie.

(3) Rozhodnutie o nariadení vypratať stavbu podľa odseku 1 možno pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby oznámiť ústne; písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia sa musí bezodkladne doručiť. Odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení vypratať stavbu nemá odkladný účinok.

(4) Stavebný úrad nariadi vypratanie stavby aj vtedy, ak je to potrebné na vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác na stavbe alebo nevyhnutných úprav a údržby, ktoré sám nariadil.

 

§ 84

Opatrenia na susednom pozemku alebo na susednej stavbe

(1) Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných stavebných úprav, udržiavacích alebo zabezpečovacích prác, na uskutočnenie terénnych úprav a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť vlastníkovi alebo užívateľovi susedného pozemku alebo susednej stavby, aby strpel vykonanie stavebných prác z jeho pozemku alebo stavby.

(2) Ten, v prospech koho uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; je povinný poskytnúť vlastníkovi pozemku alebo stavby primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a po skončení prác uviesť pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu alebo poskytnúť vlastníkovi náhradu spôsobenej škody.

 

§ 85

Odstraňovanie stavieb

(1) Stavebný úrad povolí odstrániť stavbu

a) na návrh vlastníka stavby rozhodnutím, ak ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie sa vyžaduje stavebné povolenie,

b) na základe ohlásenia vlastníka stavby alebo zariadenia stavebným súhlasom, ak ide o stavbu, na ktorej uskutočnenie postačuje stavebný súhlas.

(2) Ak sa má na mieste odstraňovanej stavby nadväzne uskutočniť novostavba, ktorá vyžaduje stavebné povolenie, možno povolenie alebo súhlas na odstránenie stavby zahrnúť do stavebného povolenia. Ak sa má na mieste odstraňovanej stavby nadväzne uskutočniť novostavba, na ktorú postačuje stavebný súhlas, možno ohlásenie odstránenia stavby spojiť s ohlásením novej stavby a vydať jeden stavebný súhlas.

(3) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

a) stavby ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, ktorú nemožno hospodárne obnoviť,

b) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie z dôvodu, že počas jej uskutočňovania bola zistená vážna neodstrániteľná konštrukčná závada, pre ktorú nemožno uskutočniť stavbu,

c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie z dôvodu, že počas jej uskutočňovania bol na pozemku alebo na stavbe odkrytý významný archeologický nález alebo významný kultúrny nález, pre ktoré nemožno uskutočniť stavbu,

d) nepovolenú stavbu alebo jej nepovolenú časť podľa § 64 ods. 1 písm. a) až c) alebo odseku 2.

 

§ 86

Úľavy pri mimoriadnej udalosti

(1) Ak v dôsledku živelnej pohromy, priemyselnej havárie alebo inej mimoriadnej udalosti je nevyhnutné bezodkladne uskutočniť dočasnú stavbu, zmenu stavby alebo vykonať neodkladné terénne úpravy, búracie práce alebo zabezpečovacie stavebné práce na stavbe, uskutočniť stavbu energetického zariadenia s použitím existujúceho zariadenia, ak je podľa vyjadrenia prevádzkovateľa siete ohrozená dodávka energie, možno ich začať uskutočňovať bez predchádzajúceho povolenia alebo iného rozhodnutia stavebného úradu. Ten, kto ich organizuje alebo zabezpečuje, je povinný bezodkladne o ich uskutočňovaní upovedomiť stavebný úrad. Stavebný úrad mu môže uložiť povinnosť ohlásiť niektorú fázu prác na kontrolnú prehliadku.

(2) Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, postačuje, ak sa stavebné práce potrebné na ich obnovenie, ohlásia stavebnému úradu. Stavebný úrad môže vlastníkovi stavby alebo pozemku uložiť povinnosť ohlásiť niektorú fázu prác na kontrolnú prehliadku.

(3) Ak je na zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti alebo na odvrátenie jej hrozby nevyhnutné uskutočniť novú stavbu, stavebné úpravy, terénne úpravy alebo odstrániť stavbu, stavebný úrad môže

a) obmedziť rozsah návrhu na začatie konania a jeho príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie návrhu a na rozhodnutie,

b) umožniť predloženie niektorých dokladov až dodatočne, alebo

c) vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné doloženie dokladov.

 

§ 87

Terénne úpravy

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o umiestňovaní, povoľovaní a kolaudácii stavieb sa vzťahujú aj na terénne úpravy.

(2) Terénnymi úpravami na účely tohto zákona sa rozumejú zemné práce, výkopy, navážky, výsypky, skládky, odvaly, násypy, odkaliská a iné úpravy pozemkov, ktorými sa mení vzhľad alebo reliéf terénu alebo menia odtokové pomery.

 

ŠTVRTÁ ČASŤ

VEREJNÁ SPRÁVA

 

Prvá hlava

Pôsobnosť orgánov verejnej správy

 

§ 88

Základné ustanovenie

(1) Verejnú správu vykonávajú orgány štátnej správy a orgány územného plánovania.

(2) Orgánmi štátnej správy sú

a) Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

b) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

c) Slovenská stavebná inšpekcia (ďalej len „stavebná inšpekcia“),

d) okresný úrad v sídle kraja,

e) stavebné úrady a špeciálne stavebné úrady.

(3) Orgánmi územného plánovania sú

a) ministerstvo,

b) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“),

c) vyšší územný celok,

d) obec,

e) okresný úrad v sídle kraja.

 

O r g á n y š t á t n e j s p r á v y

 

§ 89

Vláda

Vláda

a) schvaľuje návrh zadania, návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a smernicu na vypracovanie zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja Slovenska a

b) vyhlasuje Koncepciu územného rozvoja Slovenska nariadením.

 

§ 90

Ministerstvo

Ministerstvo

a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy na okresných úradoch v sídle kraja,

b) vyjadruje sa v prerokovaní k zadaniam, konceptom a návrhom územných plánov regiónov z hľadiska súladu s právnymi predpismi a zabezpečuje, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

c) vyjadruje sa v prerokovaní k správe o stave územného plánu regiónu, k smernici pre zmeny a doplnky a k zmenám a doplnkom územného plánu regiónu z hľadiska súladu s právnymi predpismi a zabezpečuje, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

d) poskytuje odbornú pomoc odborne spôsobilým osobám na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a určuje im záväznú metodiku obstarávania a spracúvania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

e) poskytuje obciam dotácie zo štátneho rozpočtu na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie,

f) koordinuje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy pri vypracúvaní odvetvových koncepcií, programov a iných dokumentov, ktoré majú vplyv na územie, a presadzuje, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného rozvoja Slovenska a územné plány regiónov,

g) posudzuje zadania a návrhy územného plánu regiónu, smernicu a zmeny a doplnky územného plánu regiónu v prerokovaní pred schválením,

h) zabezpečuje odbornú prípravu osôb odborne spôsobilých na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, overuje skúškou ich odbornú spôsobilosť, vedie register týchto osôb a vydáva im preukaz o zapísaní v registri,

i) zabezpečuje odbornú prípravu zamestnancov v stavebných úradoch a ich ďalšie vzdelávanie,

j) je správcom informačného systému a údaje z nich sprístupňuje verejnosti na webovom sídle,

k) vedie register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb,

l) rozhoduje po prerokovaní s príslušným ústredným orgánom o vzniknutých rozporoch pri prerokúvaní konceptov a návrhov územnoplánovacej dokumentácie, ktoré sa nepodarilo odstrániť dohodou obstarávateľa a dotknutého orgánu,

m) určuje obsah písomnej časti autorizačnej skúšky potrebnej na získanie oprávnenia v rozsahu vyhradených činnosti vo výstavbe a skúšky odbornej spôsobilosti potrebnej na získanie osvedčenia na výkon energetickej certifikácie, činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru.

 

§ 91

Stavebná inšpekcia

(1) Stavebná inšpekcia je orgánom štátnej správy špecializovaným na výkon štátneho stavebného dohľadu; je rozpočtovou organizáciou napojenou na rozpočet ministerstva.

(2) Stavebná inšpekcia vykonáva štátny stavebný dohľad na stavbách kontrolnými prehliadkami na základe podnetu ministerstva, okresného úradu v sídle kraja, orgánu štátneho dozoru, orgánu štátneho technického dozoru, orgánu odborného dozoru nad vyhradenými technickými zariadeniami alebo na základe oznámenia, podnetu alebo petície; to neplatí, ak stavebné povolenie vydal špeciálny stavebný úrad.

(3) Štátny stavebný dohľad vykonáva a správnym orgánom prvého stupňa je stavebný inšpektorát. Druhostupňovým správnym orgánom je riaditeľstvo stavebnej inšpekcie v Bratislave.

(4) Stavebný inšpektorát

a) kontroluje, či sa stavba alebo terénne úpravy uskutočňujú podľa tohto zákona, najmä či stavba má všetky potrebné povolenia a súhlasy a uskutočňuje sa v súlade s podmienkami týchto povolení a s overenou projektovou dokumentáciou,

b) kontroluje, či stavby a terénne úpravy uskutočňujú osoby, ktoré majú potrebnú odbornú spôsobilosť a oprávnenia,

c) kontroluje dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a osobitných podmienok na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, nariaďuje odstránenie zistených nedostatkov a dohliada na ich odstránenie,

d) kontroluje dodržiavanie základných požiadaviek na stavby, ak dohľad nevykonáva iný orgán,

e) je oprávnený vylúčiť z uskutočňovania stavebných prác, iných odborných činností alebo z vyhradených činností osobu, ktorá nemá potrebnú odbornú spôsobilosť, zdravotnú schopnosť alebo požadované oprávnenie,

f) je oprávnený zastaviť uskutočňovanie stavby, ak zistí, že sa uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v hrubom rozpore s ním, prikázať stavbyvedúcemu uzatvoriť stavenisko a stavbu a vykázať zhotoviteľa stavby zo stavby a prikázať vlastníkovi inžinierskych sietí odpojiť stavbu od prívodu elektrickej energie a od dodávky vody,

g) je oprávnený uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur fyzickým osobám za neposkytovanie súčinnosti pri kontrolnej prehliadke,

h) je správnym orgánom príslušným na prejednávanie priestupkov a na ukladanie pokút za správne delikty,

i) uskutočňuje výkon rozhodnutia o nariadení odstránenia nepovolenej stavby,

j) vedie v rozsahu výkonu štátneho stavebného dohľadu registre výstavby.

(5) Na čele stavebnej inšpekcie je riaditeľ, ktorého vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Na čele stavebných inšpektorátov sú prednostovia, ktorých do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva riaditeľ stavebnej inšpekcie.

(6) Podrobnosti o organizácii stavebnej inšpekcie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

§ 92

Okresný úrad v sídle kraja

(1) Okresný úrad v sídle kraja

a) vyjadruje sa v prerokovaní k návrhu zadania, ku konceptu a k návrhu územného plánu obce, územného plánu zóny a k zadaniu a návrhu zastavovacieho plánu z hľadiska ich súladu s týmto zákonom a s právnymi predpismi,

b) vyjadruje sa k správam o stave územného plánu obce a územného plánu zóny, k smernici a k zmenám a doplnkom územného plánu obce a územného plánu zóny,

c) posudzuje zadanie a návrh územného plánu obce, územného plánu zóny a ich zmeny a doplnky a zastavovacieho plánu v prerokovaní pred schválením,

d) zabezpečuje na žiadosť obce podanie registračných listov o územnoplánovacích podkladoch a ich aktualizácii a o schválenej územnoplánovacej dokumentácii do registrov územného plánovania v informačnom systéme,

e) poskytuje odbornú pomoc odborne spôsobilým osobám na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

f) riadi a kontroluje výkon štátnej správy stavebnými úradmi,

g) je odvolacím orgánom v konaniach na stavebných úradoch,

h) vedie v rozsahu svojich úloh registre výstavby.

(2) Okresný úrad v sídle kraja je stavebným úradom v konaní o umiestnenie stavby diaľnice a rýchlostnej komunikácie a stavby železničnej trate.

(3) Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v dvoch alebo viacerých stavebných obvodoch, okresný úrad v sídle kraja určí, ktorý zo stavebných úradov uskutoční konanie alebo opatrenie.

(4) Ak ide o stavbu, ktorá sa má uskutočniť na území dvoch alebo viacerých krajov, ministerstvo určí, ktorý zo stavebných úradov uskutoční konanie.

(5) Ak je na konanie miestne príslušný stavebný úrad v obci, ktorá je sídlom stavebného obvodu a zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, okresný úrad v sídle kraja určí, ktorý iný stavebný úrad uskutoční konanie.

(6) Ak ide o zvlášť technicky alebo rozsahom komplikovanú stavbu s veľkým počtom účastníkov alebo z iného obdobného dôvodu, okresný úrad v sídle kraja môže so súhlasom ministerstva rozhodnúť, že uskutoční konanie v prvom stupni.

 

§ 93

Stavebný úrad

(1) Stavebným úradom je obec. Činnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

(2) Pôsobnosť stavebného úradu sa vykonáva v stavebných obvodoch. Stavebným obvodom je územie jednej obce alebo územia niekoľkých obcí.

(3) Stavebný úrad

a) je správnym orgánom v konaniach podľa tohto zákona,

b) zabezpečuje písomnú agendu stavebného úradu a vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí a stavebných súhlasov,

c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti potrebné ako podklad rozhodovania podľa tohto zákona,

d) zabezpečuje odborné podklady a prípravu opatrení týkajúcich sa plnenia spoločných úloh obcí vo veciach výstavby,

e) uskutočňuje prostredníctvom poverených zamestnancov štátny stavebný dohľad v stavebnom obvode,

f) spolupracuje s obecnou políciou pri vyhľadávaní nepovolených stavieb,

g) prejednáva priestupky a ukladá pokuty za iné správne delikty podľa tohto zákona,

h) vedie v rozsahu pôsobnosti stavebného úradu registre výstavby.

(4) Na čele stavebného úradu je prednosta, ktorého na základe výsledku výberového konania vymenúva do funkcie starosta obce, ktorá je sídlom stavebného obvodu. Prednosta stavebného úradu a ostatní zamestnanci obce v stavebnom úrade musia mať osobitnú odbornú spôsobilosť podľa § 95.

(5) Prednosta stavebného úradu

a) organizuje, riadi a kontroluje činnosť stavebného úradu,

b) zabezpečuje štátny stavebný dohľad v stavebnom obvode,

c) šifruje stavebné povolenia a ostatné rozhodnutia vo veci a stavebné súhlasy podľa tohto zákona pred ich podpisom starostom obce,

d) podpisuje priebežné a procesné rozhodnutia a iné správne úkony v konaní.

(6) Starosta obce, ktorá je sídlom stavebného obvodu, odvolá prednostu stavebného úradu z funkcie, ktorý opakovane alebo hrubým spôsobom zanedbáva povinnosti podľa odseku 5, najmä tým, že nečinnosťou alebo nesprávnym úradným postupom stavebného úradu

a) vznikajú prieťahy v konaniach,

b) nezabezpečuje sa dostatočne dôsledne a účinne štátny stavebný dohľad,

c) nevyvodzujú sa dôsledne sankcie za zistené priestupky a iné správne delikty.

(7) Na postavenie a výkon práce zamestnancov obce v stavebnom úrade sa vzťahujú predpisy o výkone práce vo verejnom záujme.

 

§ 94

Špeciálne stavebné úrady

(1) Špeciálnymi stavebnými úradmi sú orgány štátnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov vykonávajú pôsobnosť a právomoc stavebného úrad pri

a) stavbách letísk, leteckých pozemných zariadení a stavbách v územných obvodoch letísk,

b) stavbách pozemných komunikácií,

c) vodných stavbách,

d) stavbách dráh a stavbách v obvode dráh,

e) stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia,

f) stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, najmä ťažných veží, jamových budov, strojovní ťažných strojov, ventilátorovní a skladov výbušnín,

g) stavbách v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách.

(2) Okrem orgánov štátnej správy podľa odseku 1 postavenie špeciálnych stavebných úradov majú aj

a) ministerstvo obrany pre stavby na území vojenských obvodov a pre stavby na obranu štátu mimo vojenských obvodov,

b) ministerstvo pre stavby diaľnic a rýchlostných komunikácií,

c) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre stavby pre bezpečnosť štátu,

d) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

e) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pre stavby uránového priemyslu,

f) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia a

g) Slovenská inšpekcia životného prostredia pre stavby podliehajúce integrovanému povoľovaniu a kontrole znečisťovania životného prostredia.

(3) Ak osobitné zákony neustanovujú inak, špeciálne stavebné úrady postupujú vo veciach ohlasovania, povoľovania a kolaudácie stavieb, štátneho stavebného dohľadu, prejednávania priestupkov, ukladania pokút za správne delikty a kontroly užívania stavieb podľa tohto zákona a vedú v rozsahu svojej pôsobnosti registre výstavby.

(4) Ministerstvo obrany je na území vojenských obvodoch správnym orgánom podľa tohto zákona aj vo veciach umiestňovania stavieb a zmeny využívania pozemkov. Na tieto konania sa nepoužije odsek 5.

(5) V konaniach na špeciálnych stavebných úradoch má stavebný úrad postavenie dotknutého orgánu. Špeciálny stavebný úrad môže povoliť stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska stavebného úradu, ktorým overuje súlad projektovej dokumentácie stavby s územnoplánovacou dokumentáciou a so zastavovacími podmienkami, a na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby alebo o zmene využitia pozemkov, ak sú podľa tohto zákona potrebné.

(6) Stavbami na obranu štátu sú stavby zriaďované na pozemkoch vo vlastníctve štátu v správe ministerstva obrany alebo v správe organizácií a iných právnických osôb zriadených ministerstvom obrany, ako aj stavby zriaďované na iných pozemkoch, ku ktorým má ministerstvo obrany alebo ním zriadené organizácie a iné právnické osoby vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo právo vyplývajúce z nájmu alebo z iného právneho vzťahu.

(7) Stavbami pre bezpečnosť štátu sú stavby v správe, nájme alebo výpožičke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu užívané na služobné účely a stavby v správe, nájme alebo výpožičke rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií, akciových spoločností a štátnych podnikov v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti týchto orgánov.

(8) Stavbami Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sú stavby na služobnú činnosť tohto zboru a stavby v správe a užívaní jeho útvarov na služobné účely.

(9) Stavbami uránového priemyslu sú stavby postavené alebo slúžiace na účely ťažby, spracovania, prepravy a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom na tento účel.

(10) Stavbami v povrchových lomoch, pieskovniach a štrkoviskách sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou skutočne uskutočnených ťažobných prác alebo skrývky a stavby v území vystavenom priamym účinkom ťažobných prác, najmä účinkom trhacích prác, ak pozemky po ťažobných prácach a skrývkach neboli rekultivované.

 

§ 95

Osobitný kvalifikačný predpoklad

(1) Zamestnanci v stavebnom úrade, ktorí pripravujú rozhodnutia vo veci a stavebné súhlasy a vykonávajú procesné úkony v konaniach podľa tohto zákona, a zamestnanci, ktorí vykonávajú štátny stavebný dohľad, musia spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad.

(2) Osobitným kvalifikačným predpokladom sa rozumejú kvalifikačné predpoklady vzdelania a odbornej praxe podľa odseku 3 a súhrn teoretických vedomostí, praktických zručností a znalosti tohto zákona a súvisiacich právnych predpisov a technických predpisov. Vedomosti, zručnosti a znalosti sa overujú skúškou pred skúšobnou komisiou ministerstva.

(3) Kvalifikačnými predpokladmi vzdelania a odbornej praxe je

a) vysokoškolské vzdelanie aspoň prvého stupňa architektonické, stavebného zamerania alebo právnické a najmenej dva roky praxe vo verejnej správe v oblasti výstavby, alebo

b) úplné stredoškolské odborné vzdelanie stavebného zamerania a päť rokov praxe vo verejnej správe v oblasti výstavby.

(4) Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca na odbornú prípravu a následné vykonanie skúšky najmenej tri mesiace pred predpokladaným zaradením zamestnanca na výkon práce na stavebný úrad.

(5) Dokladom o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu je preukaz, ktorý vydá ministerstvo do troch pracovných dní odo dňa úspešného zloženia skúšky.

(6) Vedomosti, zručnosti a znalosti sa overujú každých 10 rokov zdokonaľovacou odbornou prípravou a skúškou.

(7) Ministerstvo môže rozhodnúť o mimoriadnej odbornej príprave zamestnancov, ak dôjde k podstatnej zmene v obsahu činnosti stavebných úradov. Zamestnancom, ktorí sa zúčastnili mimoriadnej odbornej prípravy, lehota podľa odseku 5 začne plynúť nanovo odo dňa skončenia mimoriadnej odbornej prípravy.

(8) Ministerstvo môže rozhodnúť, že zamestnanca, ktorý sa pri výkone práce dopustil závažných nedostatkov odbornej povahy, preskúša pred skúšobnou komisiou ministerstva; na čas do úspešného zloženia skúšky zamestnanec nemôže vykonávať činnosti, ktoré vyžadujú osobitný kvalifikačný predpoklad.

 

§ 96

Registre výstavby

(1) Registre výstavby obsahujú

a) údaje o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom využívaní, o vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach týchto pozemkov,

b) údaje o rozhodnutiach stavebných úradov o umiestnení stavby, o zmene využitia pozemkov, o stavebných povoleniach, o zmene stavby, o odstránení stavby, o kolaudačných rozhodnutiach a o zrušení takýchto rozhodnutí s vyznačením údajov o ich právoplatnosti a údaje o stavebných súhlasoch,

c) údaje o rozhodnutiach stavebných úradov a stavebnej inšpekcie o uložených sankciách s vyznačením ich právoplatnosti a vykonateľnosti a o zrušení takýchto rozhodnutí,

d) údaje o rozhodnutiach vyvlastňovacieho orgánu s vyznačením ich právoplatnosti a vykonateľnosti a o zrušení takýchto rozhodnutí,

e) identifikačné údaje o zhotoviteľoch jednotlivých stavieb.

(2) Podkladom na vklad údajov podľa odseku 2 do registrov výstavby sú rozhodnutia stavebných úradov, okresných úradov v sídle kraja, stavebnej inšpekcie, vyvlastňovacieho orgánu a ministerstva. Projektová dokumentácia stavby v textovej časti a v grafickej časti, ktorá je prílohou stavebných povolení, rozhodnutí o zmene stavby a stavebných súhlasov je súčasťou registrov výstavby v elektronickej forme.

(3) V rozsahu svojich úloh sa na informačných činnostiach podieľajú stavebné úrady, okresné úrady v sídle kraja a stavebná inšpekcia.

(4) Na registre výstavby sú pripojené registre profesijných komôr s údajmi o osobách s oprávnením.

 

§ 97

Register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb

(1) Register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb je elektronickou evidenciou záujmových združení právnických osôb, ktoré majú v predmete činnosti presadzovanie spoločenskej zodpovednosti ako predmetu verejného záujmu, ktoré majú záujem byť účastníkom v konaní, v ktorom sa nariaďuje odstránenie nepovolenej reklamnej stavby; je súčasťou informačného systému. Registrácia je dobrovoľná.

(2) Do registra podľa odseku 1 sa na základe žiadosti zapíše každý žiadateľ, ktorý preukáže, že

a) je združením právnických osôb registrovaným podľa § 20i Občianskeho zákonníka najmenej jeden rok a

b) jeho členovia vlastnia najmenej 16 000 reklamných stavieb.

(3) Žiadosť o zapísanie do registra podľa odseku 1 musí byť písomná; obsahuje

a) identifikačné údaje v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo IČO, telefonický a elektronický kontakt,

b) identifikačné údaje o predsedovi v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,

c) zoznam členov ku dňu podania žiadosti a ich identifikačné údaje v rozsahu písmena a),

d) čestné vyhlásenie o údaji o počte reklamných stavieb, ktoré vlastnia členovia.

(4) Prílohou žiadosti je výpis z registra právnických osôb; to neplatí, ak je register právnických osôb prístupný na webovom sídle registračného orgánu.

(5) Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ju doplnil a určí mu nato primeranú lehotu. Ministerstvo môže požiadať doplnenie žiadosti o preukázanie údaju o počte reklamných stavieb aj iným spôsobom ako čestným vyhlásením podľa odseku 3 písm. d). Ak žiadateľ v určenej lehote nedoplní žiadosť, k zapísaniu nedôjde a ministerstvo vráti žiadosť žiadateľovi.

(6) Zmenu zápisu v registri podľa odseku 1uskutoční ministerstvo na žiadosť záujmového združenia vlastníkov reklamných stavieb o zmenu údajov v zápise, alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu ministerstvo uskutoční zmenu zápisu v registri podľa odseku 1, ak zistí, že zapísané údaje nie sú pravdivé alebo nie sú úplné.

(7) Výmaz z registra podľa odseku 1 uskutoční ministerstvo na žiadosť záujmového združenia vlastníkov reklamných stavieb, alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu ministerstvo uskutoční výmaz z registra podľa odseku 1, ak zistí, že záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb

a) bolo zapísané na základe nepravdivých údajov alebo

b) zaniklo.

 

O r g á n y ú z e m n é h o p l á n o v a n i a

§ 98

Základné povinnosti

(1) Orgány územného plánovania sú povinné

a) obstarať územnoplánovacie podklady a obstarávať ich aktualizáciu,

b) sledovať, vyhodnocovať a evidovať údaje o území a vkladať ich do územno-technických podkladov pri ich aktualizácii,

c) obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu a sledovať a včas pripravovať jej zmeny a doplnky postupom podľa tohto zákona a každé štyri roky obstarať správu o stave územnoplánovacej dokumentácii,

d) obstarať zastavovací plán, ak je jeho obstaranie povinné (§ 29 ods. 4), alebo na základe vlastného alebo iného podnetu a sledovať aktuálnosť a účinnosť schváleného zastavovacieho plánu,

e) využívať existujúce dokumenty orgánov verejnej správy a súbory priestorových informácií týkajúce sa údajov o území na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov,

f) používať mapové podklady základného štátneho mapového diela a tematického štátneho mapového diela a podľa potreby aj vlastné účelovo vytvorené mapové podklady a využívať informačný systém geodézie, kartografie a katastra,

g) trvalo sledovať a pravidelne vyhodnocovať priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a pravidelne vyhodnocovať účinnosť a aktuálnosť regulatívov a zastavovacích podmienok,

h) utvárať podmienky na kvalitné urbanizované prostredie a podmienky na územnú súdržnosť,

i) sledovať ekologickú stabilitu a únosnosť zaťažovania územia s cieľom dosiahnuť udržateľné využívanie prírodných zdrojov a zachovanie prírodných daností územia,

j) uhrádzať náklady na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a ich zmien a doplnkov z vlastného rozpočtu a z dotácií; na tento môžu využiť aj mimorozpočtové zdroje a združené prostriedky zo spolufinancovania iným osobami na základe zmluvy.

 

§ 99

Ministerstvo

Ministerstvo

a) obstaráva, prerokúva a predkladá vláde na schválenie Koncepciu územného rozvoja Slovenska a jej zmeny a doplnky a raz za štyri roky správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska a

b) obstaráva územnotechnické podklady, udržiava ich stálu aktuálnosť, obstaráva územnoplánovacie štúdie a zabezpečuje zverejňovanie priestorových informácií týkajúcich sa územia,

c) zabezpečuje zverejňovanie informácií v informačnom systéme.

 

§ 100

Ministerstvo obrany

Ministerstvo obrany obstaráva a schvaľuje územný plán vojenského obvodu a zabezpečuje jeho uloženie.

 

§ 101

Vyšší územný celok

Vyšší územný celok

a) obstaráva a schvaľuje územný plán regiónu a jeho zmeny a doplnky,

b) vypracúva a prerokúva raz za štyri roky správu o stave územného rozvoja na svojom území,

c) obstaráva územnoplánovacie podklady,

d) udržiava územnotechnické podklady v aktuálnom stave,

e) zabezpečuje súlad územného plánu regiónu s Koncepciou územného rozvoja Slovenska,

f) oznamuje ministerstvu schválenie územnoplánovacej dokumentácie a jej aktualizáciu a poskytuje do registrov územného plánovania registračný list o obstaraných územnoplánovacích podkladoch a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu a jej zmeny a doplnky,

g) vyjadruje sa k návrhu zadania, konceptu a návrhu územného plánu obce z hľadiska súladu jeho obsahu so územným plánom regiónu,

h) vydáva územnoplánovaciu informáciu.

 

§ 102

Obec

Obec

a) obstaráva a schvaľuje územný plán obce a jeho zmeny a doplnky,

b) môže obstarávať a schvaľovať aj územný plán zóny, ak je to potrebné, a jeho zmeny a doplnky,

c) obstaráva zastavovací plán,

d) zabezpečuje súlad územného plánu obce s územným plánom regiónu a súlad územného plánu zóny a zastavovacieho plánu s územným plánom obce,

e) vypracúva a prerokúva raz za štyri roky správu o stave územného plánu obce a o stave územného plánu zóny,

f) poskytuje ministerstvu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja registračné listy o obstaraných územnoplánovacích podkladoch a o schválenej územnoplánovacej dokumentácii a jej zmenách a doplnkoch a poskytuje do registrov územného plánovania územnoplánovaciu dokumentáciu,

g) môže na čas prípravy územného plánu obce vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením stavebnú uzáveru,

h) vydáva územnoplánovaciu informáciu.

 

§ 103

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja

a) obstaráva územnoplánovacie podklady týkajúce sa územia kraja a obcí v ňom,

b) poskytuje na žiadosť územnoplánovacie informácie týkajúce územnoplánovacej dokumentácie regiónu a obcí v regióne.

 

§ 104

Odborná spôsobilosť na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

(1) Vyššie územné celky a obce sú povinné zabezpečovať odborné činnosti súvisiace s obstaraním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom osoby, ktorá je zapísaná v registri odborne spôsobilých osôb. Táto osoba však nesmie byť súčasne spracovateľom územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie, ktorej obstarávanie zabezpečuje.

(2) Ministerstvo zapíše do registra odborne spôsobilých osôb fyzickú osobu, ktorá

a) je plne spôsobilá na právne úkony,

b) je bezúhonná,

c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom programe zameranom najmä na územné plánovanie, architektúru, urbanizmus, krajinné plánovanie, krajinárstvo, prírodné vedy alebo sociológiu a najmenej tri roky praxe vo verejnej správe v činnostiach súvisiacich s obstarávaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, alebo päť rokov praxe, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom programe uvedeného zamerania, alebo sedem rokov praxe, ak má úplné stredné odborné vzdelanie stavebné, a

d) úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti.

(3) Do registra odborne spôsobilých osôb sa zapisujú údaje v rozsahu meno a priezvisko s titulmi, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, dátum skúšky, registračné číslo preukazu, dátum jeho vydania a platnosť preukazu.

(4) Dokladom o zapísaní do registra odborne spôsobilých osôb je preukaz, ktorý vydá ministerstvo.

(5) Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ani za trestný čin spáchaný v súvislosti so zabezpečením obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(6) Odborne spôsobilá osoba je povinná

a) postupovať v obstarávaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácii s odbornou starostlivosťou a chrániť oprávnené záujmy obstarávateľa,

b) postupovať v súlade s týmto zákonom a s určenou metodikou obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

c) viesť dokumentáciu o uskutočnených úkonoch, o verejnom prerokúvaní a o stanoviskách dotknutých orgánov.

(7) Odborná spôsobilosť sa overuje každých 10 rokov skúškou odbornej spôsobilosti.

(8) Ministerstvo vyčiarkne z registra odborne spôsobilých osôb toho, kto

a) písomne požiadal o vyčiarknutie,

b) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

c) prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,

d) prestal byť bezúhonným,

e) bol do registra zapísaný na základe údajov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné,

f) opakovane napriek písomnému upozorneniu ministerstva porušuje pravidlá obstarávania územnoplánovacej dokumentácie podľa tohto zákona alebo určenú metodiku,

g) nepodrobil sa overeniu úspešným zložením skúšky odbornej spôsobilosti.

 

§ 105

Odborná spôsobilosť na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

(1) Obstarávatelia sú povinní zabezpečiť spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie len osobou, ktorá má oprávnenie podľa § 49 ods. 1 na spracúvanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, (ďalej len „spracovateľ“).

(2) Spracovateľovi sú vyhradené činnosti, ktoré sú potrebné na vypracovanie problémového výkresu, analýzy získaných údajov o území, spracovanie konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie a návrhu územnoplánovacích podkladov.

(3) Spracovateľ zodpovedá za úplnosť, vecnú správnosť a pravdivosť územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Spolupracujúce osoby zodpovedajú za výsledky svojej činnosti spracovateľovi.

(4) Spracovateľ pri spracovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie je povinný

a) spracúvať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu podľa tohto zákona a podľa určenej metodiky,

b) využívať najnovšie poznatky spoločenských, prírodných a technických vied a aktuálne poznatky o stave územia a životného prostredia,

c) prizvať na spracovanie špecifických častí územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, najmä na urbanistickú koncepciu územia, na dopravnú infraštruktúru, na inžinierske siete, na hodnotenie vplyvu a na ďalšie čiastkové odborné činnosti, na ktoré nemá oprávnenie, vzdelanie alebo prax, iných odborníkov, ktorí sú oprávnení na spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov,

d) využívať územnoplánovacie podklady a iné dostupné schválené dokumenty a údaje o území a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území, na prospech a komplexnosť obsahu územnoplánovacej dokumentácie,

e) zúčastniť sa na požiadanie obce verejného zhromaždenia obyvateľov obce, aby predniesol podstatné body konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie,

f) spolupracovať s orgánom územného plánovania pri vyhodnocovaní stanovísk a pripomienok z prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.

Druhá hlava

Štátny stavebný dohľad

§ 106

Základné ustanovenia

(1) Štátnym stavebným dohľadom sa zabezpečuje ochrana verejných záujmov pri umiestňovaní, uskutočňovaní, užívaní a odstraňovaní stavieb a ich zmien, zariadení a terénnych úprav, najmä či sa

a) stavba a jej zmeny, stavebné úpravy, udržiavacie práce alebo terénne úpravy uskutočňujú podľa stavebného povolenia alebo iného rozhodnutia alebo podľa stavebného súhlasu,

b) pri uskutočňovaní dodržiavajú podmienky vyplývajúce zo stavebného povolenia alebo iného rozhodnutia alebo zo stavebného súhlasu a podľa projektu stavby overeného stavebným úradom,

c) pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú zastavovacie podmienky,

d) na stavbe nachádza stavebná dokumentácia,

e) pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú bezpečnostné, hygienické a technické predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a či ich vykonávajú fyzické osoby oprávnené na ich vykonávanie a v súlade s oprávnením,

f) pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú základné podmienky na stavby a používajú stavebné výrobky vhodné na zamýšľané použitie,

g) pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú všeobecné technické požiadavky na výstavbu a osobitné technické požiadavky na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie,

h) stavba užíva v súlade s funkčným určením a spôsobom užívania určeným v kolaudačnom rozhodnutí,

i) stavba udržiava v dobrom stavebnotechnickom stave a či zodpovedá základným požiadavkám na stavby,

j) dodržiavajú podmienky nariadených stavebných úprav a neodkladných udržiavacích prác,

k) odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a susedné stavby,

l) stavba odstránila podľa nariadenia stavebného úradu o odstránení stavby.

(2) Na obsah výkonu štátneho stavebného dohľadu a na oprávnenia zamestnancov poverených jeho výkonom sa nevzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti v štátnej správe.

 

V ý k o n š t á t n e h o s t a v e b n é h o d o h ľ a d u

§ 107

(1) Štátny stavebný dohľad vykonávajú poverení zamestnanci stavebného úradu, okresného úradu v sídle kraja a stavebnej inšpekcie. Oprávnenie na výkon štátneho stavebného dohľadu sa preukazuje preukazom vydaným prednostom stavebného úradu, prednostom okresného úradu v sídle kraja, prednostom stavebného inšpektorátu; ak ide o špeciálny stavebný úrad, vydaným oprávnenou osobou podľa vnútorných predpisov.

(2) Osoby podľa odseku 1 sú oprávnené s upovedomením vlastníka vstupovať na pozemok a s upovedomením stavbyvedúceho na stavbu a na stavenisko, ak plnia úlohy vyplývajúce z úloh štátneho stavebného dohľadu. V ich sprievode môžu vstupovať na pozemok, na stavbu a na stavenisko aj znalci a iné prizvané osoby nevyhnutné na plnenie úloh štátneho stavebného dohľadu.

(3) Na miestnu obhliadku môžu na pozemok a na stavbu vstupovať v prítomnosti vlastníka alebo stavbyvedúceho a v sprievode zamestnanca stavebného úradu aj predvolané osoby, najmä ostatní účastníci konania, zúčastnené osoby, zástupcovia verejnosti a zamestnanci dotknutých orgánov. Tieto osoby preukazujú oprávnenie na vstup predvolaním.

(4) Vlastník stavby a stavbyvedúci sú povinní umožniť osobám uvedeným v odsekoch 1 až 3 vstupovať na pozemok, na stavbu a na stavenisko, nazerať do overeného projekt stavby a do vykonávacieho projektu a utvárať podmienky na splnenie účelu vstupu.

(5) Ak sú ohrozené životy alebo zdravie ľudí alebo zvierat alebo hrozí poškodenie životného prostredia, môžu osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 v nevyhnutnom rozsahu, na vlastnú zodpovednosť a na nevyhnutný čas vstúpiť na pozemok, na stavbu alebo na stavenisko aj bez upovedomenia vlastníka alebo stavbyvedúceho na záchranu ľudí alebo zvierat alebo na odstránenie hroziacej škody. O tom musia upovedomiť vlastníka a stavbyvedúceho dodatočne.

(6) Osoby oprávnené na vstup na pozemok, na stavbu alebo na stavenisko sú povinné počínať si tak, aby neohrozili svoj život a zdravie, ani životy a zdravie iných osôb a aby nespôsobili škodu na pozemku alebo na stavbe. Ak došlo k poškodeniu pozemku alebo stavby, stavebný úrad zabezpečí uvedenie do pôvodného stavu a náhradu škody.

(7) Špeciálne stavebné úrady uskutočňujú štátny stavebný dohľad na stavbách, voči ktorým majú pôsobnosť stavebného úradu.

 

§ 108

(1) Ak sa pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závada, zamestnanec poverený výkonom štátneho stavebného dohľadu vyzve podľa povahy veci vlastníka stavby, stavebníka, stavbyvedúceho, osobu oprávnenú na výkon stavebného dozoru alebo inú osobu, aby v určenej primeranej lehote urobili nápravu, alebo upozorní iný správny orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.

(2) Ak vyzvaná osoba nedbá na výzvu, stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát nariadi urobiť nápravu a ak je to nevyhnutné na ochranu života a zdravia alebo životného prostredia, rozhodne o zastavení ďalšieho uskutočňovania stavby alebo len niektorých stavebných prác a nariadi vykonanie opatrení na ochranu stavby a staveniska. Odvolaniu proti takémuto rozhodnutiu možno odňať odkladný účinok. Pokračovať v prerušených stavebných prácach alebo prerušenom uskutočňovaní stavby možno len so súhlasom stavebného úradu alebo stavebného inšpektorátu po kontrolnej prehliadke vykonanej nápravy.

(3) V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uložiť aj povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky na životné prostredie na prípustnú mieru.

(4) Ak sa pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistí neodstrániteľná závada na stavbe, ktorá bráni pokračovať v stavebných prácach, stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát rozhodne zastaviť ďalšie uskutočňovanie stavby, určí opatrenia na ochranu stavby a staveniska a uloží vlastníkovi stavby, aby v určenej primeranej lehote podal návrh na zmenu stavby pred dokončením. Ak je neodstrániteľná závada takého charakteru, že nemožno pokračovať v uskutočňovaní stavby ani nemožno povoliť zmenu stavby pred dokončením, stavebný úrad nariadi stavbu odstrániť.

(5) Ak sa pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolená stavba alebo jej časť, stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát nariadi stavebníkovi a zhotoviteľovi stavby zastaviť ďalšie uskutočňovanie stavby, určí opatrenia na ochranu stavby a staveniska. Ak stavebník neodstráni v určenej lehote nepovolenú stavbu, okresný úrad v sídle kraja nariadi vykonať odstránenie nepovolenej stavby alebo podá návrh na uskutočnenie dražby nepovolenej stavby. Vydražiteľ je povinný na vlastné náklady vydraženú nepovolenú stavbu odstrániť.

(6) Ak vlastník stavby napriek vykonateľnosti rozhodnutia podľa odseku 4 nezastaví stavebné práce alebo podľa odseku 5, stavebný úrad rozhodne na náklady vlastníka stavby o uzavretí staveniska a uzamknutí jeho vstupu a vjazdu, o zadržaní a uskladnení stavebných mechanizmov a ostatných zariadení nachádzajúcich sa na stavbe a stavebného materiálu uloženého na stavenisku alebo na stavbe a o zabezpečení strážnej služby na zabránenie vstupu osôb, ktoré vykonávajú stavebné práce, až do vykonania nariadenia okresného úradu v sídle kraja podľa odseku 4. Stavebný úrad oznámi rozhodnutie o uzavretí stavby stavebnému inšpektorátu, inšpekcii práce a živnostenskému úradu, v ktorého registri je zapísaný zhotoviteľ stavby.

(7) Ak je pri výkone štátneho stavebného dohľadu podozrenie z použitia nevhodných stavebných výrobkov alebo z vykonania stavebných prác v rozpore s technickými predpismi, s návodmi výrobcov stavebných výrobkov alebo so zaužívanými technologickými postupmi, stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát zabezpečí na náklad dodávateľa stavebných výrobkov alebo stavebných prác odobratie vzorky na vykonanie kontrolnej skúšky alebo na vyhotovenie znaleckého posudku.

(8) Ak sa pri výkone štátneho stavebného dohľadu pri užívaní stavby zistí, že projektová dokumentácia nebola vôbec vyhotovená, alebo sa nezachovala alebo nie je v náležitom stave, stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby v určenej primeranej lehote obstaral dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby, alebo ak to nie je nevyhnutné alebo ide o jednoduchú stavbu, aby obstaral zjednodušenú dokumentáciu. Jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie vlastník stavby odovzdá do registratúry stavebného úradu a druhé overené stavebným úradom uchováva.

(9) Ak stavebník alebo vlastník stavby napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení uskutočňovania stavby a nariadeným opatreniam podľa odseku 6 pokračuje v uskutočňovaní stavby, stavebný úrad oznámi vec orgánom činným v trestnom konaní.

 

§ 109

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) neoprávnene vnikne na stavenisko alebo na stavbu, alebo sa na stavenisku alebo na stavbe neoprávnene zdržiava napriek výzve stavbyvedúceho na ich opustenie,

b) odstráni, poškodí, zničí alebo urobí nefunkčným označenie stavby alebo uzavretie staveniska, alebo reklamnú stavbu alebo reklamné zariadenie.

(2) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) uskutočňuje bez stavebného súhlasu alebo v rozpore s ním stavbu, zmenu stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, na ktorých uskutočnenie je potrebný stavebný súhlas,

b) začne stavebné práce pred právoplatnosťou rozhodnutia stavebného úradu, alebo pred doručením stavebného súhlasu,

c) uskutočňuje jednoduchú stavbu pre seba svojpomocou bez osoby oprávnenej na výkon stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby,

d) uskutočňuje bez povolenia stavebného úradu terénne úpravy, na ktoré je potrebné takéto povolenie,

e) predlžuje napriek výzve stavebného úradu a bez vážneho dôvodu dokončenie stavby v lehote určenej v stavebnom povolení alebo v stavebnom súhlase,

f) nezabezpečí, aby počas uskutočňovania stavby svojpomocou bola na stavbe stavebná dokumentácia,

g) neodstráni v určenej primeranej lehote nedostatky zistené pri štátnom stavebnom dohľade,

h) nezabezpečí stavenisko a jeho zariadenia podľa tohto zákona,

i) nevyzve autora umeleckého diela alebo držiteľa majetkových práv k umeleckému dielu na spoluprácu.

(3) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) užíva alebo umožní užívať inému jednoduchú stavbu na iný účel než je uvedené v stavebnom súhlase,

b) užíva stavbu alebo umožní inému užívať stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím,

c) užíva alebo umožní užívať inému bez povolenia stavebného úradu stavbu pred jej kolaudáciou alebo pred právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia,

d) odstráni jednoduchú stavbu bez ohlásenia,

e) nepredloží v určenej lehote návrh na začatie konania o povolenie nevyhnutných stavebných úprav, alebo nevykoná nariadené neodkladné stavebné úpravy nariadené stavebným úradom,

f) neudržiava stavbu v riadnom stave napriek výzve stavebného úradu,

g) neodstráni v určenej primeranej lehote jednoduchú stavbu, ktorej odstránenie nariadil stavebný úrad,

h) nepredložil v určenej lehote energetický certifikát kolaudovanej nebytovej budovy,

i) neuchováva overený projekt stavby alebo dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby alebo ju neodovzdá novému vlastníkovi,

j) neobstará dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby alebo zjednodušenú dokumentáciu, ak obstaranie nariadil stavebný úrad,

k) bráni bez právneho dôvodu užívanie vlastníkovi drobnej stavby alebo zariadenia, ktoré je súčasťou stavby, je v stavbe alebo na stavbe na základe stavebného povolenia, stavebného súhlasu alebo oprávnenia na uskutočnenie stavby.

(4) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) uskutočňuje bez rozhodnutia stavebného úradu alebo v rozpore s ním stavbu, zmenu stavby alebo stavebné úpravy alebo odstráni stavbu,

b) nevykoná na stavbe stavebné úpravy alebo na pozemku opatrenie uložené pri štátnom stavebnom dohľade,

c) nezabezpečí, aby zhotoviteľom stavby bola osoba s príslušným oprávnením,

d) nerešpektuje nariadený zákaz pokračovať v uskutočňovaní stavby alebo v odstraňovaní stavby.

(5) Priestupku sa dopustí ten, kto

c) neudržiava stavbu napriek výzve stavebného úradu v súlade so základnými požiadavkami na stavby a jej stav ohrozuje zdravie jej užívateľov alebo návštevníkov a bezpečnosť a životné prostredie v okolí stavby,

d) uskutoční zmenu stavby alebo zmenu v užívaní stavby bez povolenia alebo v rozpore s povolením stavebného úradu,

e) nevykoná v určenej lehote zabezpečovacie práce na stavbe alebo vypratanie stavby nariadené stavebným úradom,

f) odstráni stavbu bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním.

(6) Priestupku sa dopustí stavebník, ktorý

a) uskutočňuje bez rozhodnutia stavebného úradu stavbu alebo zmenu stavby v chránenom území alebo v ochrannom pásme, alebo na pozemku, ktorý je vylúčený zo zastavania, alebo na pozemku, ktorý nie je stavebný pozemkom, najmä na poľnohospodárskej pôde alebo na lesnom pozemku,

b) nevykoná pri uskutočňovaní stavby alebo zmeny stavby neodkladné stavebné úpravy, statické zabezpečenie alebo iné zabezpečovacie opatrenie uložené pri štátnom stavebnom dohľade, ak stavba bez ich vykonania ohrozuje život alebo zdravie ľudí alebo zvierat, alebo poškodzuje životné prostredie,

c) nerešpektuje nariadený zákaz pokračovať v uskutočňovaní stavby a neuposlúchne výzvu podať v určenej primeranej lehote návrh na povolenie zmeny stavby alebo na odstránenie stavby.

(7) Priestupku sa dopustí ten, kto uskutočňuje , umiestňuje, pripevňuje alebo užíva

a) reklamnú stavbu bez označenia a v lehote určenej orgánom štátneho stavebného dohľadu nezabezpečí označenie reklamnej stavby,

b) reklamnú stavbu s najväčšou informačnou plochou viac ako 20 m2 bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním,

c) reklamnú stavbu s najväčšou informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2 bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,

d) reklamné zariadenie s najväčšou informačnou plochou od 1,2 m2 do 3 m2 bez stavebného súhlasu alebo v rozpore s ním.

(8) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 500 eur, za priestupok podľa odseku 2 možno uložiť pokutu do 3 000 eur, za priestupok podľa odseku 3 možno uložiť pokutu do 10 000 eur, za priestupok podľa odseku 4 možno uložiť pokutu do 50 000 eur, za priestupok podľa odseku 5 pokutu do 150 000 eur a za priestupok podľa odseku 6 pokutu do 300 000 eur.

(9) Za priestupok podľa odseku 7 písm. a) možno uložiť pokutu do 50 eur, za priestupok podľa odseku 7 písm. b) možno uložiť pokutu do 450 eur, za priestupok podľa odseku 7 písm. c) možno uložiť pokutu do 250 eur a za priestupok podľa odseku 7 písm. d) možno uložiť pokutu do 150 eur.

(10) Ak napriek právoplatne uloženej pokute páchateľ priestupku pokračuje v konaní, ktoré je priestupkom podľa odsekov 2 až 6, alebo neodstráni závadný stav alebo do troch rokov sa dopustí rovnakého priestupku, možno uložiť pokutu do dvojnásobku hornej hranice pokuty.

(11) Príslušným správnym orgánom je stavebný úrad a stavebný inšpektorát.

(12) V blokovom konaní môže pokutu za priestupky podľa odseku 1 uložiť aj obec, obecná polícia a orgán Policajného zboru. V blokovom konaní možno uložiť za priestupky podľa odseku 1 pokutu do 200 eur. Priestupky podľa odsekov 2 až 7 nemožno prejednávať v blokovom konaní. Na prejednávanie priestupkov sa nepoužije rozkazné konanie.

(13) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch12).

 

§ 110

Poriadkové opatrenia

(1) Oprávnený zamestnanec je pri výkone štátneho stavebného dohľadu oprávnený uložiť poriadkovú pokutu do 500 eur stavebníkovi, ktorý uskutočňuje stavbu svojpomocou, ak

a) neumožní bez vážneho dôvodu vstup na stavebný pozemok, na stavbu alebo na stavenisko alebo ich neoprávnene vykáže,

b) neposkytne nevyhnutnú súčinnosť, najmä neposkytne

1. overený projekt stavby, stavebný denník, stavebné povolenie alebo inú súčasť stavebnej dokumentácie, ktoré je povinný mať na stavbe alebo na stavenisku,

2. doklady o vhodnosti stavebných výrobkov na zamýšľané použitie a o ich nadobudnutí, aby bolo možné vysledovať ich pôvod alebo miesto sprístupnenia na trhu,

3. doklady o kvalifikácii alebo oprávnení osôb vykonávajúcich na stavbe stavebné práce alebo iné odborné činnosti, alebo stavebný dozor.

(2) Ak pokuta podľa odseku 1 neviedla k náprave a nedostatok pretrváva, možno uložiť pokutu aj opakovane.

(3) Ten, kto poriadkovú pokutu uložil, ju môže znížiť alebo odpustiť, ak došlo k okamžitej náprave alebo k inej poľahčujúcej okolnosti.

(4) Popri pokute možno zadržať a odovzdať stavebnému úradu alebo stavebnému inšpektorátu doklad o kvalifikácii alebo o oprávnení, ak je to nevyhnutné na zabránenie pokračovať v činnosti, ktorá ohrozuje bezpečnosť ľudí alebo riadne uskutočňovanie stavby. Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát bezodkladne upovedomí o zadržaní dokladu orgán, ktorý ho vydal, spolu s oznámením dôvodu zadržania.

§ 111

Správne delikty

(1) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu do 5 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ak ako zhotoviteľ stavby alebo ako stavebník

a) uskutoční drobnú stavbu alebo jednoduchú stavbu, stavebné úpravy, udržiavacie práce alebo terénne úpravy bez rozhodnutia stavebného úradu alebo bez stavebného súhlasu alebo v rozpore s nimi,

b) umiestni alebo užíva zariadenie bez rozhodnutia stavebného úradu alebo stavebného súhlasu,

c) nepredloží stavebnému úradu energetický certifikát nebytovej budovy v určenej lehote,

d) nezabezpečí na vedenie stavby stavbyvedúceho s oprávnením,

e) nezabezpečí geodetické činnosti na stavbe geodetom s oprávnením,

f) nezabezpečí osobné ochranné prostriedky zamestnancom na základe výzvy koordinátora bezpečnosti práce alebo orgánu štátneho stavebného dohľadu,

g) nesplní výzvu alebo neurobí opatrenie na stavbe nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru alebo odborného dozoru nad vyhradenými zariadeniami,

h) umožní vstup cudzej osoby na stavenisko alebo na stavbu, maloletým osobám a zvieratám, alebo takéto osoby a osoby pod vplyvom návykovej látky alebo liečivo bezodkladne nevykáže zo staveniska a zo stavby,

i) neudržiava na stavenisku poriadok a čistotu, najmä správne uloženie a uskladnenie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a odvoz alebo inú likvidáciu odpadu zo staveniska,

j) nerešpektuje pokyny stavbyvedúceho týkajúce sa organizácie, koordinácie a harmonogramu uskutočňovania stavebných prác,

k) nezabezpečí, aby na stavenisku bola po celý čas uskutočňovania stavby stavebná dokumentácia a aby bola kompletná,

l) neudržiava drobnú stavbu alebo jednoduchú stavbu alebo pozemok, najmä neuskutoční potrebné udržiavacie práce alebo základnú údržbu pozemku,

m) nevyzve autora umeleckého diela alebo držiteľa majetkových práv k umeleckému dielu na spoluprácu.

(2) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 5 000 eur do 30 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ak ako zhotoviteľ stavby alebo ako stavebník

a) uskutočňuje stavbu, jej zmenu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy bez rozhodnutia stavebného úradu alebo v rozpore s ním,

b) uskutočňuje stavbu bez oprávnenia alebo mimo rozsah svojho oprávnenia,

c) neudržiava stavbu napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozor alebo odborného dozoru nad vyhradenými zariadeniami v súlade so základnými požiadavkami na stavbu, s kolaudačným rozhodnutím alebo s určeným spôsobom využitia,

d) odstráni stavbu bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním,

e) neodstráni stavbu na základe nariadenia stavebného úradu alebo dočasnú stavbu po uplynutí času, na ktorú bola povolená alebo určená vrátane zariadenia staveniska,

f) neoznámi alebo nezabezpečí oznámenie niektorej fázy uskutočňovania stavby stavebnému úradu podľa stavebného povolenia, alebo nevyčká na kontrolnú prehliadku a pokračuje v uskutočňovaní stavby,

g) neuskutočňuje stavbu podľa vykonávacieho projektu, podmienok stavebného povolenia, technických predpisov a technologických postupov, ktoré sa vzťahujú na stavebné práce,

h) použije stavebný výrobok, ktorý nie je vhodný na zamýšľané použitie, alebo zabuduje alebo inak použije stavebný výrobok v rozpore s návodom výrobcu, ak tým ohrozí niektorú základnú požiadavku na stavbu,

i) umožní, aby stavebné práce alebo iné odborné činnosti vo výstavbe uskutočňovali osoby, ktoré nemajú potrebnú odbornú spôsobilosť, zdravotnú schopnosť alebo povolenie orgánu verejnej správy, ak to môže mať vplyv na bezpečnosť alebo zdravie iných osôb alebo na niektorú základnú požiadavku na stavby,

j) predlžuje lehotu výstavby podľa stavebného povolenia bez vážneho dôvodu, ak tým zhoršuje životné prostredie alebo ohrozuje, obťažuje alebo obmedzuje okolie stavby, najmä susedné stavby,

k) neodstráni dočasné stavby zariadenia staveniska a stavebný odpad po skončení výstavby.

(3) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 30 000 eur do 150 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ak ako zhotoviteľ stavby alebo ako stavebník

a) uskutočňuje stavbu, zmenu stavby alebo terénne úpravy bez rozhodnutia stavebného úradu alebo v rozpore s ním alebo na pozemku, ktorý nie je stavebným pozemkom,

b) neudržiava napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu stavbu do takej miery, že stavba ohrozuje životy alebo zdravie ľudí zrútením stavebnej konštrukcie alebo emisiami z jej prevádzky,

c) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním alebo umožní takéto užívanie inej osobe pred kolaudáciou,

d) neuskutoční bez vážneho dôvodu neodkladné zabezpečovacie práce nariadené stavebným úradom alebo nariadené vypratanie stavby alebo odstránenie stavby hroziacej zrútením.

(4) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá uskutočňuje alebo užíva

a) reklamnú stavbu bez označenia a v lehote určenej orgánom štátneho stavebného dohľadu nezabezpečí označenie reklamnej stavby pokutu 50 eur,

b) reklamnú stavbu s najväčšou informačnou plochou viac ako 20 m2 bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním pokutu 450 eur,

c) reklamnú stavbu s najväčšou informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2 bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu 250 eur,

d) reklamné zariadenie s najväčšou informačnou plochou od 1,2 m2 do 3 m2 bez stavebného súhlasu alebo v rozpore s ním pokutu 150 eur.

(5) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu do 1 000 eur osobe oprávnenej na výkon stavebného dozoru, ktorá

a) pripustí, aby postup stavebných prác nebol v súlade s overeným projektom stavby alebo projektom ohlasovanej stavby a s podmienkami stavebného povolenia alebo stavebného súhlasu, s technickými predpismi alebo zaužívanými postupmi,

b) neskontroloval inštaláciu a prevádzku technických zariadení na stavbe, ak sa to negatívne prejavuje na prevádzke alebo na užívaní stavby na určený účel,

c) neskontroloval skutočný rozsah a kvalitu dodaných stavebných výrobkov a neosvedčil svojím podpisom správnosť ich dodania, ak tým došlo k zámene stavebných výrobkov, k použitiu nevhodných stavebných výrobkov alebo k početným alebo kvalitatívnym rozdielom,

d) nesleduje vedenie stavebného denníka alebo záznamu o stavbe, ak to spôsobí jeho stratu, poškodenie, falšovanie, nepravdivý zápis alebo zápis od osoby, ktorá nie je oprávnená na zápis,

e) neskontroloval vecnú správnosť a úplnosť dokladov, ktoré sú podkladom na fakturovanie stavebných prác a stavebných výrobkov a ich súlad s podmienkami zmlúv.

(6) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur osobe oprávnenej na výkon stavebného dozoru, ktorá

a) neskontrolovala odborné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a vhodnosť ich používania na uskutočňovanie stavby, ak tým vznikla škoda alebo úraz,

b) neskontrolovala, či je zaručená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ak to malo za následok pracovný úraz,

c) neprerokovala bezodkladne zistené nezhody a iné nedostatky v uskutočňovaní stavby podľa ich druhu s projektantom alebo netrvala na ich odstránení podľa pokynu projektanta, ak tým vznikla škoda alebo stavebné práce navyše,

d) nenariadila okamžité prerušenie stavebných prác, ak zistí, že sa uskutočňujú v rozpore s podmienkami stavebného povolenia alebo stavebného súhlasu , s overeným projektom stavby alebo vykonávacím projektom, s bezpečnostnými alebo technickými predpismi, s návodmi výrobcov stavebných výrobkov alebo s technologickými postupmi a bezprostredne hrozí vznik škody alebo je ohrozené zdravie ľudí, alebo zastavenie bezodkladne neoznámil stavebnému úradu alebo nezaznamenal v stavebnom denníku alebo v zázname o stavbe,

e) odsúhlasila zmeny na stavbe, ktoré zhoršujú parametre podstatných vlastností stavby, alebo zmeny, ktoré vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu alebo stavebný súhlas, alebo odsúhlasené zmeny nezaznamenal v stavebnom denníku alebo v zázname o stavbe.

(7) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu do 1 000 eur osobe oprávnenej na výkon stavebno-technického dozoru, ktorá

a) neusledovala súlad postupu uskutočňovania stavby s overeným projektom stavby a vykonávacím projektom stavby a s podmienkami stavebného povolenia, so stavebnými predpismi a so slovenskými technickými normami,

b) neskontrolovala inštaláciu a prevádzku technických zariadení a prevádzkových zariadení na stavbe, ak to má za následok vznik škody, stavebných prác navyše, nefunkčnosť inštalovaných zariadení alebo ohrozenie bezpečnosti ľudí,

c) neskontrolovala odborné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavbe, ak tým vznikla škoda alebo úraz,

d) nesledovala vedenie stavebného denníka, ak tým došlo k strate, k poškodeniu alebo k neoprávneným zápisom,

e) nezúčastnila sa bez vážneho dôvodu na kontrolnej prehliadke uskutočnenej na základe podmienok stavebného povolenia alebo zvolaných stavebným úradom v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu alebo sa nepodieľa na vyhotovení zápisnice pre stavebný úrad a pre stavebnú dokumentáciu.

(8) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur osobe oprávnenej na výkon stavebno-technického dozoru, ktorá

a) neskontrolovala, či je zaručená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, alebo nespolupracovala s koordinátorom bezpečnosti pri práci, ak tým došlo ku škode alebo k úrazu,

b) neprerokovala bezodkladne zistené nezhody a iné nedostatky v uskutočňovaní stavby podľa druhu so stavbyvedúcim, generálnym projektantom alebo projektantom nosných konštrukcií alebo koordinátorom bezpečnosti práce alebo netrvala na ich odstránení, ak tým došlo ku škode, k pracovnému úrazu, k stavebným prácam navyše alebo k ohrozeniu bezpečnosti osôb,

c) nenariadila okamžité prerušenie stavebných prác, ak zistila, že sa uskutočňujú v rozpore s podmienkami stavebného povolenia, s overeným projektom stavby alebo s vykonávacím projektom, s bezpečnostnými, hygienickými alebo technickými predpismi, s návodmi výrobcov stavebných výrobkov alebo s technologickými postupmi a bezprostredne hrozí vznik škody alebo je ohrozené zdravie osôb, alebo prerušenie stavebných prác bezodkladne neoznámila stavebnému úradu alebo nezaznamenala v stavebnom denníku,

d) neskontrolovala, či všetky zmeny projektu stavby alebo vykonávacieho projektu navrhnutí zhotoviteľom stavby alebo stavebníkom, boli odsúhlasené projektantom ešte pred ich uskutočnením a ak ide o vyhradenú stavbu, posúdené kontrolným statikom, ak tým došlo k prácam navyše, ku škode, k úrazu, k znehodnoteniu nálezu, k prerušeniu alebo zastaveniu uskutočňovania stavby pri výkone štátneho stavebného dohľadu alebo k inej ujme stavebníka,

e) nevykonala záverečnú prehliadku stavby alebo nevypracoval odborný posudok o spôsobilosti užívať stavbu, ak tým došlo k omeškaniu stavebníka, ku vzniku škody alebo k neskolaudovaniu stavby.

(9) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu do 1 000 eur stavbyvedúcemu, ktorý

a) neurčil poradie stavebných prác a súvisiacich odborných činností na stavbe a neskoordinoval stavebné práce zhotoviteľa stavby a jeho zmluvných dodávateľov, ak tým vznikol chaos na stavbe, časové prestoje, nesúlad v nadväznosti stavebných prác alebo k nedodržiavaniu harmonogramu výstavby,

b) neurčil začatie a skončenie jednotlivých fáz uskutočňovania stavby alebo nedohodol so zhotoviteľom stavby a s osobou oprávnenou na výkon stavebnotechnického dozoru harmonogram uskutočňovania stavby, ak tým vzniká nesúlad nadväznosti stavebných prác a k omeškaniu výstavby,

c) nevydal pokyny týkajúce sa času a spôsobu uskutočňovania stavebných prác v závislosti od poveternostných podmienok, zásobovania stavebnými výrobkami a rozvrhom práce zamestnancov zhotoviteľa stavby a jeho zmluvných dodávateľov,

d) nekoordinoval dodávky stavebných výrobkov na stavenisko a odvoz odpadu zo stavby a zo staveniska,

e) nepreberá dodávky stavebných výrobkov alebo nekontroluje alebo neuchováva doklady o ich vhodnosti na zamýšľané použitie,

f) nevedie stavebný denník alebo ho vedie tak, že dôjde k jeho krádeži, poškodeniu, znehodnoteniu alebo neoprávneným zápisom, alebo nevykonáva v ňom potrebné zápisy alebo neumožní zápis oprávneným osobám,

g) nevykázal zo staveniska alebo zo stavby osobu, ktorá nie je účastná na uskutočňovaní stavby, na výkone iných odborných činností vo výstavbe, štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru alebo odborného dozoru nad vyhradenými zariadeniami,

h) nevykázal zo staveniska alebo zo stavby osobu, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo liečiva.

(10) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur stavbyvedúcemu, ktorý

a) neurčil miesto a spôsob uloženia stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a umiestnenie a pripojenie zariadení staveniska na inžinierske siete,

b) neorganizuje pohyb osôb, stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov po stavenisku a príjazd k stavbe,

c) nenariadil okamžité prerušenie stavebných prác alebo iných činností, ak sa na stavenisku alebo na stavbe zistil nález munície alebo kostrové pozostatky alebo neoznámil nález polícii, alebo zistil archeologický nález a neoznámil ho stavebnému úradu, alebo nespravoval sa pokynmi polície, stavebného úradu alebo pamiatkového úradu,

d) nezabezpečil spojenie s integrovaným záchranným systémom na zabezpečenie zdravotnej záchrannej služby a hasičského zásahu.

(11) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu do 3 000 eur tomu, kto uskutočňuje vyhradené činnosti vo výstavbe bez oprávnenia, s neplatným oprávnením, alebo po tom, čo mu bolo oprávnenie odňaté orgánom verejnej správy, ktorý ho vydal, alebo zadržané orgánom štátneho stavebného dohľadu, inšpekciou práce alebo orgánom Policajného zboru.

(12) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur vlastníkovi dopravnej infraštruktúry alebo vlastníkovi inžinierskej siete, ktorý nevedie dokumentáciu alebo nespolupracuje na územnoplánovacej činnosti alebo na projektovej činnosti podľa tohto zákona.

(13) Stavebný úrad alebo stavebný inšpektorát uloží pokutu od 5 000 do 30 000 eur vlastníkovi inžinierskych sietí, ktorý dodáva vodu alebo elektrickú energiu na stavenisko pred právoplatnosťou stavebného povolenia, alebo neuposlúchne nariadenie orgánu štátneho stavebného dohľadu na okamžité zastavenie prívodu vody alebo elektrickej energie na stavenisko nepovolenej stavby, alebo obnoví dodávku vody alebo elektrickej energie na stavenisko bez nariadenia stavebného úradu na odstránenie nepovolenej stavby alebo stavebnej úpravy.

(14) V konaní o uloženie pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť porušenia povinností, na dĺžku protiprávneho stavu a na nápravu zisteného porušenia a odstránenia jeho následkov. Popri pokute je správny orgán oprávnený zadržať neplatné alebo neoprávnene použité osvedčenie, preukaz, pečiatku alebo iný doklad o oprávnení a zadržaný doklad je povinný bezodkladne odovzdať orgánu, ktorý ho vydal, spolu s oznámením dôvodu zadržania.

(15) Ak sa neodstránil protiprávny stav alebo ak nedošlo k náprave ani po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, alebo ak došlo k opakovaniu, možno uložiť pokutu v dvojnásobnej výške rozpätia.

(16) Konanie o uloženie pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa o ňom dozvedel príslušný správny orgán, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(17) Ak ide o správny delikt na vyhradenej stavbe alebo na stavbe, ktorej povolenie si vyhradilo ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja, správnym orgánom príslušným na uloženie pokuty je tento orgán.

(18) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

 

Tretia hlava

Konania

§ 112

Základné ustanovenie

(1) Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecná úprava správneho konania13), ak ďalej nie je ustanovené inak.

13) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

(2) Všeobecná úprava správneho konania sa nevzťahuje

a) na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a ich zmien a doplnkov,

b) na schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie, správ o stave územnoplánovacej dokumentácie a smerníc pre zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie,

c) na ohlasovanie a vydávanie stavebného súhlasu,

d) na vydávanie územnoplánovacej informácie,

e) na poskytovanie údajov z dokumentácie vlastníkov dopravnej infraštruktúry a vlastníkov inžinierskych sietí,

f) na rozhodovanie ministerstva a okresného úradu v sídle kraja o zmene príslušnosti stavebného úradu,

g) na vydávanie stanovísk v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie,

h) na vydávanie záväzných stanovísk v konaniach podľa tohto zákona,

i) na rozhodovanie obce o návrhu na obstaranie návrhu zastavovacieho plánu.

(3) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

(4) Miestna príslušnosť stavebného úradu ako správneho orgánu sa spravuje miestom stavby.

(5) V konaniach podľa tohto zákona nemožno podať ohlásenie, návrh na začatie konania a odvolanie ústne do zápisnice.

 

§ 113

Účastníci

(1) Všetky procesné práva a povinnosti v konaní má len navrhovateľ. Ostatní účastníci majú v konaní procesné práva a povinnosti v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo na plnenie uložených povinností, ak môžu byť priamo dotknuté rozhodnutím vo veci.

(2) Projektant je účastníkom, v ktorom je prílohou návrhu na začatie konania projektová dokumentácia, a to v časti konania týkajúcej sa obsahu a náležitostí projektovej dokumentácie.

(3) Osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru alebo kvalifikovaná osoba je účastníkom, v ktorom sa

a) povoľuje uskutočnenie stavby alebo zmena stavby svojpomocou,

b) kolauduje stavba alebo zmena stavby uskutočnenej svojpomocou,

c) nariaďuje vykonanie nevyhnutných úprav stavby alebo odstránenie stavby svojpomocou,

a to v časti konania týkajúcej sa rozsahu a podmienok vykonávania stavebného dozoru.

(4) Zainteresovaná verejnosť je účastníkom alebo zúčastnenou osobou v rozsahu, v akom tak ustanovujú predpisy o životnom prostredí.

(1) Osoba oprávnená z vecného bremena je účastníkom, ak sa konanie týka stavby alebo pozemku zaťažených vecným bremenom a jej práva, právom chránené záujmy alebo uložené povinnosti môžu byť rozhodnutím vo veci priamo dotknuté.

(2) Účastníkmi v konaní týkajúcom sa budovy nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov, ak nie sú stavebníkom.

(3) Účastníkmi v konaní týkajúcom sa reklamnej stavby nie sú ich vlastníci a nájomcovia, ak nie sú stavebníkom.

(4) Na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom nie je potrebný súhlas účastníkov, ktorí nie sú spolunavrhovateľmi.

(5) Ak navrhovateľ alebo iný účastník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, v konaní sa pokračuje s dedičom alebo s právnym nástupcom; to neplatí v konaní o priestupku a v konaní o správnom delikte, ak sa týka fyzickej osoby-podnikateľa, ani ak ide o účastníkov podľa odsekov 2 až 4.

(6) Účastníci uvedení v odsekoch 2 a 3 môžu podať odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu len so súhlasom navrhovateľa, alebo ak podal odvolanie aj navrhovateľ. Ak navrhovateľ odvolal súhlas s podaním odvolania alebo vzal svoje odvolanie späť skôr, než odvolací orgán o ňom rozhodol, postupuje sa ďalej, ako keby účastník podľa odsekov 2 a 3 odvolanie nepodal.

 

§ 114

Zúčastnené osoby

(1) V konaniach týkajúcich sa umiestnenia, povolenia, zmeny alebo odstránenia vyhradenej stavby alebo inej stavby v zastavanom území, ktorá je predmetom záujmu verejnosti, je zúčastnenou osobou14), ak nie je účastníkom,

a) občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, občianskych práv, životného prostredia alebo iného predmetu verejného záujmu, ktoré je registrované ako občianske združenie najmenej jeden rok, ak sa písomne prihlási správnemu orgánu do siedmych pracovných dní odo dňa zverejnenia upovedomenia o začatí konania; v prihláške uvedie názov občianskeho združenia a meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a funkciu osoby, ktorá bude v konaní vystupovať za občianske združenie,

b) petičný výbor, ktorý zastupuje najmenej 30 % obyvateľov obce alebo časti obce, na ktorých môže mať umiestňovaná, povoľovaná alebo odstraňovaná stavba priamy vplyv alebo môže ohroziť ich práva, právom chránené záujmy alebo plnenie uložených povinností, ak sa písomne prihlási správnemu orgánu do siedmych pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia o začatí konania; v prihláške uvedie mená a priezviská, dátum a miesto narodenia členov petičného výboru a pripojí petíciu s podpismi.

(2) Správny orgán je povinný na úradnej tabuli a na webovom sídle do troch pracovných dní od začatia konania zverejniť výzvu s týmito údajmi: deň začatia konania, druh konania, predmet konania, spisové číslo, meno a priezvisko stavebníka a výzvu na prihlásenie sa ďalších účastníkov alebo ako zúčastnenej osoby a informáciu kde a kedy možno nahliadnuť do projektu stavby. Zverejnené údaje musia byť na úradnej tabuli a na webovom sídle najmenej 15 dní. Ak je návrh na začatie konania úplný už pri podaní alebo v lehote troch pracovných dní, možno zverejnenie výzvy spojiť s upovedomením o začatí konania.

(3) Vo zverejnenej výzve podľa odseku 2 sa uvedie aj dokedy a kam treba podať žiadosť o účasť zúčastnenej osoby v konaní; v tomto prípade sa musia zverejňované údaje zverejniť aj iným vhodným spôsobom obvyklým v obci alebo v časti obce, ktorej sa predmet konania týka.

§ 115

Dotknuté orgány

(1) Dotknutým orgánom v konaniach podľa tohto zákona je

a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom v konaniach uvedených v odseku 2, ak toto konanie je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním priamo súvisí,

b) vlastník inžinierskej siete, na ktorú sa má pripojiť stavba, o ktorej sa rozhoduje, alebo ktorý je dotknutý umiestnením stavby alebo uskutočňovaním stavebných prác v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme,

c) orgán posudzovania vplyvov, ak ide o stavby a zmeny využívania pozemkov, ktoré podliehajú hodnoteniu vplyvov,

d) obec v konaniach, v ktorých nie je stavebným úradom, ak sa konanie týka jej územia alebo stavby na jej území.

(2) Konaniami podľa odseku 1 písm. a) sú konania vo veciach ochrany zdravia, utvárania zdravých životných podmienok, vôd, štátnej ochrany prírody a krajiny, ochrany prírodných liečivých zdrojov, ochrany poľnohospodárskej pôdy, lesov a ochrany lesných pozemkov, ochrany ovzdušia, ochrany a využívania nerastného bohatstva, pamiatkového fondu, požiarnej ochrany, zákazu biologických zbraní, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odpadov, veterinárnej starostlivosti, vplyvov na životné prostredie, jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, prevencie závažných priemyselných havárií, správy štátnych hraníc, pozemných komunikácií, dráh a dopravy na dráhach, civilného letectva, vnútrozemskej plavby, energetiky a tepelnej energetiky, elektronických komunikácií, verejných vodovodov a kanalizácií, civilnej ochrany, inšpekcie práce, štátnej geologickej správy.

(3) Dotknutý orgán má právo byť upovedomený o začatí konania, nazerať do spisu, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Obec ako dotknutý orgán v konaniach uplatňuje obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä regulatívy a zastavovacie podmienky.

 

§ 116

Záväzné stanovisko

(1) Dotknutý orgán je oprávnený v záväznom stanovisku uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu a na ochranu záujmov vyplývajúcich z týchto predpisov. V záväznom stanovisku je povinný uviesť ustanovenia právneho predpisu, na ktorého základe uplatňuje svoju pôsobnosť, a obsah záväzného stanoviska odôvodniť.

(2) Dotknutý orgán je viazaný záväzným stanoviskom; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého vydal záväzné stanovisko, Ak dotknutý orgán vydal neskoršie ďalšie záväzné stanovisko v tej istej veci, je povinný v novom záväznom stanovisku uviesť, či sa ním jeho predchádzajúce záväzné stanovisko potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodu vydania nového záväzného stanoviska.

(3) Ak osobitný predpis alebo výzva stavebného úradu neustanovuje inak, lehota na vydanie záväzného stanoviska je 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak je to opodstatnené okolnosťami, stavebný úrad môže určiť primerane dlhšiu lehotu alebo na žiadosť dotknutého orgánu môže lehotu primerane predĺžiť.

(4) Stavebný úrad v konaniach je viazaný obsahom záväzného stanoviska; to neplatí, ak je obsah záväzného stanoviska mimo pôsobnosti dotknutého orgánu, alebo ak neobsahuje odôvodnenie.

(5) Ak nie je ustanovené inak, ustanovenia o záväznom stanovisku sa vzťahujú aj na záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov.

§ 117

Odstraňovanie rozporov

(1) Ak sú v konaní záväzné stanoviská dotknutých orgánov vzájomne rozporné, stavebný úrad vedie dotknuté orgány k odstráneniu rozporu dohodou. Ak sa nepodarí odstrániť rozpor dohodou, stavebný úrad vyžiada stanoviská od ich nadriadených orgánov. Ak sa ani tak nedosiahne odstránenie rozporu, požiada o odstránenie rozporu príslušné ústredné orgány.

(2) Ak vznikol rozpor so záväzným stanoviskom vlastníka dopravnej infraštruktúry alebo vlastníka inžinierskej siete, stavebný úrad požiada o vyriešenie rozporu ministerstvo, do ktorého odvetvovej pôsobnosti vlastník patrí.

(3) Ak námietka účastníka smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad preruší konanie a vyžiada záväzné stanovisko od orgánu, ktorý je nadriadený dotknutému orgánu.

(4) Ak odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu smeruje proti tej časti rozhodnutia, ktorou sa prevzal obsah záväzného stanoviska, stavebný úrad vyžiada stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu. Ak sa účastníkovi nepodarí vyhovieť v plnom rozsahu a napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, stavebný úrad predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu aj s vyžiadaným stanoviskom dotknutého orgánu.

(5) Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na záväznom stanovisku dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.

(6) Ak dôjde pri výkone štátneho stavebného dohľadu alebo pri výkone spoločných správnych úkonov stavebného úradu s dotknutými orgánmi k rozporom, ktoré nedokážu odstrániť dohodou, postúpia riešenie rozporu svojim nadriadeným orgánom. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť ani nadriadeným orgánom, postúpia jeho riešenie ministerstvu, ktoré ho rieši s príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

(7) Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov.

 

§ 118

Občianskoprávne a iné námietky

(7) Ak sa v konaní podľa tohto zákona vyskytne námietka alebo spor medzi účastníkmi vyplývajúci z práv k pozemku alebo k stavbe, o ktorej stavebný úrad nie je oprávnený rozhodnúť, pokúsi sa vyriešiť námietku alebo spor dohodou alebo uzavretím zmieru.

(8) Ak sa nepodarí vyriešiť námietku alebo spor dohodou účastníkov ani uzavrieť zmier, stavebný úrad konanie preruší a vyzve účastníkov, aby podali návrh na rozhodnutie o obsahu námietky alebo sporu príslušnému orgánu alebo súdu, a určí na to primeranú lehotu.

(9) Ak v určenej lehote účastníci nepodali dôkaz o podaní návrhu, stavebný úrad konanie zastaví.

(10) Ak ide o konanie z vlastného podnetu , stavebný úrad postupuje podľa odseku 1. Ak sa nepodarí vyriešiť námietku alebo spor dohodou ani zmierom, stavebný úrad je oprávnený urobiť si úsudok o námietke sám ako o predbežnej otázke v konaní alebo ak je to možné, dá podnet na rozhodnutie príslušného orgánu.

§ 119

Upovedomenie o začatí konania

(1) Stavebný úrad upovedomí o začatí konania známych účastníkov a dotknuté orgány do siedmich dní odo dňa, keď je návrh na začatie konania úplný.

(2) V upovedomení o začatí konania uvedie podstatné údaje z návrhu na začatie konania alebo priloží fotokópiu návrhu na začatie konania, určí termín ústneho pojednávania a miestnej obhliadky a uvedie miesto, kde sa možno oboznámiť s projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad v upovedomení o začatí konania upozorní účastníkov a dotknuté orgány, že svoje návrhy, pripomienky a námietky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože na neskôr podané návrhy, pripomienky a námietky nemusí prihliadnuť.

(3) Stavebný úrad zverejní podstatné údaje z návrhu na začatie konania alebo návrh na začatie konania na svojom webovom sídle najneskôr v deň oznámenia účastníkom a dotknutým orgánom; to neplatí, ak ide o umiestnenie jednoduchej stavby.

(4) Termín ústneho pojednávania a miestnej obhliadky musí stavebný úrad určiť tak, aby účastníci a dotknuté orgány na prípravu mali najmenej sedem pracovných dní.

(5) Upovedomenie o začatí konania stavebný úrad nedoručuje dotknutým orgánom, ktoré v stanovisku v procese posudzovania vplyvov uviedli, že ich stanoviskom sa nahrádza stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní podľa tohto zákona.

(6) Ak účastník a dotknutý orgán neoznámi svoje stanovisko k návrhu na začatie konania a k stavebnému zámeru v určenej lehote, predpokladá sa, že voči umiestneniu stavby nemá pripomienky; to neplatí, ak stavebný úrad nedodržal lehotu podľa odseku 1 prvej vety.

§ 120

Doručovanie

(1) Ak sa v tomto zákone požaduje písomná forma podania, možno návrh podať aj elektronickými prostriedkami. Takéto podanie, ak je návrhom na začatie konania, opravným prostriedkom alebo späťvzatím podania, musí byť potvrdené do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice na stavebnom úrade; to neplatí, ak bol návrh podaný prostredníctvom elektronickej schránky, zaručeným elektronickým podpisom alebo inou bezpečnou elektronickou komunikáciou zavedenou a používanou v štátnej správe vo výstavbe (ďalej len “bezpečná elektronická komunikácia“).

(2) Stavebný úrad doručuje rozhodnutia, oznámenia o začatí konania a predvolania adresované účastníkom, zúčastneným osobám a dotknutým orgánom písomne s doručením do vlastných rúk; to neplatí, ak ide o účastníka, zúčastnenú osobu alebo dotknutý orgán, ktorý má prístup k bezpečnej elektronickej komunikácii alebo ak si písomnosť prevzal osobne.

(3) Ak je účastníkom zainteresovaná verejnosť, doručuje sa jej verejnou vyhláškou. Ak má zainteresovaná verejnosť alebo skupina účastníkov, ktorá podala spoločné podanie, zvoleného zástupcu, stavebný úrad doručuje podľa odseku 2 aj zvolenému zástupcovi.

(4) Ak konaniu predchádzalo posudzovanie vplyvov a záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov je podkladom na konanie, stavebný úrad je povinný zverejňovať na úradnej tabuli a na webovom sídle v úplnom znení upovedomenie o začatí konania a rozhodnutie vo veci, vrátane rozhodnutia odvolacieho orgánu.

(5) Ak sa písomnosť doručuje verejnou vyhláškou, musí byť umiestnená na úradnej tabuli a zároveň na webovom sídle stavebného úradu.

(6) V konaní s veľkým počtom účastníkov sa doručuje len verejnou vyhláškou. Veľkým počtom účastníkov sa rozumie počet presahujúci 50 účastníkov.

(7) Ak sa zverejňujú návrhy na začatie konania alebo iné podania účastníkov-fyzických osôb na úradnej tabuli a na webovom sídle, správny orgán je povinný nezverejniť chránené osobné údaje fyzických osôb.

 

§ 121

Predvedenie

Navrhovateľ nemôže byť predvedený v konaní, ktoré sa začalo na jeho návrh. Ak sa navrhovateľ v konaní začatom na jeho návrh bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažného dôvodu ani na opätovné predvolanie nedostaví na ústne pojednávanie, na miestnu obhliadku alebo na vykonanie iného správneho úkonu, ktorý nemožno bez jeho osobnej účasti vykonať, správny orgán zastaví konanie.

§ 122

Dokazovanie

(1) Na zistenie vlastníckych pomerov v území a existencie vecných práv k pozemku alebo k stavbe je rozhodujúci právny stav v čase rozhodovania. Ak ide o stavby a práva k nim, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností vkladom, a správny orgán má elektronický prístup k aktuálnemu stavu katastra nehnuteľností, nevyžaduje od stavebníka predloženie výpisu z listu vlastníctva alebo kópie z katastrálnej mapy.

(2) Obsah zverejneného informačného systému a obsah oznámení a iných písomností zverejnených v úradnej zbierke sa na účely konaní podľa tohto zákona považujú za všeobecne známe skutočnosti.

(3) Obsah vlastných rozhodnutí a záväzných stanovísk, údaje a informácie uvedené v informačnom systéme, na webovom sídle alebo na úradnej tabuli správneho orgánu sa na účely konaní podľa tohto zákona považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti.

(4) Ak stavebník alebo projektant zabezpečili záväzné stanovisko dotknutého orgánu alebo stanovisko účastníka pred začatím konania a predložili ho v konaní alebo zohľadnili v projektovej dokumentácii, správny orgán sa obmedzí na prejednanie návrhu a jeho príloh s dotknutým orgánom alebo s účastníkom len v miere, v akej neboli zohľadnené návrhy, námietky a požiadavky, ktoré uplatnil.

(5) Správny orgán neprihliada

a) na opätovne uplatnené návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní alebo v inom konaní, ktorého obsah je záväzný pre rozhodnutie; to neplatí, ak sa zásadne zmenili skutkové okolnosti alebo predmet rozhodovania, alebo ak bolo toto rozhodnutie zrušené alebo vecne podstatne zmenené,

b) na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov, ktoré sú v rozpore so zákonom, s územnoplánovacou dokumentáciou, so zastavovacími podmienkami alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov,

c) na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, ktoré nemajú priamy vplyv na ich verejné subjektívne práva a právom chránené záujmy alebo na osobné plnenie uložených povinností, ani

c) na námietky a oznámenia osoby, ktorá nie je účastníkom ani zúčastnenou osobou.

(6) Ak bolo predmetom dokazovania záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov a v priebehu konanie došlo k podstatnej zmene situácie v území alebo na navrhovanej stavbe, z ktorej vychádzalo, ktorá môže mať iný než predpokladaný vplyv stavby na životné prostredie, stavebný úrad konanie preruší a vyzve stavebníka, aby obstaral nové záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov, ktoré zohľadní vplyvy zmien na životné prostredie.

(7) Správny orgán v odvolacom konaní neprihliada na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mali a mohli byť bez zavinenia stavebného úradu.

§ 123

Lehota na rozhodnutie

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, vo veciach, ktoré možno rozhodnúť na podklade predloženého návrhu stavebníka bez ústneho pojednávania alebo miestnej obhliadky, správny orgán je povinný rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania; v ostatných prípadoch do 60 dní odo dňa začatia konania.

(2) Vo zvlášť zložitých prípadoch, najmä ak ide o vyhradenú stavbu, o líniovú stavbu alebo o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania alebo ak je nevyhnutné obstarať znalecký posudok, posudok z kontrolnej prehliadky stavby alebo vykonať štátnu expertízu, správny orgán rozhodne do troch mesiacov.

(3) Ak správny orgán nemôže rozhodnúť v lehote podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinný o tom upovedomiť stavebníka s uvevením dôvodu a dodatočnej lehoty.

K o n a n i e   o   u m i e s t n e n i e   s t a v b y

§ 124

Účastníci

(1) Účastníkom je

a) navrhovateľ,

b) vlastník pozemku a vlastník stavby, ak ním nie je navrhovateľ,

c) vlastník susedného pozemku a vlastník susednej stavby, ak umiestnením stavby je priamo dotknuté jeho právo, oprávnený záujem alebo plnenie uloženej povinnosti.

(2) Účastníkom nie je nájomca pozemku, stavby a bytu.

§ 125

Návrh na začatie konania

(1) Návrh na začatie konania obsahuje

a) náležitostí podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní15 ) (ďalej len „všeobecné náležitosti podania“),

b) identifikačné údaje o pozemku, na ktorom sa navrhuje umiestniť stavbu, alebo o stavbe, na ktorej sa navrhuje zmena stavby,

c) označenie susedných pozemkov a susedných stavieb,

d) údaje o oprávnení na uskutočnenie stavby,

e) zoznam známych účastníkov.

(2) Prílohou návrhu je

a) projektová dokumentácia umiestnenia stavby, z toho projekt umiestnenia stavby v dvoch vyhotoveniach,

b) zákres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením umiestňovanej stavby; ak ide o líniovú stavbu so zakreslením na mapovom podklade,

c) doklady preukazujúce oprávnenie na uskutočnenie stavby,

d) záväzné stanoviská dotknutých orgánov zabezpečené navrhovateľom pred začatím konania.

(3) Ak ide onávrh na začatie konania, ktoré sa týka líniovej stavby, údaje podľa odseku 1 písm. b), c) ae) sa neuvádzajú.

(4) Ak navrhovateľ nemá oprávnenie na uskutočnenie stavby, možno uskutočniť konanie oumiestnenie stavby len, ak ide opozemok, ktorý možno na navrhovaný účel vyvlastniť.

§ 126

Posudzovanie návrhu na začatie konania

(1) Podkladom na posudzovanie návrhu na začatie konania a projektovej dokumentácie na umiestnenie stavby je územný plán obce, územný plán zóny a zastavovací plán, najmä regulatívy a zastavovacie podmienky. Ak obec nemá vypracovaný územný plán, stavebný úrad použije územnotechnické podklady a zistenia z vlastného prieskumu alebo z miestnej obhliadky, alebo obstará územnoplánovaciu štúdiu a v nevyhnutnom rozsahu zabezpečí aj iné podklady.

(2) Stavebný úrad v konaní posudzuje návrh na začatie konania a projektovú dokumentáciu na umiestnenie stavby, či

a) je v súlade s určeným funkčným využitím územia podľa územnoplánovacej dokumentácie, s regulatívmi územného plánu obce alebo územného plánu zóny, so zastavovacími podmienkami a s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,

b) je v súlade s požiadavkami na ochranu urbanistických a architektonických hodnôt v území, na ochranu životného prostredia a obytného prostredia, na ochranu kultúrnych pamiatok a na ochranu zelene,

c) je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na umiestňovanie stavieb,

d) stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov sú zohľadnené v projektovej dokumentácii na

umiestnenie stavby alebo sú prílohou návrhu na začatie konania,

e) navrhované umiestnenie stavby je v súlade s podmienkami na pripojenie na dopravnú infraštruktúru a na inžinierske siete,

f) je zabezpečená komplexnosť výstavby vrátane súvisiacich a podmieňujúcich investícií.

(3) Stavebný úrad preruší konanie a vyzve navrhovateľa, aby v určenej lehote návrh doplnil, ak pri posudzovaní podľa odseku 2 zistí, že

a) projektová dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie podľa odseku 2 a na rozhodnutie vo veci,

b)v projektovej dokumentácii sa nedodržali zastavovacie podmienky alebo podmienky

vyplývajúce z regulatívov územného plánu, z rozhodnutí a záväzných stanovísk dotknutých orgánov a zo záverečného stanoviska orgánu posudzovania vplyvov.

(4) Stavebný úrad preruší konanie, ak bolo vyhlásené miestne referendum v obci alebo jej časti, ktorého predmet sa týka umiestňovanej stavby a jeho výsledok môže ovplyvniť rozhodnutie vo veci, a to až do zistenia výsledku miestneho referenda.

(5) Stavebný úrad zastaví konanie a ďalej postupuje ako pri nepovolenej stavbe, ak zistí, že sa začalo s uskutočňovaním stavebných prác pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

 

§ 127

Rozhodnutie o umiestnení stavby

(1) Stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo súboru stavieb okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa všeobecnej úpravy správneho konania16) (ďalej len „všeobecné náležitosti rozhodnutia“) určí

a) stavebný pozemok a umiestnenie stavby na ňom, jej druh a účel využitia,

b) podmienky na zabezpečenie súladu umiestnenia stavby s regulatívmi územného plánu a so zastavovacími podmienkami, najmä výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc susedných pozemkov a susedných stavieb, požiadavky na pôdorysné rozmery a výšku stavby a základný tvar strechy,

c) podmienky na zabezpečenie súladu umiestňovanej stavby s požiadavkami na architektonické a urbanistické začlenenie stavby do územia a s požiadavkami na ochranu životného prostredia, obytného prostredia a iných záujmov, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a z posúdenia vplyvov na životné prostredie,

d) podmienky pripojenia stavby na dopravnú infraštruktúru a na inžinierske siete a podmienky riešenia všetkých nárokov a vplyvov stavby na územie,

e) podiel zastavanej a nezastavanej plochy stavebného pozemku, ak to vyplýva z regulatívov územného plánu, a požiadavky na úpravu nezastavanej časti,

f) požiadavky vyplývajúce zo záverečného stanoviska z hodnotenia vplyvov, ak ide o stavbu, ktorá bola hodnotená, a z vyjadrenia orgánu posudzovania vplyvov k podkladu rozhodnutia,

g) vecný a časový súlad jednotlivých stavieb a iných opatrení v území,

h) požiadavky na obsah projektovej dokumentácie stavby na stavebné konanie,

i) dobu platnosti rozhodnutia.

 (3) Prílohami rozhodnutia o umiestnení stavby sú

a) overená grafická príloha, v ktorej je vyznačené v zastavovacom výkrese umiestnenie stavby na pozemku a v koordinačnom výkrese umiestnenie inžinierskych sietí, a

b) projekt umiestnenia stavby overený stavebným úradom.

(4) Stavebný úrad zamietne návrh na umiestnenie stavby, ak stavba alebo jej umiestnenie

a) nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, najmä s regulatívmi alebo so zastavovacími podmienkami,

b) nevyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb,

c) odporuje záverečnému stanovisku z posúdenia vplyvov alebo oprávneným požiadavkám zainteresovanej verejnosti,

d) nie je v súlade so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov a jej umiestnenie by ohrozilo dôležitý záujem ochrany životného prostredia, alebo

e) ohrozuje dôležité práva alebo právom chránené záujmy vlastníkov susedných pozemkov a susedných stavieb.

(5) Ak stavebný úrad neurčil v rozhodnutí čas jeho platnosti, rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť; pri vyhradenej stavbe a pri líniovej stavbe tri roky.

(6) Lehota platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby je zachovaná, ak sa počas jej plynutia začalo stavebné konanie alebo iné konanie nadväzujúce na rozhodnutie o umiestnení stavby alebo ak sa začalo s uskutočňovaním stavby, ktorá nevyžaduje stavebné povolenie.

(7) Lehotu platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby môže stavebný úrad predĺžiť na návrh navrhovateľa podaným pred jej uplynutím, ak je na to vážny dôvod.

§ 128

Zmena a zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby

(1) Stavebný úrad môže na návrh navrhovateľa alebo jeho právneho nástupcu zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, ak sa zásadným spôsobom zmenili regulatívy alebo zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie alebo iný rozhodujúci podklad rozhodnutia, alebo sa podstatne zmenili podmienky v území; to neplatí, ak sa už začalo s uskutočňovaním umiestňovanej stavby. Konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby sa uskutoční len v rozsahu návrhu na začatie konania.

(2) V konaní o zmene rozhodnutia stavebný úrad postupuje primerane podľa ustanovení o konaní o umiestnenie stavby. Novým rozhodnutím o umiestnení stavby sa pôvodné rozhodnutie doplní alebo nahradí novým rozhodnutím. Nové rozhodnutie je prvostupňovým rozhodnutím.

(3) Z vlastného podnetu môže stavebný úrad začať konanie o zmene alebo zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby z dôvodu podľa odseku 1, alebo ak bolo dosiahnuté v rozpore so zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením a na zmene alebo zrušení je verejný záujem.

(4) Ak bude rozhodnutie o umiestnení stavby zrušené po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom alebo všeobecne záväzným nariadením a so stavbou sa už začalo, nové rozhodnutie o umiestnení stavby sa už nevydá.

K o n a n i e o z m e n e v y u ž í v a n i a p o z e m k o v

§ 129

Účastníci

(1) Účastníkom je

a) navrhovateľ,

b) vlastník pozemku, ak ním nie je navrhovateľ,

c) vlastník susedného pozemku a vlastník susednej stavby, ak zmenou využívania pozemku je priamo dotknuté jeho právo, oprávnený záujem alebo plnenie uloženej povinnosti,

d) obec, na ktorej území sa má zmeniť využívanie pozemkov, ak nie je stavebným úradom, ani osobou podľa písmen a) až c).

(2) Účastníkom nie je nájomca stavby na pozemku, ktorého využívanie sa má zmeniť.

(3) Obec v konaní uplatňuje obsah územnoplánovacej dokumentácie.

§ 130

Návrh na začatie konania

(1) Návrh na začatie konania obsahuje

a) všeobecné náležitostí podania,

b) identifikačné údaje o pozemkoch, ktorých využívanie sa navrhuje zmeniť,

c) identifikačné údaje o susedných pozemkoch a susedných stavbách,

d) údaje o oprávnení nakladať s pozemkom,

e) zoznam známych účastníkov.

(2) Prílohou návrhu je

a) dokumentácia územného zámeru, z toho projekt zmeny využívania pozemkov v dvoch vyhotoveniach,

b) výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy s vyznačením pozemkov, ktorých využívanie sa má zmeniť,

c) doklady preukazujúce oprávnenie nakladať s pozemkom, ktorého využívanie sa má zmeniť,

d) záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré zabezpečil navrhovateľ,

e) záverečné stanoviskoorgánu posudzovania vplyvov, ak bola navrhovaná zmena predmetom hodnotenia vplyvu.

§ 131

Posudzovanie návrhu na začatie konania

(1) Podkladom pre posudzovanie návrhu na začatie konania a územného zámeru je územný plán obce alebo územný plán zóny a zastavovací plán. Ak obec nemá vypracovaný územný plán, stavebný úrad použije územnotechnické podklady a zistenia z vlastného prieskumu alebo z miestnej obhliadky alebo obstará územnoplánovaciu štúdiu a v nevyhnutnom rozsahu zabezpečí aj ďalšie podklady.

(2) Stavebný úrad v konaní posudzuje návrh na začatie konania a územný zámer, či je v súlade

a) s územným plánom a s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,

b) s charakterom územia a s požiadavkami na ochranu urbanistických a architektonických hodnôt v území, na ochranu obytného prostredia a na ochranu verejnej zelene,

c) so stanoviskami a vyjadreniami dotknutých orgánov,

d) so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov, ak zmena užívania bola predmetom hodnotenia vplyvu.

(3) Stavebný úrad zastaví konanie, ak sa začalo s využívaním pozemkov pred vydaním rozhodnutia o zmene využívania pozemkov.

§ 132

Rozhodnutie o zmene využívania pozemkov

(1) Stavebný úrad v rozhodnutí o zmene využívania pozemkov okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia určí

a) určí spôsob nového využívania pozemkov,

b) určí podmienky, ktorými zabezpečí súlad zmeny využívania pozemkov s regulatívmi územného plánu,

c) určí spôsob, akým sa majú pozemky upraviť, usporiadať, vysadiť, zalesniť alebo odlesniť alebo odvodniť,

d) určí rozsah a spôsob uskutočnenia terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území,

e) určí podmienky a rozsah delenia a sceľovania pozemkov, ak nevyplývajú z iného rozhodnutia alebo opatrenia,

f) vymedzí územie a určí podmienky jeho využívania na zriadenie alebo zrušenie plôch na šport a rekreáciu, napríklad na golfové ihrisko alebo lyžiarske trate,

g) vymedzí územie a určí podmienky jeho využívania na ťažobné práce a s nimi súvisiace činnosti,

h) určí podmienky, ktoré vyplývajú zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a zo záverečného stanoviska orgánu posudzovania vplyvov,

i) určí vecný a časový súlad postupu uskutočňovania zmeny a iných opatrení v území,

j) určí čas platnosti rozhodnutia.

(2) Prílohou rozhodnutia o zmene využívania pozemkov je vyhotovenie projektu zmeny využívania pozemkov overený stavebným úradom.

(3) Stavebný úrad v podmienkach nového spôsobu využívania pozemkov určí najmä spôsob, akým sa majú pozemky upraviť, usporiadať, zalesniť alebo odlesniť, odvodniť, pripojiť na dopravnú infraštruktúru a na inžinierske siete, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chráneného územia alebo ochranného pásma, zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov a oprávnených stanovísk účastníkov konania a určenie požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb, verejnej zelene, archeologických nálezísk a umeleckých diel umiestnených na pozemkoch. Ak ide o pozemky v zastavanom území, na ktoré sú určené zastavovacie podmienky, podmienky nového využívania pozemkov musia zodpovedať zastavovacím podmienkam.

(4) Stavebný úrad zamietne návrh na zmenu využívania pozemkov, ak navrhovaná zmena

a) nie je v súlade s regulatívmi územného plánu a so zastavovacími podmienkami,

b) odporuje záverečnému stanovisku z posúdenia vplyvov alebo oprávneným požiadavkám zainteresovanej verejnosti,

c) nie je v súlade so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov a zmena by ohrozila dôležitý záujem ochrany životného prostredia, alebo

d) ohrozuje dôležité práva alebo právom chránené záujmy vlastníkov susedných pozemkov alebo susedných stavieb.

(5) Ak stavebný úrad neurčil v rozhodnutí čas jeho platnosti, rozhodnutie o zmene využívania pozemkov platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť.

(6) Lehotu platnosti rozhodnutia o zmene využívania pozemkov môže stavebný úrad primerane predĺžiť na návrh navrhovateľa podaný pred jej uplynutím, ak je na to vážny dôvod.

§ 133

Zmena a zrušenie rozhodnutia o zmene využívania pozemkov

(1) Stavebný úrad môže na návrh navrhovateľa alebo jeho právneho nástupcu zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie o zmene využívania pozemkov, ak sa podstatne zmenila územnoplánovacia dokumentácia, najmä regulatívy alebo zastavovacie podmienky alebo iný rozhodujúci podklad použitý na rozhodnutie, alebo sa podstatne zmenili podmienky v území; to neplatí, ak sa už začalo so zmena využívania pozemku. Konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia zmene využívania pozemkov sa uskutoční len v rozsahu návrhu na začatie konania.

(2) V konaní o zmene rozhodnutia stavebný úrad postupuje primerane podľa ustanovení o konaní o povolení zmeny. Novým rozhodnutím o zmene využívania pozemkov sa pôvodné rozhodnutie doplní alebo nahradí novým rozhodnutím. Nové rozhodnutie je prvostupňovým rozhodnutím.

S t a v e b n é k o n a n i e

§ 134

Účastníci

(1) Správnym orgánom je stavebný úrad, ak nie je príslušným špeciálny stavebný úrad.

(2) Účastníkom stavebného konania je

a) stavebník,

b) vlastník stavebného pozemku alebo stavby, ak nie je stavebníkom,

c) ten, kto má k stavebnému pozemku, susednému pozemku alebo k susednej stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

d) vlastník susedného pozemku a susednej stavby, ak obsahom stavebného povolenia môže byť priamo dotknuté jeho právo, právom chránený záujem alebo plnenie uloženej povinnosti,

e) projektant v časti týkajúcej sa projektovej dokumentácie stavby,

f) osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru alebo kvalifikovaná osoba, ak ide o stavbu, ktorá sa má uskutočňovať svojpomocou.

(3) Účastníkom v stavebnom konaní nie je nájomca bytu, nebytového priestoru a pozemku, ani vlastník pozemku, ktorý je zo zákona zaťažený vecným bremenom v prospech existujúceho bytového domu alebo zaťažený právom stavby v prospech stavebníka.

§ 135

Žiadosť o stavebné povolenie

(1) Žiadosť o stavebné povolenie je návrhom na začatie stavebného konania; obsahuje

a) všeobecné náležitosti podania,

b) údaje opozemku, na ktoromsa má uskutočniť stavba alebo zmena stavby,

c) údaje ostavbe,jej druh aúčelvyužitia,

d) údaje osusedných pozemkoch asusedných stavbách,

e) zoznam známych účastníkov,

f) predpokladanú dĺžku výstavby,

g) predpokladané náklady na účel určenia správneho poplatku,

h) čas trvania aužívania stavby, ak ide odočasnústavbu,

i) spisové číslo rozhodnutia oumiestnení stavby, ak povoľovaná stavba podlieha takémuto rozhodovaniu.

(2) Prílohou žiadosti ostavebné povolenie je

a) projektová dokumentácia stavby, z toho projekt stavby v dvoch vyhotoveniach,

b) doklad o oprávnení na uskutočnenie stavby; to neplatí, ak oprávnenie na uskutočnenie stavby vyplýva z katastra nehnuteľností a stavebný úrad má elektronický prístup do katastra nehnuteľností,

c) kópia z katastrálnej mapy, ak ide o novostavbu alebo o prístavbu; to neplatí, ak má stavebný úrad elektronický prístup do katastra nehnuteľností,

d) rozhodnutie o umiestnení stavby, ak stavba podlieha takémuto rozhodovaniu a ak príslušným správnym orgánom je špeciálny stavebný úrad,

e) záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov, ak povoľovaná stavba bola hodnotená,

f) rozhodnutia a záväzné stanoviská dotknutých orgánova údaje osplnení podmienok určených dotknutými orgánmi,

g) kontrolnéstaticképosúdenie, ak ide ovyhradenústavbualebo ostavbu, oktorej tak rozhodol stavebný úrad.

(3) Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva

a) na samostatnú stavbu alebo jej zmenu,

b) na súbor stavieb vrátane zariadenia staveniska,

c) na jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ktoré budú spôsobilé na samostatné užívanie,

d) na podmieňujúce investície, najmä preložky líniových stavieb dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí, ochranné stavby a stavby na ochranu biotopov a na umožnenie prirodzenej migrácie voľne žijúcich zvierat.

(4) Stavebný úrad môže určiť, že uskutoční stavebné konanie až po rozšírení žiadosti na ďalšie stavby súboru stavieb alebo na podmieňujúce investície alebo na celý súbor stavieb vrátane podmieňujúcich investícií.

§ 136

Prerušenie stavebného konania

(1) Stavebný úrad preruší stavebné konanie a vyzve stavebníka, aby doplnil v určenej lehote žiadosť, ak zistí, že

a) projektová dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie a rozhodnutie,

b) v projektovej dokumentácii neboli dodržané zastavovacie podmienky podľa zastavovacieho plánu alebo rozhodnutia o umiestnení stavby,

c) v projektovej dokumentácii nie sú zohľadnené rozhodnutia a záväzné stanoviská dotknutých orgánov, záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov alebo kontrolné statické posúdenie.

(2) Stavebný úrad preruší stavebné konanie do skončenia dedičského konania, ak pred skončením konania stavebník zomrie. Ak zanikne stavebník, ktorý je právnickou osobou, stavebný úrad preruší konanie do času, keď je známy právny nástupca.

(3) Stavebný úrad môže stavebné konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitého dôvodu navrhne stavebník. Na prerušenie nie je potrebný súhlas iných účastníkov.

§ 137

Ústne pojednávanie

(1) Stavebný úrad nariadi ústne pojednávanie spravidla spojené s miestnou obhliadkou stavebného pozemku alebo stavby. Od miestnej obhliadky stavebný úrad môže upustiť, ak

a) sú mu pomery staveniska, stavba a jej okolie známe a žiadosť o stavebné povolenie a projektová dokumentácia stavby poskytujú dostatočný podklad pre rozhodnutie,

b) miestna obhliadka už bola uskutočnená v konaní o umiestnenie stavby alebo pri posudzovaní územného zámeru, alebo

c) to zhodne navrhnú účastníci.

(2) Stavebný úrad môže upustiť od ústneho pojednávania z dôvodu podľa odseku 1, ak jedinými účastníkmi sú stavebník a projektant, alebo ak stavebník dodá stavebnému úradu súhlasné písomné stanoviská ostatných účastníkov. Ak stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, písomne vyzve zúčastnené osoby a dotknuté orgány, aby uplatnili svoje prípadné návrhy, pripomienky a námietky v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a upozorní ich, že na neskôr doručené návrhy, pripomienky a námietky nemusí prihliadnuť.

(3) Stavebný úrad na ústne pojednávanie predvolá stavebníka a všetkých ostatných účastníkov a zúčastnené osoby a podľa potreby aj zástupcov dotknutých orgánov a iné osoby, najmä tie, ktoré upovedomil o začatí konania.

(4) Predvolanie a výzvu podľa odseku 3 treba doručiť najmenej sedem pracovných dní pred ústnym pojednávaním. Vo výzve stavebný úrad uvedie, že námietky a požiadavky môžu vyzvané osoby uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní a že na neskôr uplatnené námietky a požiadavky nemusí prihliadnuť.

§ 138

Zastavenie konania

Stavebný úrad konanie zastaví, ak zistí, že

a) stavba nie je v súlade s regulatívmi územného plánu alebo so zastavovacími podmienkami,

b) stavebník nemá oprávnenie na uskutočnenie stavby,

c) na pozemok je určená stavebná uzávera,

d) ide o pozemok, ktorý je vylúčený zo zastavania, a nejde o stavbu, ktorá je tam prípustná,

e) nejde o stavbu,

f) na uskutočnenie stavby nie je potrebné stavebné povolenie,

g) stavba nebola predmetom posudzovania vplyvov, hoci mala byť, alebo

h) so stavebnými prácami sa začalo skôr než sa stavebné povolenie stalo právoplatným.

§ 139

Podklad rozhodnutia

(1) Podkladom rozhodnutia stavebného úradu je

a) žiadosť o stavebné povolenie a jej prílohy,

b) rozhodnutie o umiestnení stavby alebo návrh zastavovacích podmienok, ak sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje,

c) záväzné stanoviská dotknutých orgánov a právoplatné rozhodnutia o predbežných otázkach,

d) záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov, ak ide o stavbu, ktorá bola hodnotená,

e) vyjadrenia ostatných účastníkov, zúčastnených osôb a zainteresovanej verejnosti, ak nie je účastníkom,

f) znalecké posudky a odborné posudky a dobrozdania osôb s oprávnením na vyhradené činnosti, ak boli v konaní vyžiadané alebo uplatnené,

g) zápisnica zo zhromaždenia obyvateľov obce alebo jej časti a výsledok miestneho referenda, ak sa uskutočnilo.

(2) Ak dotknuté orgány neoznámia stavebnému úradu svoje záväzné stanoviská a vyjadrenia v určenej lehote, predpokladá sa, že nemajú námietky k povoleniu stavby a stavebný úrad rozhodne na základe podkladu, ktorý má.

(3) Stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma podklad rozhodnutia z hľadiska, či

a) stavebník má oprávnenie na uskutočnenie stavby,

b) povoľovaná stavba je v súlade s regulatívmi územného plánu a so zastavovacími podmienkami,

c) povoľovaná stavba je v súlade s obsahom záverečného stanoviska z posudzovania vplyvov, ak ide o stavbu podliehajúcu posudzovaniu vplyvov,

d) projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a osobitné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ak je určená na užívanie takýmito osobami alebo ide o stavbu, ktorú bude užívať verejnosť,

e) projektová dokumentácia spĺňa základné požiadavky na stavby a či v nej boli zohľadnené rozhodnutia a záväzné stanoviská dotknutých orgánov,

f) projektovú dokumentáciu vypracoval projektant alebo kvalifikovaná osoba,

g) je priložené kontrolné statické posúdenie, ak ide o vyhradenú stavbu alebo o stavbu, o ktorej tak rozhodol stavebný úrad,

h) projektová dokumentácia stavby obsahuje projektové energetické hodnotenie, ak ide o budovu, ktorá podlieha energetickej certifikácii.

(4) Stavebný úrad v stavebnom konaní zabezpečí vzájomný súlad podkladov rozhodnutia. Stavebný úrad pritom neprihliadne na návrh alebo inú požiadavku,

a) ktorá už bola alebo mohla byť vybavená v konaní o umiestnenie stavby, pri posudzovaní územného zámeru alebo v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov,

b) o ktorej už rozhodol iný správny orgán alebo súd a rozhodnutie je právoplatné,

c) ktorá bola uplatnená až po uplynutí určenej lehoty, ak účastník konania a zúčastnená osoba boli vopred upozornení,

d) ktorá bola vybavená na ústnom pojednávaní alebo na miestnej obhliadke,

e) ktorej vyhovením by sa porušil zákon, alebo

f) ktorá je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, najmä s jej regulatívmi alebo so zastavovacími podmienkami, alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov.

§ 140

Stavebné povolenie

(1) Ak stavebný úrad nezistí dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie ani na zastavenie konania, stavbu povolí.

(2) Stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia

a) identifikačné údaje stavebníka,

b) identifikačné údaje ostatných účastníkov,

c) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny,

d) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje.

(3) Ak ide o stavebné povolenie líniovej stavby alebo stavby s veľkým počtom účastníkov, údaje podľa odseku 2 písm. b) sa v stavebnom povolení neuvádzajú.

(4) V stavebnom povolení stavebný úrad určí podmienky na uskutočnenie stavby a rozhodne o námietkach účastníkov. Podmienkami zabezpečípožiadavkyuplatnenévzáväznýchstanoviskách dotknutých orgánov, komplexnosť stavby, dodržanie základných požiadaviek na stavby, všeobecných technických požiadaviek na výstavbu vrátane osobitných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

(5) Stavebný úrad v stavebnom povolení môže určiť

a) povinnosť oznámiť určité štádiá uskutočňovania stavby na účel vykonania kontrolnej prehliadky,

b) lehotu na dokončenie stavby,

c) pozemky, ktoré budú tvoriť stavenisko,

d) povinnosť vypracovať a predložiť vykonávací projekt ešte pred začatím stavebných prác, ak je potrebný na kontrolu dodržania podmienok určených na uskutočnenie stavby,

e) povinnosť predložiť doklady, odborné expertízy a posudky, výsledky kontrolných meraní a statických posudkov podľa stanoviska dotknutého orgánu,

f) požiadavky na označenie stavby,

g) podrobnosti o povolených opatrenia na pozemku mimo staveniska alebo na stavbe,

h) povinnosť oznámiť meno a priezvisko stavbyvedúceho alebo osoby oprávnenej na výkon stavebného dozoru alebo obchodné meno zhotoviteľa stavby, ak bude určený až vo výberovom konaní, do 15 dní od jeho ukončenia,

i) zastavovacie podmienky, ak súčasťou stavebného konania je aj konanie o umiestnenie stavby a zastavovacie podmienky nevyplývajú zo zastavovacieho plánu.

(6) Prílohou stavebného povolenia je projekt stavby overený stavebným úradom.

§ 141

Predbežné stavebné povolenie

(1) Stavebný úrad môže pred skončením stavebného konania na žiadosť stavebníka vydať predbežné stavebné povolenie, ktorým umožní uskutočniť niektoré stavebné práce potrebné na uskutočňovanie stavby v rozsahu, ktorý nie je sporný medzi účastníkmi a dotknutými orgánmi, ak podľa predloženej projektovej dokumentácie stavby možno preveriť, že sú splnené zastavovacie podmienky alebo požiadavky právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby.

(2) Ak stavebný úrad nezrušil predbežné stavebné povolenie pred skončením konania, predbežné stavebné povolenie stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia.

(3) Stavebný úrad zruší predbežné stavebné povolenie

a) rozhodnutím o zastavení stavebného konania, ak nastal niektorý z dôvodov na zastavenie konania,

b) rozhodnutím o zastavení povolených stavebných prác, ak sa uskutočňujú v rozpore s predbežným stavebným povolením,

c) rozhodnutím, ktorým zamieta žiadosť o stavebné povolenie.

(4) Ak stavebný úrad rozhodol podľa odseku 3, určí stavebníkovi povinnosť uviesť pozemok do pôvodného stavu a ak to nie je možné, aké iné nápravné opatrenie má uskutočniť.

(5) Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 3 nemá odkladný účinok.

§ 142

Zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie

Stavebný úrad zamietne žiadosť o stavebné povolenie, ak zistí, že stavbu nemožno povoliť z dôvodu, že

a) projektová dokumentácia stavby nezodpovedá základným požiadavkám na stavby alebo všeobecným požiadavkám na povoľovanie stavieb,

b) umiestnenie stavby alebo jej zastavovacie parametre nie sú v súlade s regulatívmi územného plánu alebo so zastavovacími podmienkami alebo so záverečným stanoviskom z posudzovania vplyvov,

c) projektovú dokumentáciu stavby nevypracoval projektant alebo kvalifikovaná osoba,

d) projekt stavby ani po jeho prepracovaní nie je v súlade so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov a s prijatými stanoviskami a vyjadreniami účastníkov a zúčastnených osôb,

e) projektová dokumentácia stavby neumožňuje uskutočniť stavbu a jej nedostatky nemožno odstrániť v konaní ani v dodatočnej lehote určenej stavebným úradom.

§ 143

Lehota na rozhodnutie

(1) Lehota na rozhodnutie je 30 dní odo dňa uskutočnenia ústneho pojednávania a ak sa ústne pojednávanie neuskutočnilo, odo dňa uplynutia lehoty na podanie pripomienok a návrhov. Ak ide o stavbu, ktorá podlieha posúdeniu vplyvu stavby na životné prostredie, je lehota na rozhodnutie 60 dní.

(2) Do lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava čas vyvesenia oznámenia o začatí konania doručované verejnou vyhláškou a čas odo dňa zvolania zhromaždenia obyvateľov obce alebo vyhlásenia referenda do doručenia zápisnice o zhromaždení obyvateľov obce a o výsledku referenda.

§ 144

Doručenie stavebného povolenia

(1) Stavebný úrad doručuje stavebné povolenie spolu s overeným projektom stavby stavebníkovi. Vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom, a účastníkom a dotknutým orgánom sa doručuje stavebné povolenie bez prílohy. Jedno vyhotovenie projektu stavby sa uloží na stavebnom úrade ako súčasť jeho registratúry.

(2) Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznamuje verejnou vyhláškou, ak sa týmto spôsobom oznamovalo začatie stavebného konania.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na stavby na obranu štátu a na projekt stavby v častiach, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti.

§ 145

Platnosť stavebného povolenia

(1) Stavebné povolenie platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad v rozhodnutí neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Stavebné povolenie nestráca platnosť, ak sa v tejto lehote začalo so stavebnými prácami v súlade s podmienkami stavebného povolenia.

(2) Lehotu platnosti stavebného povolenia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť stavebníka podanú pred jej uplynutím. Odo dňa podania žiadosti do právoplatnosti rozhodnutia o nej lehota neplynie.

§ 146

Konanie o povolenie terénnych úprav

(1) Na konanie o povolení terénnych úprav sa primerane vzťahujú ustanovenia o žiadosti o stavebné povolenie, o stavebnom konaní a o stavebnom povolení.

(2) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o zmene využívania pozemkov upustiť od povoľovania terénnych úprav.

§ 147

Konanie o povolení zmeny stavby pred dokončením

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na konanie o povolenie zmeny stavby pred dokončením sa primerane vzťahujú ustanovenia o žiadosti o stavebné povolenie, o stavebnom konaní a o stavebnom povolení.

(2) Príslušným správnym orgánom je stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie.

(3) Účastníkmi sú osoby, ktoré boli účastníkmi v stavebnom konaní a ich právni nástupcovia; to neplatí, ak sa navrhovaná zmena stavby priamo netýka ich verejných subjektívnych práv a oprávnených záujmov.

(4) Žiadosť stavebníka o povolenie zmeny stavby obsahuje náležitosti v rozsahu, v akom sú potrebné na povolenie zmeny, a v prílohe kópiu overeného projektu stavby s vyznačenou zmenou.

(5) Stavebný úrad preskúma žiadosť len v rozsahu, v akom sa navrhuje zmena.

(6) Stavebný úrad zmenu povolí, ak nezistil dôvod na zamietnutie žiadosti alebo na zastavenie konania.

(7) Zmenu stavby pred dokončením, ktorá je v súlade so zastavovacími podmienkami i s podmienkami dotknutých orgánov uvedených v stavebnom povolení a ktorá nezasahuje do práv a oprávnených záujmov účastníkov, môže stavebný úrad schváliť na základe žiadosti po kontrolnej prehliadke na stavbe bez rozhodnutia o povolení uskutočnenia zmeny stavby len zápisom do stavebného denníka alebo zápisom do záznamu o stavbe, ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, a overí kópiu projektu stavby s vyznačenou zmenou podľa odseku 4.

(8) Rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením sa pôvodné stavebné povolenie mení v časti, ktorá je predmetom konania o zmene stavby pred dokončením.

K o l a u d a č n é k o n a n i e

§ 148

Účastníci

(1) Príslušným správnym orgánom je stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie.

(2) Účastníkmi v kolaudačnom konaní sú stavebník, ako aj vlastník pozemku a vlastník kolaudovanej stavby, ak nie je stavebníkom. Účastníkmi v kolaudačnom konaní, ktoré sa uskutočňuje po zmene dokončenej stavby alebo po stavebnej úprave, sú iba stavebník a vlastník dokončenej stavby, na ktorej bola vykonaná zmena stavby alebo stavebná úprava.

(3) Stavebný úrad na kolaudačné konanie prizve projektanta a zhotoviteľa stavby a ak stavebník uskutočňoval stavbu svojpomocou, aj osobu, ktorá vykonávala stavebný dozor.

(4) Stavebný úrad môže na kolaudačné konanie prizvať aj iné osoby, ak je to potrebné na zistenie skutočného technického a prevádzkového zhotovenia stavby, na overenie vhodnosti stavebných výrobkov na zamýšľané použitie alebo na preskúmanie dokladov o spôsobe nadobudnutia stavebných výrobkov a zabezpečenia stavebných prác.

(5) Stavebný úrad môže s kolaudačným konaním spojiť konanie o zmene stavby pred dokončením, ak sa stavba podstatne neodchyľuje od overeného projektu stavby, podmienok stavebného povolenia a vykonávacieho projektu. Ak stavebný úrad spojí kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred dokončením, účastníkmi konania sú aj tí účastníci stavebného konania, ktorých práva, právom chránené záujmy a plnenie uloženej povinnosti môžu byť zmenou stavby priamo dotknuté.

§ 149

Návrh na začatie kolaudačného konania

(1) Navrhovateľom je stavebník podľa stavebného povolenia alebo jeho právny nástupca. Návrh na začatie kolaudačného konania obsahuje

a) všeobecné náležitosti podania,

b) označenie stavby a miesta stavby,

c) predpokladaný termín úplného dokončenia stavby vrátane vypratania a zrušenia staveniska, odvozu odpadu a dokončenia úprav okolia stavby,

d) údaj o tom, či sa uskutočnila skúšobná prevádzka a čas jej trvania,

e) označenie stavebného povolenia, rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, alebo rozhodnutia o umiestnení stavby, ak sa na stavbu nevyžadovalo stavebné povolenie.

(2) Prílohou návrhu je

a) geodetická dokumentácia týkajúca sa vytýčenia priestorovej polohy stavby, protokol o kontrolnom meraní priestorovej polohy stavby a geometrický plán na aktualizáciu katastrálneho operátu,

b) protokol z prevádzkovej skúšky počas skúšobnej prevádzky, alebo vyhodnotenie komplexného preskúšania, ak sa uskutočnilo,

c) stavebná dokumentácia,

d) energetický certifikát, ak ide o bytovú budovu podliehajúcu energetickej certifikácii,

e) doklady o vykonaných skúškach vzoriek stavebných výrobkov odobratých na stavbe,

f) výsledky uskutočnených meraniach a revízií vyhradených technických zariadení a doklady o spôsobilosti technických zariadení na plynulú a bezpečnú prevádzku,

g) geodetická časť dokumentácie skutočného zhotovenia stavby.

§ 150

Kolaudačná obhliadka stavby

(1) Ak je návrh na začatie kolaudačného konania úplný, stavebný úrad upovedomí o začatí kolaudačného konania účastníkov a dotknuté orgány zo stavebného konania a prizvané osoby. Zároveň nariadi ústne pojednávanie spojené s kolaudačnou obhliadkou stavby tak, aby mali najmenej sedem pracovných dní na prípravu.

(2) V upovedomení o začatí kolaudačného konania stavebný úrad upozorní účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní spojenom s kolaudačnou obhliadkou stavby, inak na ne nemusí prihliadať.

(3) Stavebný úrad v rámci kolaudačnej obhliadky stavby zisťuje, či

a) stavba je stavebne dokončená a spôsobilá na užívanie v súlade s účelom, na ktorý je určená,

b) stavba je uskutočnená podľa podmienok stavebného povolenia, overeného projektu stavby a vykonávacieho projektu, ak bol použitý na uskutočňovanie stavby,

c) boli odstránené nedostatky zistené pri kontrolných prehliadkach počas uskutočňovania stavby.

d) je zaručená bezpečnosť a ochrana zdravia osôb, požiarna bezpečnosť a ochrana životného prostredia,

e) sú funkčné technické systémy a iné technické a prevádzkové zariadenia stavby,

f) stavba je pripojená na verejný vodovod a na verejnú elektrickú rozvodnú sieť a ak je v obci verejná kanalizácia, či je stavba na ňu pripojená,

g) je zabezpečený prístup k stavbe z verejnej komunikácie,

h) stavba vyhovuje osobitným technickým požiadavkám na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ak je určená na užívanie takýmito osobami alebo ak ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť,

i) je zabezpečená plynulá a bezpečná prevádzka vyhradených technických zariadení,

j) sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych vplyvov stavby a jej prevádzky na životné prostredie, alebo ich obmedzenie na prípustnú mieru.

(4) Ak stavebný úrad zistí, že stavba nie je spôsobilá na užívanie na určený účel z dôvodu, že je stavebne nedokončená alebo že má vážne kolaudačné nedostatky, konanie preruší a vyzve navrhovateľa, aby v určenej primeranej lehote stavbu dokončil a odstránil kolaudačné nedostatky.

(5) Stavebný úrad preruší kolaudačné konanie, ak je potrebné uskutočniť skúšku stavebného výrobku z hľadiska jeho vhodnosti na zamýšľané použitie alebo preskúmať doklady o nadobudnutí stavebných výrobkov a zabezpečenia stavebných prác.

§ 151

Kolaudačné rozhodnutie

(1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel a určujú sa podmienky užívania stavby.

(2) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby môže uložiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného zhotovenia stavby zistených pri kolaudačnej obhliadke, odstránenie odpadu a úpravu okolia stavby a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie a na úpravu okolia stavby.

(3) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, kolaudačné rozhodnutie je zároveň osvedčením, že prevádzkareň je podľa dokladov o vykonaní predpísaných skúšok, meraní a revízií vyhradených technických zariadení a dokladov o technickej spôsobilosti prevádzkových zariadení spôsobilá na plynulú a bezpečnú prevádzku.

(4) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad určí v podmienkach podľa odseku 2 lehotu, do ktorej je stavebník povinný dodať stavebnému úradu energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov.

§ 152

Predčasné užívanie stavby

(1) Stavebný úrad môže v začatom kolaudačnom konaní na žiadosť stavebníka povoliť časovo obmedzené predčasné užívanie stavby ešte pred jej úplným dokončením, ak to neohrozí dokončenie stavby a stavba vyhovuje základným požiadavkám na stavby, všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu vrátane osobitných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo orientácie.

(2) Stavebník pripojí ku žiadosti o povolenie podľa odseku 1 súhlas zhotoviteľa stavby s dohodnutými podmienkami predčasného užívania stavby. Ak ide o stavby uskutočňované svojpomocou podmienky predčasného užívania stavby uvedie stavebník v žiadosti.

(3) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1 stavebný úrad nepovolí predčasné užívanie stavby.

K o n a n i e o z m e n e v u ž í v a n í s t a v b y

§ 153

Návrh na začatie konania

(1) Navrhovateľom je vlastník stavby.

(2) Návrh na začatie konania obsahuje

a) všeobecné náležitosti podania,

b) údaj o doterajšom spôsobe užívania stavby a navrhovanú zmenu v užívaní stavby,

c) označenie kolaudačného rozhodnutia,

d) údaj, či sa navrhovaná zmena v užívaní stavby priamo týka aj iných osôb; to neplatí, ak ide o nájomcov bytov a nebytových priestorov,

e) údaj o tom, či zmena v užívaní stavby vyžaduje stavebné úpravy alebo výmenu technických zariadení,

(3) Prílohou návrhu na začatie konania sú

a) záväzné stanoviská dotknutých orgánov,

b) projektová dokumentácia stavebných úprav, z toho projekt zmeny stavby v dvoch vyhotoveniach, ak so zmenou v užívaní sú spojené aj stavebné úpravy,

c) záverečné stanovisko orgánu posudzovania vplyvov, ak zmena v užívaní stavby podlieha hodnoteniu vplyvu.

§ 154

Povolenie zmeny v užívaní stavby

(1) Stavebný úrad upovedomí o začatí konania o zmenu v užívaní stavby vlastníkov susedných stavieb a dotknuté orgány do siedmich dní odo dňa, keď je návrh na začatie konania úplný, a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou.

(2) Stavebný úrad zmenu v užívaní povolí, ak nie je v rozpore so základnými požiadavkami na stavby, všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu a netýka sa iných osôb, alebo vplyv zmeny v užívaní nemá priamy účinok na ich práva alebo právom chránené povinnosti. Prílohou rozhodnutia o povolení zmeny v užívaní stavby je vyhotovenie projektu zmeny stavby overený stavebným úradom, ak súčasťou zmeny v užívaní boli potrebné aj stavebné úpravy.

(3) Ak so zmenou v užívaní stavby je potrebné uskutočniť aj zmenu stavby, stavebný úrad môže rozhodnúť o oboch zmenách jedným rozhodnutím.

(4) Stavebný úrad nemôže povoliť zmenu v užívaní stavby, ak je zmena v nesúlade s regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie alebo nová prevádzka ohrozuje okolie stavby.

K o n a n i e o o d s t r á n e n i e s t a v b y

§ 155

Návrh na začatie konania

(1) Navrhovateľom je vlastník stavby.

(2) Návrh na začatie konania obsahuje

a) všeobecné náležitosti podania,

b) údaje o stavbe a mieste stavby,

c) dôvod odstránenia stavby,

d) údaje o možnom ohrození okolia stavby, najmä susedných stavieb,

e) údaj o osobách, ktorých sa odstránenie stavby môže priamo dotknúť na ich právach alebo právom chránených záujmoch alebo znemožniť plniť uloženú povinnosť; to neplatí, ak ide o nájomcov bytov, nebytových priestorov a pozemkov,

f) údaj o čase a spôsobe odstránenia stavby a o naložení so stavebným odpadom,

g) údaj o tom, či sa stavba bude odstraňovať dodávateľsky alebo svojpomocou,

h) údaj o osobe, ktorá bude vykonávať stavebný dozor, ak sa stavba bude odstraňovať svojpomocou.

(3) Ustanovenia odseku 2 sa primerane vzťahujú aj na návrh na odstránenie zariadenia.

 

§ 156

Priebeh konania

(1) Stavebný úrad upovedomí o návrhu na začatie konania do siedmich dní odo dňa, keď je návrh na začatie konania úplný,

a) osoby, ktorých práva môžu byť odstránením stavby priamo dotknuté,

b) obec, ak nie je stavebným úradom,

c) dotknuté orgány.

(2) Stavebný úrad zverejní návrh na začatie konania na úradnej tabuli a na webovom sídle najmenej na 15 dní. Ak je to vhodné, upovedomí o návrhu na začatie konania aj verejnosť v blízkosti stavby, ktorá sa má odstrániť, spolu s výzvou na podanie návrhov, pripomienok a námietok a s uvedením miesta a lehoty na ich uplatnenie.

(3) Po uplynutí lehoty na uplatnenie pripomienok a návrhov stavebný úrad nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou.

(4) Ak sa v konaní preukáže, že odstránenie stavby nemá priamy vplyv na práva iných osôb, ani na životné prostredie a miesto stavby po odstránení stavby vyhovuje regulatívom územnoplánovacej dokumentácie, stavebný úrad povolí odstránenie stavby. V rozhodnutí o povolení odstrániť stavbu určí podmienky odstránenia stavby, zabezpečenia susedných stavieb, naloženie so stavebným odpadom a spôsob úpravy miesta stavby po jej odstránení.

(5) Ak je dôvodom odstránenia stavby zámer navrhovateľa na jej mieste postaviť novú stavbu, možno návrh na odstránenie stavby spojiť so žiadosťou o stavebné povolenie. O odstránení stavby stavebný úrad rozhodne v stavebnom povolení.

(6) Ustanovenie odseku 1 písm. a) sa vzťahuje aj na konanie o odstránenie zariadenia. Ústne pojednávanie sa uskutoční len s osobami, ktoré môžu byť odstránením zariadenia priamo dotknuté. V ostatných prípadoch stavebný úrad rozhodne len na základe návrhu na začatie konania.

K o n a n i e o o p a t r e n i a ch v o v e r e j n o m z á u j m e

§ 157

Začatie konania

(1) Konanie o opatreniach nariadených z dôvodu ochrany verejného záujmu začína na podnet stavebného úradu.

(2) Účastníkom je vlastník stavby, ak obsahom nariadenia je povinnosť

a) uskutočniť na vlastné náklady udržiavacie práce na stavbe, najmä opravy fasády, opravy alebo výmenu strešnej krytiny alebo odtokových zvodov, opravu komína alebo oplotenia,

b) obstarať na vlastné náklady kontrolnú statickú prehliadku nosných konštrukcií stavby, pri ktorej je podozrenie na statickú nestabilitu alebo je viditeľné opotrebenie nosných konštrukcií stavby.

(3) Účastníkom je vlastník pozemku, ak obsahom nariadenia je

a) povinnosť uskutočniť na vlastné náklady neodkladné úpravy na pozemku, najmä odvoz stavebného odpadu, terénne úpravy na zabezpečenie odtoku vôd, odstránenie náletových drevín, nepovolenú skládku odpadu,

b) požiadavka na zastavanie nezastaveného stavebného pozemku v zastavanom území obce podľa regulatívov územného plánu obce alebo územného plánu zóny a podľa zastavovacích podmienok, alebo na jeho predaj.

§ 158

Priebeh konania

(1) Stavebný úrad predvolá účastníka na ústne pojednávanie, aby s ním prejednal výsledky štátneho stavebného dohľadu, vypočul jeho stanovisko a preveril vecné, finančné a technické možnosti uskutočnenia opatrení vo verejnom záujme. Na ústne pojednávanie môže predvolať aj iné osoby, ak je to potrebné na uskutočnenie opatrení vo verejnom záujme.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú získané poznatky a zistenia zo štátneho stavebného dohľadu, stanovisko účastníka a stanoviská iných osôb, ktoré stavebný úrad prizval do konania alebo ktoré podali stanovisko mimo ústneho pojednávania.

(3) Stavebný úrad v rozhodnutí okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia určí rozsah požadovaných úprav, spôsob ich odstránenia a lehotu na ich uskutočnenie. Lehota musí byť primeraná závažnosti nedostatkov, ktoré treba nariadením odstrániť.

(4) Ak ide o požiadavku podľa § 157 ods. 3 písm. b), stavebný úrad účastníkovi určí lehotu, do ktorej musí stavebnému úradu oznámiť, či zamýšľa nezastavaný stavebný pozemok zastavať a lehotu, do ktorej podá návrh na začatie konania, alebo či pozemok predá. Odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu nemožno vylúčiť.

PIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

§ 159

Splnomocňovacie ustanovenie

(1) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti

a) o obsahu a forme žiadosti o získanie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a vzor preukazu,

b) o obsahu registračného listu a dát pre registre územného plánovania a o spôsobe vedenia registrov územného plánovania a registrov výstavby v informačnom systéme,

c) o obsahu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a postupe ich obstarávania a schvaľovania,

d) o obsahu územnotechnických požiadaviek na činnosti v území,

e) o obsahu základných požiadaviek na stavby,

f) o náležitostiach jednotlivých druhov podaní účastníkov konaní a rozhodnutí stavebného úradu,

g) o obsahu a forme projektovej dokumentácie,

h) o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a osobitných technických požiadavkách na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

i) o obsahu a forme zabezpečenia odbornej spôsobilosti na výkon práce v stavebnom úrade,

j) o organizácii činnosti stavebného úradu a kvalifikačných požiadavkách na prácu v stavebnom úrade,

k) o obsahu stavebných úprav a udržiavacích prác,

l) o forme a obsahu označenia stavby na stavenisku,

m) o obsahu a forme stavebného denníka a záznamu o stavbe, vrátane možnosti ich elektronického vedenia,

n) o registroch informačného systému.

(2) Vláda ustanoví nariadením zoznam stavebných obvodov, sídiel stavebných úradov a obcí patriacich do stavebných obvodov.

(3) Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o geodetických prácach vo výstavbe a o geodetickej dokumentácii.

(4) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví druhy a formy umeleckých diel v stavbe a akú časť investičných prostriedkov z verejného rozpočtu je stavebník povinný vyčleniť na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela v stavbe.

§ 160

Oprávnenie na uskutočnenie stavby

(1) Oprávnením na uskutočnenie stavby sa na účely tohto zákona rozumie

a) vlastnícke právo,

b) právo stavby,

c) oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena podľa § 151o Občianskeho zákonníka,

d) oprávnenie zo záväzkového vzťahu s vlastníkom pozemku alebo stavby.

(2) Oprávnenia podľa odseku 1 písm. a) až c) sa v konaní podľa tohto zákona preukazujú výpisom z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností; to neplatí, ak má správny orgán elektronický prístup do portálu katastra nehnuteľností.

(3) Oprávnenie vyplývajúce zo záväzkového vzťahu stavebník v konaní podľa tohto zákona preukazuje zmluvou s vlastníkom pozemku alebo stavby, v ktorej je uvedený súhlas s uskutočnením stavby, zmeny stavby alebo stavebnej úpravy. Vlastník potvrdí pravosť zmluvy ústne do zápisnice správneho orgánu alebo osvedčením podpisu na zmluve; to neplatí, ak zmluvu vyhotovil notár alebo advokát.

§ 161

Právo stavby (variant I)

(1) Právo stavby je vecné právo uskutočniť stavbu na pozemku alebo na stavbe iného vlastníka; zapisuje sa do katastra nehnuteľností vkladom ako vecné bremeno viaznuce na pozemku alebo na stavbe.

(2) Právo stavby vzniká dňom vkladu do katastra nehnuteľností.

(3) Ak bolo právo stavby zriadené na určitý čas, musí sa na účely konania podľa tohto zákona uplatniť v lehote, na ktorú bolo zriadené. Uplatnením práva v konaní podľa tohto zákona sa rozumie, že právo stavby musí existovať v deň začatia konania. Čas od začatia konania do právoplatnosti rozhodnutia sa nepočíta do lehoty, na ktorú bolo právo stavby zriadené.

(4) Právo stavby je prevoditeľné na inú osobu a prechádza na dediča alebo právneho nástupcu; to neplatí, ak bolo zriadené výlučne v prospech len určitej osoby s vylúčením prevodu a prechodu na inú osobu.

(5) Právo stavby zaniká dňom výmazu z katastra nehnuteľností

a) na základe zmluvy o zániku práva stavby uzatvorenej s vlastníkom pozemku alebo stavby alebo na žiadosť toho, v koho prospech bolo zriadené,

b) právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo iného orgánu o zrušení práva stavby,

c) nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým bolo zrušené,

d) uplynutia lehoty, na ktorú bolo zriadené,

e) smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, pre ktorú bolo zriadené s vylúčením prevodu a prechodu na inú osobu.

(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, na právo stavby sa vzťahujú § 151n až 151p Občianskeho zákonníka.

(Variant II – postačuje úprava o vecných bremenách v Občianskom zákonníku)

(Variant III – vôbec nezriaďovať právo stavby ako vecné právo, ale rešpektovať v konaniach len oprávnenie vyplývajúce zo zmluvy s vlastníkom)

§ 162

Verejné obstarávanie

(1) Na výber spracovateľa územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, na výber koncesionára alebo zhotoviteľa stavby financovanej z verejného rozpočtu a na výber osôb na vyhradené činnosti vo výstavbe sa postupuje podľa všeobecných predpisov o verejnom obstarávaní.

(2) Na výber najlepších riešení v oblasti architektúry, urbanizmu, stavebného inžinierstva a umeleckých diel do stavieb sa použije súťaž návrhov podľa všeobecných predpisov o verejnom obstarávaní17).

17) § 103 až 108 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 158/2011 Z.z..

§ 163

Overovanie

(1) Stavebný úrad overí projekt vyznačením spisového čísla povoľovacieho konania, podpisom oprávnenej osoby a odtlačkom úradnej pečiatky na vyhotovení projektu, ktoré je prílohou rozhodnutia alebo stavebného súhlasu pre stavebníka.

(2) Generálny projektant overí projektovú dokumentáciu uvedením svojho obchodného mena a odtlačkom pečiatky vydanej komorou. Projektant čiastkového projektu overí len časť projektovej dokumentácie, ktorú vyhotovil, svojím obchodným menom a odtlačkom pečiatky vydanej komorou.

P r e ch o d n é u s t a n o v e n i a

§ 164

(1) Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti osôb založené podľa doterajších predpisov zostávajú zachované.

(2) Lehoty, ktorých plynutie začalo podľa doterajších predpisov, plynú naďalej až do ich uplynutia.

(3) Konania začaté podľa doterajších predpisov, ktoré neboli skončené rozhodnutím vo veci, ktoré sa stalo právoplatným do 30. júna 2014,

a) sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak už bolo vydané a oznámené prvostupňové rozhodnutie, ostatné začaté konania sa dokončia podľa tohto zákona,

b) stavebný úrad zastaví, ak ide konanie o chránenej časti krajiny a konanie o stavebnej uzávere.

(4) Územnoplánovacia dokumentácia schválená do 30. júna 2014 je územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona. Obstarávatelia sú povinní jej obsah zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2018; inak stráca záväznosť od 1. januára 2019.

(5) Územnoplánovacia dokumentácia obstaraná, ale neschválená do 30. júna 2014 sa upraví a schváli podľa tohto zákona. Rozpracovaná etapa obstarávania územnoplánovacej dokumentácie sa dokončí podľa predpisu platného v čase začatia etapy.

(6) Osobitný kvalifikačný predpoklad získaný do 30. júna 2014 sa považuje za osobitný kvalifikačný predpoklad podľa tohto zákona. Ak od skúšky do 1. júla 2014 uplynulo viac ako osem rokov, osobitný kvalifikačný predpoklad treba obnoviť doplňujúcou odbornou prípravou a skúškou do 30. júna 2016.

(7) Obce s počtom obyvateľov nad 1 000, ktoré nemajú územný plán, sú povinné obstarať a schváliť územný plán obce do 31. decembra 2020. Obce s počtom obyvateľov menej ako 1 000 a viac ako 500 sú povinné obstarať a schváliť územný plán obce do 31. decembra 2027. Obce s počtom obyvateľov menším ako 500 sú povinné obstarať a schváliť územný plán obce do 31. decembra 2034. Počet obyvateľov obce vyplýva z údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky k 31. decembru príslušného roku.

(8) Obce s počtom obyvateľov nad 1 000 sú povinné obstarať územnotechnické podklady podľa tohto zákona do 31. decembra 2016 a vyššie územné celky do 31. decembra 2017.

(9) Obce s počtom obyvateľov menej ako 1 000 a viac ako 500, ktoré nemajú územný plán obce, sú povinné obstarať územnotechnické podklady podľa tohto zákona do 31. decembra 2023; obce s počtom obyvateľov menej ako 500, ktoré nemajú územný plán obce, sú povinné obstarať územnotechnické podklady podľa tohto zákona do 31.decembra 2030; inak obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie vždy bude zahŕňať aj obstaranie územnotechnických podkladov.

(10) Zadanie urbanistickej štúdie, územného generelu a územnej prognózy rozpracované pred 1. júlom 2014 sa považuje za zadanie územnoplánovacej štúdie. Územnoplánovacie podklady obstarané a rozpracované pred 1. júlom 2014 sa považujú za územnoplánovaciu štúdiu podľa tohto zákona.

(11) Dotknutý orgán štátnej správy, vlastník dopravnej infraštruktúry a vlastník inžinierskej siete poskytnú obciam s počtom obyvateľov nad 1 000 údaje o území na účely územnotechnických podkladov do 30. júna 2015 a vyšším územným celkom do 31. decembra 2015.

(12) Dotknutý orgán štátnej správy, vlastník dopravnej infraštruktúry a vlastník inžinierskej siete poskytnú obciam s počtom obyvateľov menej ako 1 000 a viac ako 500 údaje o území na účely územnotechnických podkladov do 30. júna 2021 a obciam s počtom obyvateľov menším ako 500 do 30. júna 2029. Ak obec obstaráva územnotechnické podklady skôr, poskytnú jej údaje do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

(13) Do začatia prevádzkovania informačného systému podľa tohto zákona sa prevádzkujú informačné systémy a sústavy informácií podľa doterajších predpisov.

(14) Podnikateľské oprávnenia zhotoviteľov stavieb podľa doterajších predpisov platia do 31. decembra 2014. Od 1. januára 2015 môže byť zhotoviteľom stavby podľa tohto zákona len osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie na základe viazanej živnosti.

(15) Slovenská stavebná inšpekcia zriadená podľa doterajších predpisov je Slovenskou stavebnou inšpekciou podľa tohto zákona.

§ 165

(1) Stavebník nepovolenej stavby môže do 30. júna 2015 podať žiadosť o dodatočné povolenie nepovolenej stavby.

(2) Ak ďalej nie je uvedené inak, na konanie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby sa vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní, a to aj vtedy, ak ide o stavbu alebo stavebnú úpravu, na ktorú podľa tohto zákona postačuje stavebný súhlas.

(3) Ak ide o stavbu, ktorá ešte nie je dokončená, počas konania o dodatočnom povolení nepovolenej stavby zostávajú stavebné práce prerušené, ak stavebný úrad neurčil inak. Stavebný úrad môže umožniť len dokončenie rozrobenej časti nepovolenej stavby, ktorých nedokončenie by spôsobilo neprimeranú škodu, znemožnilo budúce dokončenie stavby alebo ohrozilo bezpečnosť voči okoliu stavby.

(4) Nepovolenú stavbu alebo zmenu stavby môže stavebný úrad povoliť len vtedy, ak stavebník preukáže, že

a) uskutočňuje stavbu na pozemku, ktorý je stavebným pozemkom,

b) uskutočňuje stavbu na pozemku, ku ktorému má oprávnenie na uskutočnenie stavby,

c) uskutočňuje stavebné úpravy na stavbe, ku ktorej má oprávnenie na uskutočnenie stavby,

d) stavba nie je v rozpore so zastavovacími podmienkami ani s regulatívmi územnoplánovacej dokumentácie,

e) stavba je podľa projektu stavby v súlade so základnými požiadavkami na stavby a so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu,

f) stavbu možno pripojiť na verejnú komunikáciu a na inžinierske siete s dostatočnou kapacitou bez ohrozenia odberu iných užívateľov,

g) stavba je v súlade s osobitnými požiadavkami na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ak ide o stavbu aspoň sčasti určenú pre takéto osoby alebo o stavbu prístupnú verejnosti,

h) záväzné stanoviská dotknutých orgánov nevylučujú dodatočné povolenie,

i) stavba je podľa záverečného stanoviska orgánu posudzovania vplyvov prípustná,

j) stavba na základe vyhodnotenia stanovísk iných účastníkov konania priamo neznemožňuje, podstatne nesťažuje ani nad rozumnú mieru neobmedzuje ich verejné subjektívne práva, právom chránené záujmy a plnenie uložených povinností,

k) zaplatil uloženú pokutu.

(5) Vlastníci inžinierskych sietí môžu obnoviť dodávku vody a energií na stavbu až odo dňa právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia. Kópia výrokovej časti a určených podmienok dodatočného stavebného povolenia s vyznačenou právoplatnosťou je súčasťou zmluvy o dodávke vody a energii na stavbu.

(6) Ak v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo možné dodatočne povoliť nepovolenú stavbu a stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietol, postupuje sa podľa ustanovení o odstraňovaní nepovolenej stavby.

§ 166

(1) Informačné, reklamné a propagačné zariadenia umiestnené podľa doterajších predpisov sú reklamnými stavbami podľa tohto zákona. Vlastník takéhoto zariadenia je povinný označiť ho ako reklamnú stavbu podľa § 76 písm. a) do 31. decembra 2014.

(2) Vlastník veci, ktorá je podľa tohto zákona reklamnou stavbou, je povinný ohlásiť umiestnenú reklamnú stavbu stavebnému úradu do 31. decembra 2014.

(3) Ak vlastník reklamnej stavby v ohlásení podľa odseku 1 preukáže, že umiestnená reklamná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, na ktorej je umiestnená, alebo že má oprávnenie na uskutočnenie stavby, stavebný úrad vydá stavebný súhlas.

(4) Ak vlastník veci neoznačí zariadenia podľa odseku 1, neohlási umiestnenú reklamnú stavbu podľa odseku 2 alebo v ohlásení nepreukáže splnenie požiadaviek podľa odseku 3, ide o nepovolenú reklamnú stavbu. Na jej odstránenie sa vzťahuje § 77.



Novinky a informácie do mailu

Ak máte záujem dostávať novinky z nášho obchodu ako aj informácie o aktuálnych akciách či zľavách, zaregistrujte sa do nášho newsletteru a my vás budeme niekoľkokrát v roku zasielať všetko zaujímavé priamo na vašu mailovú adresu. O vaše údaje sa nemusíte obávať, údaje klientov chránime ako svoje, čiže nebudú nikdy vydané žiadnej tretej strane. Pre registráciu je potrebné vyplniť obe polia. Ďakujeme.

Prihlasovací formulár pre odoberanie noviniek